Milujem Bombaj. Je pestrofarebný, tolerantný a otvorený – ale nie všetci majú z toho radosť.
Foto: Ian Berry / Magnum Photos
December 2008. Pred dvomi rokmi som sa presťahoval do Bombaja, ešte počas písania románu Biely tiger. Mal som už naplánovaný nasledujúci projekt, román, ktorý by sa odohrával v Bombaji, najfascinujúcejšom meste Indie. Chcel som sa schádzať so slávnymi umelcami a spisovateľmi a intelektuálmi mesta, sedieť v slávnych kaviarňach. A ešte ma lákalo more a dlhá pláž s palmami, všetko veci, ktoré mi v Dillí tak chýbali.
Ale mal som ešte jeden dôvod, smiešny, až mi je trápne o ňom hovoriť. Chcel som sa zoznámiť so slávnymi modelkami a filmovými hviezdami v Bombaji. Ako večný outsider som mal vždy problémy zoznamovať sa so ženami. Myslel som si, že v Bombaji to snáď pôjde ľahšie. Už vtedy som vedel, aké je to absurdné a detinské, ale klamal by som, keby som popieral, že som chcel odísť do Bombaja aj preto – a teraz nie je vhodná doba klamať o Bombaji.
Lebo práve preto sem ľudia chodia, hnaní ambíciami, idealizmom a hlúposťou. Práve zmesou toho najlepšieho a najhoršieho je Bombaj taký veľký.
Viera v sen
Prečo Indovia toto mesto milujú? Bombaj je finančná metropola Indie, centrum zábavného priemyslu a najžiarivejšie mesto v krajine. Lenže tak ako sa hovorí, že New York nie je Amerika, hovoria Indovia: „Bombaj nie je India.“ To je možno pravý dôvod, prečo tak veľmi milujeme Bombaj.
Etnická rozmanitosť v Bombaji je aj na indické pomery dych vyrážajúca. Sú tu hinduisti, ktorí hovoria maráthčinou, tvoria väčšinu nižšej strednej triedy a považujú sa za pravých Bombajčanov. Proti nim stoja gudžarátčinou hovoriaci obchodníci, ktorí ovládajú biznis. Popritom je tu veľká skupina hinduistov, pochádzajúcich z južnej Indie (ako ja) a ostatných regiónov. Medzi boháčmi je plno zoroastristov, ktorí pred stáročiami doputovali z Iránu so svojím jazykom a ohňovými chrámami.
Katolíci chodia do svojich kostolov vo štvrti Bandra. Krásna synagóga pripomína kedysi veľkú sefardskú komunitu (veľa židov sa odsťahovalo do Izraela, ale malá židovská obec tu zostala). K početnému moslimskému obyvateľstvu popri sunnitoch a šiitoch, ktorých nájdete po celej Indii, patria aj ezoterické náboženské komunity ako izmaeliti a bohrovia.
Ešte väčším prekvapením je, že títo a mnohí ďalší spolu vychádzajú a urobili z Bombaja jedno z najlepšie fungujúcich miest Indie. Píšem tieto riadky doma na svojom počítači a viem, že s nimi budem hotový načas, lebo elektrina ide dvadsaťštyri hodín denne. O tom inde nemôže byť ani reči. Napriek tomu, že v Bombaji býva viac bohatých ľudí než na iných miestach v Indii, chudobní sa tu nemajú tak zle, ako by ste si pri pohľade na povestnú štvrť biedy pomysleli.
Odkedy žijem v Bombaji, vnímam čosi ako rovnostárske myslenie, veľmi neobvyklé na indické pomery. „Boháč v Dillí by sa k svojmu šoférovi nikdy nesprával ako k seberovnému. Tu v Bombaji to robíme inak,“ hovorí mi priateľ. Naozaj to nie je prázdne tvrdenie. Domáci personál zarába viac a zaobchádza sa s ním lepšie ako v iných častiach krajiny. Ak to chudobných stále ešte ťahá do preplnených bombajských slumov, tak preto, že tu sú napriek všetkému na tom lepšie než vo svojich dedinách. Stále ešte veria na sen menom Bombaj.
Žriedla bohatstva
A okrem toho je Bombaj najkrajšie mesto Indie, možno celého sveta. „Krásne?“, spýta sa cudzinec pri pohľade na špinu a odpadky v otvorených kloakách. Bombaj je finančná metropola, a pritom sa malebne rozkladá pri mori ako Nice či ďalšie mestá na Azúrovom pobreží. Za päť minút sú burzoví makléri na plážovej promenáde a pozorujú západ slnka. Ale vlastnou krásou Bombaja sú jeho ľudia. Obyvatelia iných finančných centier, napríklad New Yorku, bývajú považovaní za drsniakov, ale Bombajčania sú známi svojou ochotou. Je tu síce mafia, a polícia je skorumpovaná a neschopná, ale existujú pravidlá a ľudia tu žijú bezpečne. Ženy sa tu môžu cítiť istejšie než v Dillí. Keď tu niekto volá o pomoc, úplne cudzí ľudia mu okamžite bežia pomáhať. Preto sa v indických filmoch tak často hovorí úslovie „Mumbai, meri jaan“ – Poklad môj, Bombaj.
Tak prečo táto nenávisť k Bombaju? Čo len môžu mať proti tomuto nádhernému mestu, tí teroristi, čo zaútočili na stanice, nemocnice, hotely a ulice? To práve pre jeho silné stránky, pre tú pestrosť, toleranciu a otvorenosť títo extrémisti odjakživa Bombaj nenávideli. Všetci tí, čo snívajú o čistote, homogénnosti, rovnakých tvaroch, by snáď ani ten New York nemohli nenávidieť viac ako Bombaj.
Bombaj od roku 1993 zažíva teroristické útoky znovu a znovu, vo vlakoch, budovách, na verejných priestranstvách vybuchovali nálože. Ale tento posledný útok bol ten najnepokrytejší, najodpornejší. V podstate to bol útok na celé mesto. Zmocnili sa jednej z najznámejších budov, terorizovali jej obyvateľov. Otázka, prečo títo ľudia nenávidia Bombaj, nemá zmysel – veď odpoveď je očividná. Oveľa väčšou otázkou je, prečo toto mesto, ktoré disponuje takými veľkými zdrojmi bohatstva, inteligencie a charakteru, môže hŕstka fanatikov držať ako rukojemníka.
Priplavili sa na člne
Prvá odpoveď znie: vláda nechala Bombaj v štichu. Bezpečnostní experti vychádzajú z toho, že teroristi sa priplavili z Pakistanu na člne. Ak je tak, bola musela by ich zastaviť indická pobrežná stráž. Teroristi si akciu dôkladne pripravovali, s domácou podporou v Bombaji. Tajné služby v Dillí akoby o tom nemali ani potuchy. India má už roky problém s terorizmom, ale štát nevie, ako zareagovať. Bombaj je obeťou tejto neschopnosti politickej triedy konfrontovať sa s príčinami terorizmu. Predpokladom väčšej bezpečnosti v Bombaji je zmena myslenia v Dillí.
Ale treba povedať aj toto: Bombaj zradil sám seba. V najživšom meste Indie už niekoľko rokov vládne najxenofóbnejšia strana v Indii, pravicovo-extrémistická Shiv Sena. Akokoľvek sú Bombajčana tolerantní a vzdelaní – keď prídu voľby, mnoho z nich pod-ľahne protimoslimským, xenofóbnym heslám strany Shiv Sena a znovu jej dajú do rúk moc. Vzápätí vždy stúpne vplyv ultrakonzervatívnych hnutí medzi moslimami.
Bombaj v niečom pripomína Viedeň na začiatku 20. storočia – kozmopolitná metropola kultúry, ktorá sa viac a viac ocitá pod vplyvom primitívnych pravicových strán. Možno moderný život s jeho rýchlymi zmenami a požiadavkami chce od ľudí priveľa; a mesto zverili tým najhorším politikom, akých by ste si vedeli predstaviť. Výsledkom je vládnuca nedôvera medzi náboženskými a etnickými skupinami. A teroristi sa ľahšie než kedykoľvek predtým môžu pohybovať na uliciach a v slumoch, môžu sa skrývať a plánovať útoky. Keď sa Bombaj chce ubrániť teroristom, musí sa politicky zmeniť a vyhnať z radnice stranu Shiv Sena.
Propagandisti zásvetia
Teroristi, ktorí prišli do Bombaja, boli rozhodnutí umrieť. Nechceli uniknúť. Zrejme boli inšpirovaní tým typickým džihádistickým snom vstúpiť do raja obklopení krásnymi ženami, alkoholom a prepychom. Ich sen je groteskným zrkadlovým obrazom všetkých, ktorých to, ako vtedy mňa, ťahá do Bombaja. Rozdiel je len v tom, že my sa snažíme uskutočňovať naše sny na bazároch tohto sveta, zatiaľ čo teroristi sa usilujú o ich naplnenie na bazároch toho druhého.
Preto je medzi teroristami vojna, medzi nami a nimi. Je to vojna medzi prívržencami nášho sveta – špinavého, nedokonalého, zlého, nespravodlivého sveta – a propagandistami druhého sveta, krásneho, spravodlivého, čistého, perfektného. Všetci dúfajme, že v tejto vojne vyhrá tá správna strana.
Test vyšiel v nemeckom preklade v denníku Frankfurter Allgemeine Zeitung.