Gazeta Wyborcza

http://www.gazetawyborcza.pl

Nebolo to celkom tak, pán Putin / Komentár

Gazeta Wyborcza, 31.8.2009 Pre nás – ako pre mnohých ruských demokratov – bol Stalin zločincom a agresorom; autor krajiny Gulagu je plne porovnateľný s Hitlerom. Pri publikácii článku Vladimíra Putina Gazeta Wyborcza vychádzala z presvedčenia, že poľský čitateľ má právo poznať názory premiéra Ruska z prvej ruky. V poľsko-ruskom dialógu sa to síce hemží prekážkami, no je to obrovský výdobytok posledných 20 rokov. Rusko je jedna z najdôležitejších krajín na svete. Pre Poliakov je to krajina obzvlášť významná. Preto teraz na našich stránkach tak často publikujeme názory ruských spisovateľov, politikov či vedcov. Pamätáme si ešte, za koľko vďačíme demokratickým premenám […]

Kaderníčka a pudlík / Esej

Čo presne robí vlasť? Od detstva nám vtĺkajú vlasť ako obraz a vlastníctvo – väčšinou zliate so štátom, na ktorý smieme byť hrdí. Musí však byť vlasť definovaná národne? Neexistujú úplne bazálne štruktúry a situácie, ktoré by sme mohli vnímať ako vlasť? Vlasť je faktom v živote človeka, tak ako je jeho nevratným faktom rodisko. S vlasťou sa stretnete už v škôlke. Jednou z prvých vecí, ktoré sa tam dieťa naučí, je slávna veta: „Moja vlasť je …“ V tomto nežnom veku nás začínajú brífovať o vlasti, pokračuje sa potom v škole na hodinách dejepisu, materinského jazyka a literatúry a […]

Pán Hitler a poľské vrtochy / Stĺpček

Povedzte mi, prosím pekne, či Poliakov možno pokladať za dospelý a zodpovedný národ, keď sme sa vďaka ruským historikom dozvedeli, že práve Poľsko vyprovokovalo 2. svetovú vojnu? A na vine sú samozrejme predovšetkým slávne poľské vrtochy. Veď predsa už dávno vieme, že čokoľvek sa Poliakom navrhne, hneď kričia: “Nedovolím!” Vezmime si napríklad Hitlera, koľko ich len prosil a žobronil, dá sa povedať, že pred nimi padal na kolená. “Dajte nám, hovoril, koridor, tak veľmi ho potrebujeme. Prosím vás pekne, no veď čo vás to stojí?” Ale Poliaci sa zaťali a ani počuť o tom nechceli – “nedáme a koniec”. A […]

Neľudskosť v ľudskej moci / Esej – 2 časť

2. Jean-Paul Sartre kedysi šokoval čítajúcu verejnosť paradoxným tvrdením, že Francúzi nikdy neboli takí slobodní ako počas nemeckej okupácie. Tvrdil, že je to len zdanlivý paradox,  pretože ľudí zotročuje pasca slobodného výberu, maskujúca prinútenie – a okupanti Francúzom prístup k tejto pasci odrezali. Francúzi nemali na výber… A keď Francúzi nemali na výber, pre Poliakov to platí stonásobne!  Veď niektorí nemeckí satrapia sa Francúzom podlizovali, núkali, že keď s ich pomocou nastolia Neue Ordnung, aj pre nich sa nájde miesto pri bohato prestretom stole. No Poliakom bez okolkov a spôsobom, ktorý nenechal ani tieň pochybnosti, vysvetlili, že jediné uplatnenie, ktoré […]

Náš rok 1989, ich rok 2009

Čo nás ešte spája, keď poľský inštalatér v Londýne prechádza na stanici vo Frankfurte okolo rumunského zberača jahôd z Barcelony a ani si nekývnu hlavou na pozdrav? Neviem sa zbaviť pocitu, že naše kedysi socialistické krajiny prežívajú rovnakú drámu ako milenecký pár, z ktorých každý má už dieťa z predchádzajúceho manželstva, a keď sa rozhodnú mať spolu ďalšie, z ich domu sa občas ozýva zúfalý krik: „Rýchlo poď sem, tvoje dieťa a moje dieťa bijú naše dieťa.“ Myšlienka, že rok 1989 mal byť mojím aby rok 2009 bol našim rokom je veľmi pekná, ale mne sa skôr vidí, že veci […]

Inhumanity Is Part of Human Nature / Part II.

Jean-Paul Sartre once shocked the reading public by making the paradoxical claim that the French had never been as free as during the German occupation. It was, he claimed, only a seeming paradox since one gets trapped by free choice that disguises necessity – and for the French were deprived of the temptation of this trap by the German occupiers who left them no choice. And if the French were left with no choice, the same applies to the Poles a hundred times more so! After all, some of the German satraps tried to woo the French, promising them a […]

Dar budúcnosti / Esej

Napriek všetkým slabinám a vnútorným konfliktom je Poľsko úžasná krajina. Krajina, ktorá od roku 1989 prešla nepredstaviteľnou metamorfózou. Z roku 1989 mi v pamäti neutkveli podrobnosti. Napríklad, koľko stáli lístky na električku alebo chlieb. Zato si presne pamätám, že ako zamestnanec univerzity som zarábal viac-menej ekvivalent 17 amerických dolárov mesačne. V tom čase som býval so ženou a synom v jednej izbičke. Až keď sa uložili spať, zapínal som televízor a sledoval rokovania – presnejšie ich skrátený záznam –  Adama Michnika a Alexandra Kwaśniewského. V tom čase som sa – ako veľa kolegov – nedal na politiku. Mal som už […]

Neľudskosť v ľudskej moci / Esej – 1 časť

1. “Vlasť sa rovná bezpečnosť,” hovorí Jean Améry. Keď Francúz Jean Amery, narodený v Rakúsku roku 1912 ako Franz Meyer, roku 1966 písal tieto slová do svojej knižky Bez viny a trestu, vedel, čo hovorí, lebo vlasť stratil a trvalo mu 27 rokov, než naplno pochopil, v čom spočívala táto strata – teraz už nenávratná a nezvratná: Dozvedel sa, že návrat do nejakého priestoru nikdy nie je získaním strateného času. Bezpečnosť sa rovná slobode; a bezpečne sa cítime tam, kde neočakávame žiadne prekvapenia, nemusíme sa obávať ničoho celkom a úplne cudzieho – čiže celkom a úplne nepochopiteľného; a tým aj, […]

Zabudnutý dúšok ruskej slobody / Stĺpček

Rusko si potichúčky, akoby z opodiaľ pripomína 20. výročie svojej demokracie. Médiá si takmer nevšimli stretnutie v Nadácii Michaila Gorbačova, v novinách sa objavilo sa len zopár článkov a v televízii preblesklo zopár záberov. A pritom 1. zjazd ľudových poslancov ZSSR, ktorý sa začal 25. mája 1989, bol demokratickým zemetrasením, bol to úder proti systému, stvoreného ešte za Stalina, proti monopolu komunistickej strany. Pri pohľade na dnešné Rusko je ťažko uveriť, že volieb na zjazd ľudových poslancov, kde po prvý raz dejinách ZSSR o každé kreslo súťažili aspoň dvaja kandidáti, sa zúčastnilo 172 miliónov ľudí, čiže 90 percent oprávnených voličov. […]

Spiaci vírus sa prebudil / Esej

Keby sa Slavenky Drakulić pred časom opýtali, či v novej Európe existuje hrozba populizmu, odpovedala by nie. Dnes je to otvorená otázka. Štátne, národné a etnické hranice, ktoré zanikli v EÚ, stále žijú. Zdanlivo banálny futbalový incident, ktorý sa nedávno odohral na Slovensku, nadobudol rozmery seriózneho konfliktu – Maďari pálili slovenské zástavy a blokovali hraničné priechody. Trpké slová padli dokonca aj na najvyššej štátnej úrovni. Smradľavo, ale bezpečne Zjavná provokácia, ktorú naplánovala maďarská krajne pravicová strana Jobbik v spolupráci s Maďarskou gardou, zhustila atmosféru na oboch stranách. Brutálny zásah slovenskej polície pomohol strane Jobbik získať sympatie mnohých obyčajných Maďarov. Incident […]