Knihy Maria Vargasa Llosu, ako Pantaleón a jeho ženská rota – nádherný, ironický príbeh o absurdite militarizmu našich čias, alebo Mesto a psy – obraz ponurej reality peruánskeho mesta, a nakoniec román o diktatúre Trujilla a jej dramatickom konci, mi navždy utkveli v pamäti. Je to autor mnohých vynikajúcich knižiek, ktorými si dobyl srdcia čitateľov a literárnej kritiky. Mario Vargas Llosa prešiel cestu, podobnú mnohým intelektuálom zo Strednej a Východnej Európy – ako som sa mal možnosť presvedčiť v osobných rozhovoroch s ním – počínajúc škandálom, ktorý vyvolal roku 1990 v Mexiku, keď na veľkej medzinárodnej konferencii nazval systém tamojšej vlády […]

When Andrzej Wajda’’s film Katyń was shown in Slovenia this spring, first in cinemas and then on public television, it aroused enormous audience interest but was met with almost complete silence in the media. Slovenian public opinion is tired of the issue of post-war mass murder and the seemingly endless discoveries of mass graves. The film advertisements talked of exposing Europe’’s greatest lie of the century and of the Polish nation’’s profound trauma.  After the screening a number of film critics analyzed the film’’s aesthetic values and discussed its narrative techniques yet nobody took notice of the universal message of this horrific […]

Zvíťazil  Bronisław Komorowski. A s ním tá časť Poľska, ktorá  budúcnosť svojej krajiny –  krajiny demokracie, pluralizmu, trhového hospodárstva a právneho štátu – vidí v Európskej Únii. Strach Tieto voľby majú symbolický rozmer. Medzi oboma kandidátmi síce nie sú veľké rozdiely vo sfére vyhlásení, v praktickej sfére ich delí všetko. Rozdiel medzi nimi pripomína rozdiel medzi prívržencami Charlesa de Gaulla a zástancami Jean-Marie Le Pena vo Francúzsku. Máme tu do činenia s konfrontáciou medzi proeurópskym a demokratickým pravicovým stredom a autoritárskou pravicou, ktorú reprezentuje tábor Jarosława Kaczyńského. Poľsko, ktoré hlasovalo za Komorowského, je Poľsko európskych, a demokratických hodnôt,  trhového hospodárstva a právneho štátu. Poliaci si vybrali cestu […]

 Moja prvá žena, Poľka Vieslava, mi telefonovala polhodinu po katastrofe. Odľahlo jej, jej brat Damjan – kameraman poľskej televízie – je nažive, pretože Kaczynski  nevzal do lietadla novinárov. Potešil som sa kvôli Damjanovi. Pokiaľ ide o novinárov, už som to ďalej nezisťoval. A Damjan tak či tak nemohol zahynúť, pretože zostal v Katyńi po Tuskovi… Ale Katyń si vyžiadala od Poliakov nové obete. Z hľadiska fatalistického vedomia, ktoré býva ruskej duši vlastné, a súvisí skôr s pohanským slovanstvom než s pravoslávím, má tento smäd po krvi svoj príšerný mystický zmysel. Spojený s Poľskom rodinným zväzkom, ale aj bez ohľadu na to, ako spisovateľ uznávaný v tejto krajine, ktorú […]

Je to najväčšia dráma, akou zlý osud postihol našu vlasť od čias leteckej katastrofy generála  Wladyslawa Sikorského. Zdieľame bolesť najbližších prezidenta a jeho ženy a  najbližších všetkých obetí tejto strašnej tragédie. Náš žiaľ musí byť spoločný, nadstranícky a nadpolitický. Nadstranícka a nadpolitická musí teraz byť aj naša spoločná zodpovednosť za Poľsko. Poľsko musí ostať stabilným a predvídateľným štátom. Lech Kaczyński poznačil poľské dejiny celým svojim životopisom. Historici zbilancujú jeho dielo. Dnes nie je chvíľa na vyvážené hodnotenia. Dnes je čas na smútok a dobrú spomienku. Lech Kaczyński slúžil poľskej nezávislosti a slobode od marca 1968. Často opakoval, že sa vtedy […]

1 Kdesi v “Ebene” je nasledovná scéna: Kapuściński a jeho kamarát nájdu v chatrči, v ktorej sa im pritrafilo nocovať, veľkého jedovatého hada. Nemám knižku po ruke, možno to bola kobra, možno niečo iné. Z akéhosi dôvodu toho hada musia zabiť. Ako zbraň použijú nádrž s benzínom. Pritlačia ňou hada a snažia sa ho rozpučiť. Obaja ležia na nádrži a snažia sa to chladnokrvné hovädo rozmliaždiť na kašu. Had sa nedáva, cítia, ako sa stále napína a snaží vyslobodiť. Chvíľami nadvihuje plechovú nádobu aj s dvoma ľudskými telami, ešte chvíľka a vytrhne sa a zaútočí. Táto scéna, týchto niekoľko viet, […]

Prednedávnom som sa vybral na obed do známej ľubľanskej reštaurácie so švédskym novinárom, ktorý priletel do Ľubľany urobiť so mnou rozhovor. Po niekoľkým minútach sme skonštatovali, že z rozhovoru nič nebude, ak nezačneme na seba kričať, akoby sa každý z nás nachádzal na protiľahlom pahorku alebo na dvoch brehoch širokej rieky; z ampliónov sa totiž rozliehala hudba tak nahlas, že bez kriku sme sa nevedeli dohovoriť ani o tom, čo si objednáme, nehovoriac už o samotnom rozhovore. Spýtal som sa teda (respektíve – zakričal som) zdvorilého čašníka, či by mohol trochu stíšiť hudbu vo svojom podniku. Čašník zdvorilo zakričal, že niektorí hostia si prajú počúvať […]

Recently a Swedish journalist came to Ljubljana to interview me and I took him to lunch in a Ljubljana restaurant. After a few minutes we realized that our interview would come to nothing unless we started shouting at each other as if we were standing on two opposite hills or banks of a wide river, for the music blasting from the speakers was so loud it was impossible to order our food, let alone conduct an interview. So I politely asked the waiter (i.e. I shouted at him) if he could be so kind as to slightly turn down the […]

The era of post-American Europe has begun. It is not a Europe abandoned by Americans or a Europe deprived of American security guarantees; neither is it a creature that is likely to vanish should the Republicans enter the White House in 2012. Post-American Europe represents a new geo-political order in which the Old Continent is no longer at the centre of America’’s strategic interests, one in which the decision about a new constellation of powers depends primarily on Europeans themselves. It also means that American obligations towards their European allies will depend on the allies’’ readiness to support US policies […]

Veriť, že svet sa rozvíja po špirále je podľa mňa prejavom veľkého optimizmu. Som skôr toho názoru, že svet sa pohybuje v kruhu, okolo ktorého Boh mení dekorácie. Takéto myšlienky človeku prichádzajú do hlavy pri pohľade na geopolitické nálady v Európe v deň sedemdesiateho výročia vypuknutia Druhej svetovej vojny. Hrôzy vojny upadli do zabudnutia a generácia, ktorá sa na ne pamätá, už prakticky odišla. Rozhodné povojnové heslo Nikdy viac! dnes akoby znelo hlucho a mechanicky. Oko mimovoľne zaznamenáva známky tých istých ilúzií, aké zaslepili Európu koncom tridsiatych rokov dvadsiateho storočia. Politici sa znovu pustili do rozdeľovania sveta – teraz pochopiteľne […]