Perohryz / Stĺpček

Knihy Maria Vargasa Llosu, ako Pantaleón a jeho ženská rota – nádherný, ironický príbeh o absurdite militarizmu našich čias, alebo Mesto a psy – obraz ponurej reality peruánskeho mesta, a nakoniec román o diktatúre Trujilla a jej dramatickom konci, mi navždy utkveli v pamäti. Je to autor mnohých vynikajúcich knižiek, ktorými si dobyl srdcia čitateľov a literárnej kritiky.

Mario Vargas Llosa prešiel cestu, podobnú mnohým intelektuálom zo Strednej a Východnej Európy – ako som sa mal možnosť presvedčiť v osobných rozhovoroch s ním – počínajúc škandálom, ktorý vyvolal roku 1990 v Mexiku, keď na veľkej medzinárodnej konferencii nazval systém tamojšej vlády dictatura perfetta  – dokonalá diktatúra.

Začínal ako ľavicový burič, člen tajných študentských buniek, neskôr ako prívrženec kubánskej revolúcie. Z týchto ilúzií sa spamätal skôr než iní a bol jedným z prvých kritikov režimu Fidela Castra.

Jeho láska k slobode nebola jednooká: s rovnakou pasiou biľagoval všetky latinsko-americké diktatúry. Biľagoval aj diktatúru v našej časti sveta. V rozhovoroch s ním som vždy cítil netajené sympatie k Poľsku.

Veľa sa písalo o jeho spore s ďalším laureátom Nobelovej ceny, Günterom Grassom, ktorý politiku Spojených štátov odsudzoval prísnejšie než totalitné hnutia v Latinskej Amerike. Tento ostrý spor sa však – prinajmenšom v prípade Vargasa Llosu – neprerodil v nevraživosť. Keď sa Günter Grass stal obeťou nechutnej poľovačky na čarodejnice, Mario Vargas Llosa sa postavil na jeho obranu.

Je to skutočne vynikajúci spisovateľ, realistický a ironický, múdry a citlivý, odvážny a nekonformný. Je to dôsledný a tvrdohlavý liberál, čím často vyvoláva nevôľu rôznych ideologických klanov sveta.

Jeho romány boli vždy strhujúce. Písal príbehy z dejín, ale aj zo súčasnosti. Je majstrom literárnej a politickej eseje. V istom momente sa angažoval politicky: chcel sa stať prezidentom Peru. Porazil ho Fujimori, hochštapler, demagóg a zločinec. Vtedy ma to mrzelo, ale potom som si pomyslel, že je to tak dobre. A to som mu aj povedal pořas dlhého, rozohneného rozhovoru v Londýne. Je možné, že Mario Vargas Llosa by bol dobrým prezidentom, ale potom by nenapísal svoje veľdiela, pre ktoré sa stal nesmrteľným a vďaka ktorým sme sa my čitatelia stali lepšími a múdrejšími.

Nobelovu cenu si zaslúžil už dávno. Laureátovi tak gratulujem. Mario, poľskí čitatelia ďakajú na tvoje knižky, na knihy perohryza, ktorý sa zaľúbil do tety Julie.

Zo srdca Ťa pozdravujem.

Text vyšiel v denníku Gazeta Wyborcza.