Slovenské mamičky, pekných synov máte, to je teda fakt. Aspoň niektorých. Keď ich vidím pochodovať, skandovať, hailovať, predbiehať cez plnú čiaru, jazdiť na červenú, alebo pre zmenu arogantne parkovať na miestach vyhradených pre invalidov a matky s deťmi, vždy si kladiem otázku, čo ste tým hovädským kotrbám, drahé slovenské mamičky, spievali, keď ste ich ukladali spať? A kde boli v tej chvíli ich oteckovia? Pozerali futbal, alebo aj oni tvrdili muziku a niekde za humnami rodnej viesky bili a rúbali do krve? Lebo doma určite nie, doma sme my baránkovia, alebo sa pred telkou povaľujeme aspoň v barančej koži, keď už sme takí tí hustí vlčiaci.
Pravdaže, je potrebné rozlišovať. Neslobodno hádzať všetky menované hovädá do jedného vreca. Sú obyčajné hovädá, ktoré myslia len na seba, ale sú aj čistokrvné hovädá. Tie myslia predovšetkým na iných. Tu treba spomenúť predovšetkým pedofilné, násilnícke, úchylácke a rasistické hovädá. Dnes sa budeme venovať posledným menovaným. Ja viem, hovädo je silné slovo, ale – na hrubé vrece hrubá záplata.
Pekní synovia, čo ste papali, s čím ste sa hrali, čo ste čítali, kto boli vaše prvé lásky, že z vás vyrástli rasistické hovädá? Predpokladám, že to nebolo nič odchodné od toho, čím sa futroval zvyšok našej populácie. Máte teda niečo s metabolizmom? Niekto vám prekábloval nervové zakončenia? Alebo je rozdiel v mentálnej rovine, že vo vás vytryskla tá neznášanlivá zloba, ktorá vás núti vykrikovať heslá plné šovinizmu, xenofóbie a rasizmu napriek tomu, že ste napapaní, vyspinkaní, poihruškaní, zamilovaní vyrástli na statných juncov? Aké je vaše súkromie? Vaše detské izbičky? Ako vyzerajú vaše sny? Vaše túžby? Vaše rána? Umývate si zuby? Čím? Krvou neviniatok? Cigánskych? Černošských? Aziatských? Aké sú vaše novoročné predsavzatia? Kto sú vaši spojenci? Rasisti v iných krajinách? Nebuďte smiešni! Ideológovia, z ktorých žijete, by darcov vašej rodnej DNA poslali do plynu len by sa tak zaprášilo, keby mali pred polstoročím trochu viacej času. A ich pohrobkovia, tie šnelturbodúchadlá do etnických pahrieb, tí vám spravia presne to isté, len čo sa vysporiadate s farebnými. Pustia sa do vás, pán učiteľ Kotleba. Zhltnú vás ako malinu, možno si z vás našľahajú aj takú tú ružovú pocukrovanú penu, veď viete, čo pospolitosti dáva pocit svojete! Nepáči sa vám takáto predstava? Škoda. Je načase začať sa zmierovať s vedomím, že psí hlas slovenského nacionalistu do Valhaly nedôjde. Iba ak by ste sa chceli považovať za árijskú rasu. V Čechách sa vo vám blízkych kruhoch stalo módou tvrdiť, že Česi sú Kelti. Nechce sa im byť Slovanmi. Nech sa páči, keď to vyhlasujú po česky, čo je nesporne slovanský jazyk, znie to pozoruhodne, ale móda je móda, tú zdolá len plynúci čas. Štipka zdravého rozumu tiež pomáha. Lenže od koho odvodzuje svoj čistý pôvod slovenský rasista? Od Radhošťa? Svarožiča? Svätopluka? Jánošíka? Jerguša Lapina? Kde sa v ňom berie pocit nadradenosti? Dáva mu ho farba pleti? A pozná on ten starý vtip? Opálený zružovieš, po opicisi zelený, keď sa hneváš, si červený, od strachu si popolavý, tak kto je tu farebný!? Keď už dnes doba pokročila natoľko, že rasistom môže byť aj príslušník slovanského národa, vezmú títo nadľudia niekedy medzi seba aj Cigoša? Negra? Šikmáča? Proti komu sa potom obrátia? Proti mimozemšťanom? Prvý, koho skopú doguľata bude E. T.? Je rasista druhým stupňom nacionalistu? Čo je potom tretím stupňom? Intergalaktický šovinista? A propos – spolupracujú slovenskí a maďarskí rasisti? Majú svoju internacionálu?
Možno by sa dalo uvažovať o tom, že slovenský rasista dostal poverovacie listiny rovno od Kaina. Lenže ten mal aspoň zreteľný motív. Čo je motívom konania slovenského rasistu? Etnicky čisté Slovensko? Kto tu potom ostane? A kto je etnický čistý Slovák? Ten, komu v žilách koluje cmar, v hrudi mu bije kus syra, namiesto kostnej drene má bryndzu a v lebke halušky? Priznám sa, už samotné slovné spojenie slovenský rasista znie nepatrične. Presne tak na mňa pôsobí nápis Hostinec Riviéra v Prusoch, neďaleko Bánoviec nad Bebravou, aj Salaš Rimini, ktorý som videl kdesi za Ružomberkom.
Podľa toho, ako srdnato títo naši chlapci napospol vystupujú, ako zlostne prskajú okolo seba, je ich pravzorom hádam sám Nebojsa. Lenže – ten sa púšťal iba do protivníkov, ktorí boli väčší a silnejší ako on. A dokázal sa im postaviť sám. To nášmu rasistovi nehrozí. Rasista sa vlastne v jednotnom čísle na verejnosti ani nevyskytuje. On sa musí spolčovať, aby spolu s ostatnými havkáčmi štekal na Cigánov, tak ako to robia dunčovia spoza dedinského plota odnepamäti, keď už sa zmieril s tým, že do neba jeho hlas nedôjde, bodaj mu tie psy na kare trúbili! Ale prečo!? Čo je motívom rasistického konania človeka, ktorý má v občianskom národnosť, rodisko i trvalé bydlisko slovenské? A čo ukrutné a nevysvetliteľné sa muselo stať, že tak koná a myslí človek, ktorý má pedagogické vzdelanie? Veľmi by som mu chcel porozumieť. Naozaj. Vari ho postretla nejaká mrcha nemoc, čo mu žerie vnútro? Nechala ho nejaká úžasná baba? Má tajnú neresť, pre ktorú jeho citlivá duša trpí? Ťažká povaha ho núti robiť iným zle? Pomohlo by mu struhnúť po papuli? Tomu by slovenský rasista mohol rozumieť, veď je našinec. Po papuli je na Slovensku predsa ešte stále všeliek na mnohé neduhy. Spolu s modlitbou. Ozaj, môže byť rasista veriacim človekom? Na Slovensku musí, možno je katolík, možno luterán, no kresťan rozhodne, štatistika nepustí! Ako sa potom modlí? Daj, Pane Bože, nech sa tie cigánske kotrby hlboko sklonia pred Tvojou vznešenosťou a mojou čižmou a keby sa im nechcelo, dovoľ mi pomknúť ich, a ak by i k nejakému krvipreliatiu došlo, nič sa neboj, ruky si utriem do kamže kňaza, čo ma bude spovedať, tvoje rúcho nepoškvrním!
Keď je takýto človek ešte aj učiteľom, čomu učí svojich žiakov? Aké výchovné metódy uplatňuje? Dbá na tvorivý a harmonický rozvoj ich osobností? Aj pre jeho žiakov je škola hrou? Majú papeky z marcipánu? Kladie taký učiteľ dôraz na zážitkové učenie? Podľa akých vzorov skloňuje podstatné mená a časuje slovesá? Obávam sa, že to nevie ani on sám. Slovenský rasista, či učiteľ, či žiak, je mentálne nedochôdča. Batoľa. Inak by nevykazoval také množstvo detinskostí vo svojom správaní. Uniformy, zlostné reči, táranie do vetra, zapáranie do slabších. Prosím, Pán Boh má pestrý zverinec, jedna maškara hore-dolu. Ak sa už také hoviadko potrebuje navliecť do uniformy, odporúčam dupačky.
Veľa otázok padlo v tomto texte. Odpovedí oveľa menej. Ale nech. Dobrá otázka je sama zárodkom odpovede. Možno niektoré z tu položených také sú. Neprestávajme sa pýtať. Nesmieme prestať. Naopak, mali by sme sa začať pýtať veľmi vážne, sami seba – kde je hranica, za ktorou sa už naša vlastná malosť mení na deviáciu. Čo núti syna slovenskej mamičky byť rasistom? Ponúka sa jediná odpoveď. Je to strach. Neschopnosť vidieť svet taký, aký je. Strach núti syna slovenskej mamičky, slovenského tatíčka a slovenskej pospolitosti stať sa rasistom. Strach, že ak nebude silno kričať, veľký svet plný globálnych výziev, ho nielen prehluší, ale aj zahluší. Ešte nevie, kým chce byť, ale toľko už mu je jasné, že nechce byť neduživým, bezvýznamným, neúspešným členom zašliapnutého národa v zakomplexovanej krajine. To, že on sám je taký, nevníma. Jeho zrak je upretý inam. Horúčkovito blúdi dejinami, mapami, životopismi. Blúznivo túži po niečom veľkom, silnom, obdivuhodne starodávnom a impozantnom. Ale mamut to nie je. Nechce byť ďalším vydaním čakanky rastúcej pri ceste vedúcej k naplneniu Sybiliných proroctiev. Sú to veštby sľubujúce svetovládu podtatranského národa. Ak nebude vládnuť svetu, hromovládne a svojstojne, radšej nebude nikým. Ja mu rozumiem. Dosť sa načakal. Navyše, Slovensko je malé, Slovákov je málo, ešte aj tie veľhory máme najmenšie na svete, ešte by sa mohlo pritrafiť, že vyhynieme a proroctvá vyjdú navnivoč. Možno by mu bolo načim zatlieskať, vizionárovi. Súhlasil by som, keby bol moľou. Medzi dlaňami, nie v starého otca kožuchu.
Čo teda, keď nie tlieskať? Čo mu pomôže zraziť svetovládnu horúčku? Tu žarty končia. Lebo nikto to za nás nevyrieši. Je úlohou slovenskej intelektuálnej elity sformulovať pozitívne vízie, životaschopné modely, vzrušujúce výzvy. Nie proti niekomu, za seba. Za Slovensko, za všetkých jeho občanov. Ozaj, uvedomujeme si, že u nás už žijú početné minority Vietnamcov, Afgáncov, Afričanov? A len napríklad Afgánsku minoritu tvoria príslušníci deviatich etník, ktorí hovoria piatimi jazykmi…
Na tomto poli a práve teraz sa odohráva skutočný zápas o prítomnosť Slovenska na kultúrnej a hodnotovej mape Eusveta. Ak neobstojíme, treba nás všetkých nafutrovať naftalínom a nainštalovať za sklo do Matice slovenskej, niekam medzi valašky a hokejky, aj s tým starootcovským kožuchom.