Is Jarosław Kaczyński an agent of Russia’’s secret services? – a distinguished British commentator asked sarcastically. It took me quite a while to explain that he’’s not an agent, merely an obstinate man fixated on his fantasies. Nowadays people talk of the “‘Smolensk lie”’, claiming the truth about the perpetrators of the disaster, in which Polish President Lech Kaczyński lost his life, has been covered up. [Prime Minister] Donald Tusk put it very well in the Sejm the other day. As for me, what I can’t get out of my head is the “‘Katyn lie”’, the Soviet regime’s cover-up of […]

In the 1960s, as I was embarking on the career of a poet, I brought my poetry to [the Krakow weekly] “Życie Literackie” (what an emotional moment!). Wisława Szymborska was in charge of the poetry section. Following a second visit she accepted one of my poems for print. Later, when we got to know each other well and I reminded her of this story, she’’d say: Adam, I don’’t remember it. In the 1970s I was already a regular at her famous dinners. The conversation was never “literary”’. Poetry was discussed least of all but that came in a later […]

Pane prezidente, pane ministře – milý Guido, vážené dámy a pánové, dovolte mi začít historkou. Před dvaceti lety, v roce 1991, jsem jel jako novinář do Federální republiky Jugoslávie. Když jsem dělal rozhovor s prezidentem Chorvatské banky, někdo mu zavolal informaci, jejíž význam nebyl úplně jasný. Volající mu sdělil, že parlament jiné republiky, Srbska, před chvílí odhlasoval dotisk neoprávněného množství bankovek společně měny – dinárů. Bankéř zavěsil a řekl: „To je konec Jugoslávie.“ Měl pravdu. Jugoslávie se rozpadla. Rozpadla se i „dinározóna“. Víme, co přišlo potom. Měnové záležitosti mohou být záležitostmi války a míru, života a smrti federace. Dnes mají Chorvatsko, Srbsko […]

Obávam sa, že v Poľsku sú mladí ľudia, ktorí nepôjdu hlasovať. Môj známy sa nedávno priznal, že sa pred niekoľkými mesiacmi rozprával s osemnásťročným mladým mužom, ktorý mu povedal, že sa chystá odísť z Poľska, lebo tu nie je práca, a vôbec “nevie už vydržať, čo robí Kaczyński, ako seje nenávisť: situácia v Poľsku je neznesiteľná, lebo z Kaczyńského srší jed”. Ak budete bojkotovať voľby, dáte krajinu do rúk mýtomanom a klamárom. Chcel by som dať tomuto osemnásťročnému dobrú radu: než odídeš za hranice, choď k volebnej urne, aby si zabránil návratu Jaroslawa Kaczyńského k moci. V politike demokratického štátu […]

Po Európe sa rozlieza strach. Zmocňuje sa tých, čo žijú z vlastnej práce: mladých i starých, stredných vrstiev i tých chudobnejších. Od Madridu a Londýna cez Rím a Paríž až po Berlín a Varšavu, strach zachvátil námezdných robotníkov, študentov, podnikateľov a intelektuálov. Z Európy pokoja sa vynára Európa strachu. A Európa hnevu. Je to najmä strach z globálnej krízy, z katastrofy, ktorá zničí život spoločností a zaženie ich do nedostatku, chaosu a násilia. Sprevádza ho rastúci hnev proti súčasnej podobe kapitalizmu, ktorá umocňuje spoločenské rozvrstvenie. Ozýva sa čoraz viac hlasov, zďaleka nielen medzi antikapitalistickými radikálmi, že v Európe sa obrodzujú staré triedne spoločnosti, rozdelené na bohatnúce menšiny a chudobnejúce väčšiny. Epocha sa mení […]

“Poliaci si zaslúžia viac” – volebné heslo, ktoré sformuloval prezes [predseda strany Právo a Spravodlivosť, PiS] je mimoriadne zaujímavé. O čoho “viac” tu vlastne ide? Viac bytov? Ciest? Kostolov? Dovoleniek? Nie, prezes Kaczyński ihneď vysvetlil, že mu nejde o materiálne materiálne blahá (tie už nasľuboval skôr), ale o hodnoty, čiže o to, čo možno sľubovať neobmedzene. O aké hodnoty mu konkrétne ide? Podľa prezesa si Poliaci zaslúžia viac ‘poctivosti’ a ‘pravdy’.” Rozumiem, že možno chcieť, aby v spoločnosti bolo viac poctivých či pravdomluvných ľudí. Ale aký vplyv na to môže mať strana PiS? Poctivosť a pravdomluvnosť záležia od výchovy, ale veď […]

Roku 1989 komunisti prehrali voľby v Poľsku. Volebný zákon zaručil vládnemu táboru väčšinu v Sejme, a tak skutočnou skúškou spoločenskej podpory boli voľby do Senátu. Tu boli výsledky jednoznačné: 99 percent kresiel pripadlo kandidátom Solidarity. V týchto voľbách spoločnosť ukázala, že chce slobodu a zmenu systému. Komunistická moc sa nesnažila zneplatniť výsledok volieb. Tým sa rozhodlo o pokojnom charaktere demokratickej transformácie v Poľsku. Prvý raz v dejinách sa vládnuci komunisti rozhodli skoncovať s doktrínou, ktorá hlásala, „nikdy sa nevzdáme moci“. Tieto úžasné udalosti sa však nedostali na titulné stránky novín na celom svete. Poľskú senzáciu vytlačili hrôzostrašné informácie o masakre mládeže, ktorá sa už niekoľko […]

January 27. Hard frost, snow. All the vulgar, predictable tricks winter has in store are on display: city life has slowed down and pedestrians get stuck in bothersome snowdrifts. The mind also moves at a slower pace. Winter is a provincial illusionist, who has never mastered more than a single trick: that of turning water into ice and snow and back again, turning snow into dirty water. For a while now – ever since realizing what powerful symbols share this date – I have been intrigued by a day that manages to encapsulate two key dimensions of a historical moment. […]

Keby ste sa ma na slobodu slova spýtali pred dvadsiatimi rokmi, určite by som hovorila o  o komunizme alebo o totalite. Na začiatok by som možno privolala obraz Winstona Smitha, hrdinu románu Georgea Orwella 1984, ktorý, ako vieme, bol cenzorom na Ministerstve pravdy. Celé dni si vystrihoval z kníh a článkov všetky politicky nekorektné pasáže a strkal ich do kovových nádob, a tie postupne mizli v priepasti zosypu. Vedľa neho sedela žena, ktorá vyhľadávala a odstraňovala mená ľudí, čo sa „vyparili“. Sväté právo Čítajúc 1984 v roku 2010 si uvedomujeme, ako veľmi sa zmenil náš spôsob myslenia na tému „slobody“ a „cenzúry“. Na svete je naďalej veľa […]

Zomrel Jiří Dientbier (1937 – 2011), prvý československý ponovembrovým minister zahraničných vecí. Jiří Dienstbier už nežije. Poznal jsem ho v roce 1978 na Sněžce. Byla to v pořadí druhá schůzka lidí z Charty 77 s lidmi z Výboru na obranu dělníků (KOR). Mezi našimi přáteli z Československa se tam – kromě Václava Havla – objevil i Jiří Dienstbier, signatář Charty, známý novinář a komentátor mezinárodní politiky. Okamžitě jsme se spřátelili. Přátelství trvalo třicet dva let. Jiří Dienstbier patřil k těm rebelujícím komunistům, kteří od fascinace vizí spravedlivého světa společně dozráli do otevřeného protestu vůči komunistické diktatuře. Jiří už od roku […]