Povrchne vieme, že žijeme vo “svete”. Ale všímavosť nás poučí, že žijeme preplietavo v troch svetoch. Pretože je čas dovoleniek, zvolíme si príklad: turistu, dovolenkára. Ako turista alebo dovolenkár som výrobok turistického, rekreačného priemyslu. Musím sa vytrhnúť zo svojej každodennosti a presadiť sa do druhého sveta, v ktorom je všetko iné ako v každodennosti. Prvý z druhého sveta je svet prítomnosti. Turista alebo dovolenkár užíva prítomnosť, ponára sa do nej, vychutnáva si ju. Druhý svet, teda aj jeho prítomnosť, je ozvláštnený, napríklad krásny. Sme akoby v bezváhovom stave. Ale to nestačí. Prítomnosť napríklad Chorvátska evokuje minulosť. “Keď som bol v […]

Na Slovensku začíná být horko nejen z pořasí. Například starý židovský vtip, že za všechno můžou Židé a cyklisté, tam dostal zcela nový význam. Nový lesnický zákon udělal z cyklistů a jezdců na koních nežádoucí osoby a vyhnal je z lesů, přesněji přikázal jim jezdit jen po lesních cestách, které ale nijak nedefinuje. Podobný, byť lépe formulovaný zákon existuje sice i v Česku a jinde v Evropě, jenže na Slovensku je to něco jiného: volnost pohybu v lesích je tam samotnou esencí představy o svobodě. Hluboké lesy poskytovaly Slovákům po staletí útočiště před nepřáteli a les je historicky idealizovaným prostorem […]

V úvodnej scéne pristanú Angelina Jolie a Brad Pitt v lietajúcom SUV na školskom dvore pred čarodejníckou školou, sú totiž pevne rozhodnutí, že si adoptujú Harryho Pottera a majú preňho v Namíbii v opičej zoologickej záhrade džob učiteľa latinčiny, ale nakoniec sa uspokoja s jeho ryšavým kamarátom – ako sa to len volá? Ale to sa ešte len rozbiehame, než Darth Vader zasa raz zakrúži nad školou, aby si dorobil maturitu čarodejníka alebo všetkých vyzabíjal, alebo tak podobne. Ale nebezpečenstvo zbadá, žiaľ, len Harry. Zato Shrek a Sponge Bob, dve dobromyseľné trdlá, tiahnu do vojny o prsteň za Froda, ako […]

Ako viete, som filmár a fotograf, a preto zostanem pri svojom remesle a budem uvažovať o probléme európskej duše z hľadiska človeka narábajúceho s obrazmi. Odkiaľ začať? Pripadá mi tu užitočné anglické slovo “image”. Imidž Európy je aj značka, produkt množstva predchádzajúcich obrazov, príbehov, legiend, propagandy, vlastných skúseností s týmto produktom, a tiež výsledok a suma autority Európy. Nemôžem sa zbaviť podozrenia, že keď hovoríme “dať Európe dušu”, myslíme tým predovšetkým tento “imidž”. Vlastne by sme mali hovoriť “vrátiť dušu pošramotenému obrazu Európy”. To mi pripadá naozaj naliehavé. Bol som pred niekoľkými dňami na summite G8 v Heiligendamme a strávil […]

Milujem Soči. Je to naša subtropická pevnosť. Odkedy sú krymské subtrópy ukrajinské, je to v celej krajine jediné miesto, ktoré úspešne bojuje s ruskými mrazmi. V Moskve je v zime za oknom mínus dvadsať, a v Soči plus dvadsať. Človek by najradšej nechal všetko tak a odcestoval za eukalyptami a palmami. Keby nie boľševickej revolúcie, dávno by zo Soči, už bolo Miami, ale zatiaľ je v Soči pripomínajúcom zo všetkého najviac pobrežné štvrte Bombaja, všetko pomiešané: chudoba a turizmus, vetché činžiaky, bary, šašliky na nábreží, reštaurácie s hlasnou hudbou, nové hotely a staré sovietske ozdravovne. Soči už stratilo prepych vládnych […]

Občas chodievam na Slovensko po klobásu. Na hraničný priechod v Becherove to mám asi pätnásť kilometrov, potom deväť do Zborova a ešte deväť do Bardejova. V Bardejove mám najbližší naozajstný supermarket. V Poľsku by som do najbližšieho supermarketu cestoval najmenej šesťdesiat kilometrov. V Poľsku zvyčajne unikám pred supermarketmi ako pred ohňom, pretože sa ich bojím. Zato ma z nejakých nejasných príčin priťahuje bardejovská Hypernova a bardejovská Billa. Ak máme hostí, chodievam tam po červenú, pálivú paprikovú klobásu, údenú slaninu. A frankovku z Malých Karpát z okolia Modry. Je možné, že to víno nie je až také úžasné, ale k jedlu, […]

Opäť naplno prepukol onen záhadný záchvat, sever sa ozlomkrky ženie na juh. Niektorí v tom vidia neodňateľnú súčasť fylogenetického dedičstva, lenže atavistický návrat do bezpečia prapôvodnej plodovej vody v súčasnej etape evolúcie ešte nijako nie je namieste. Má to síce formálne znaky rousseauovského návratu do lona prírody, ale je to iba obyčajný spoločenský rítus. V čase neutíchajúcich nárekov nad neustálym otepľovaním planéty je naozaj čudné, prečo sa zhon za južanskou páľavou stupňuje. Veď už dokonca aj na okrajoch subtropického pásma hynú ľudia od horúčavy, a predsa aj napriek tomu ostávajú sťahovavé letné prúdy jednosmerné. Človek by čakal, že Egypťan bude […]

Prvé štádium: poblúznenie Prišiel mi mail! Neverím vlastným očiam. Je to také úžasné! Mám to v rukách. Píšte mi! Kto povedal, že písanie listov je mŕtve? Ako sa len mýlil! Píšem listy ako zmyslov zbavená, prvý raz po dlhých rokoch. Prídem domov, nevšímam si nikoho zo svojich milovaných a idem rovno k počítaču spojiť sa s úplne neznámymi. A aký je AOL fantastický? Je to také ľahké. Také kamarátske. Je to spoločenstvo. Uííííí! Prišiel mi mail! Druhé štádium: vyjasňovanie O. k., začínam tomu rozumieť – mailovanie vôbec nie je písanie listov, je to niečo úplne iné. Čerstvo vynájdené, práve narodené […]

Film írskej režisérky Amy Rowanovej Adam & Paul zobrazuje jeden deň zo života dvojice dublinských alkoholikov a narkomanov. Ľudia z dna, ako keby priamo vystrihnutí z Beckettovej drámy, blúdia po súčasnom euro-Dubline a hľadajú čokoľvek – drogy, alkohol, jedlo, teplo vrátane toho ľudského. Na lavičke v parku, kde si chcú odpočinúť, sedí tučný počerný chlapík s čiernymi fúzami a zlatým zubom, ktorý sa mu každú chvíľu zablysne v otvorených ústach, zlatou reťazou na krku a sedliackou čiapkou na hlave. Jeden z vydedencov sa polohlasne pýta: „Ste Rumun, však?” Chlapík reaguje zlostne a vypustí plný prúd ostrých výčitiek na adresu „fucking” […]

Indický oceán je veľký štramák. Impozantný hlas, príťažlivá farba, náručie široké od nevidím do nevidím. Východné pobrežie Afriky sa ním necháva obmývať bez najmenšej výhrady. Bez jediného náznaku protestu. Ba sú miesta, na ktorých sa Afrika jednému zo svojich oceánov slastne poddáva, a niekedy len tak koketuje. Napríklad na oslepujúco bielej pláži v Mombase. Alebo na vetrom osievaných dunách na plážach ostrova Lamu. Áno, je v tom poddávaní sa oceánu zo strany pobrežia kus erotiky, dokonca taký veľký, že ju za normálnych okolností nevnímame, lebo presahuje náš ustálený horizont chápania vecí okolo nás. Ale naše atavistické letné správanie, ktoré nás […]