Veľká výzva / Komentár

Foto: Dawid Chalimoniuk / Agencja Gazeta

Foto: Dawid Chalimoniuk / Agencja Gazeta

Zvíťazil  Bronisław Komorowski. A s ním tá časť Poľska, ktorá  budúcnosť svojej krajiny –  krajiny demokracie, pluralizmu, trhového hospodárstva a právneho štátu – vidí v Európskej Únii.

Strach

Tieto voľby majú symbolický rozmer. Medzi oboma kandidátmi síce nie sú veľké rozdiely vo sfére vyhlásení, v praktickej sfére ich delí všetko. Rozdiel medzi nimi pripomína rozdiel medzi prívržencami Charlesa de Gaulla a zástancami Jean-Marie Le Pena vo Francúzsku.

Máme tu do činenia s konfrontáciou medzi proeurópskym a demokratickým pravicovým stredom a autoritárskou pravicou, ktorú reprezentuje tábor Jarosława Kaczyńského. Poľsko, ktoré hlasovalo za Komorowského, je Poľsko európskych, a demokratických hodnôt,  trhového hospodárstva a právneho štátu.

Poliaci si vybrali cestu racionálnej politiky, založenej na presvedčení, že ich krajina je tu pre všetkých.

Boli by tieto hodnoty a taktiež hodnoty roku 1989 – hodnoty demokracie a liberalizmu – ohrozené, keby vyhral Jarosław Kaczyński? Problém nie je v jeho osobnosti, každopádne to aspoň nie je ten hlavný problém. Problém je v politických táboroch, v ich mentalite a hodnotových systémoch, ktoré reprezentujú. Tábor Jarosława Kaczyńského, ktorý má podporu krajne pravicových nacionalistických a klerikálnych formácií typu Radia Maryja, nebezpečenstvo pre demokraciu v Poľsku rozhodne predstavuje.

Ako sa náš výber prezidenta odrazí na vzťahoch Poľska s Európskou Úniou a Ruskom?  Aké sú priority v týchto vzťahoch, aké sú tu hrozby a ako sa im vyhnúť? Z jednej strany máme do činenia s politikou, priaznivo naklonenou európskej integrácii a normalizácii vzťahov s Ruskom a všetkými ostatnými susedmi. Na druhej strane, v prípade tábora Kaczyńského, máme do činenia s Poľskom frustrácií, s hrôzou zo všetkého, čo je odlišné a s permanentným strachom z Ruska či Nemecka, strachom, ktorý vie byť silnejší než racionálne myslenie.

Tento strach tiež vysvetľuje, prečo časť verejnej mienky verí,  že smolenská tragédia bola atentátom, ktorý zorganizovala Moskva, aby sa  zbavila poľského prezidenta. Za týmto strachom nestoja žiadne racionálne argumenty; stoja za ním len neblahé historické spomienky na tragické vzťahy Poľska s cárskym Ruskom a neskôr so Stalinovým Ruskom.

Pravica

Politika neznášanlivosti, deštrukcie a permanentného konfliktu, ktorá je odjakživa politikou PiS, je vždy hrozivá.  Týka sa to všetkých krajín Európskej únie, Poľsko nevynímajúc.

Vo vedení SLD (Poľskej ľudovo-demokratickej strany) sa presadili politici, nezaťažení členstvom v poľskej komunistickej strane a PiS začal hovoriť iným jazykom. Znamená to koniec deľby na politickej scéne, ktorá vyplynula z konfliktu medzi tradíciou Solidarity a dedičmi vládnucej strany PĽR? Nie je to ešte úplný koniec, ale už niekoľko rokov sa jednoznačne ukazuje, že táto deľba stráca význam – najmä v porovnaní s významnejšími deľbami, o ktorých bola reč vyššie.

Radujem sa z víťazstva Bronisława Komorowského, už roky sledujem jeho politickú púť a vždy som si vážil jeho rozhodnutia, hoci  sa často líšili od mojich. Teším sa, že Poliaci odvrhli zlovestný príznak IV. Republiky, štátu podozrievavosti a strachu a vybrali si cestu racionálnej politiky, založenej na presvedčení, že Poľsko je tu pre všetkých.

Veľmi dobrý výsledok Jarosława Kaczyńského však svedčí o tom, že veľká časť Poliakov sa v našom štáte necíti doma. Úlohou nového prezidenta a vládnucej koalície je teraz spraviť všetko preto,  aby sa aj voliči Jarosława Kaczyńského v našom štáte cítili ako doma.

Text vyšiel v denníku Gazeta Wyborcza.