Kedysi dávno, v 20. storočí, sa chodievalo do New Yorku za budúcnosťou a do Londýna za nostalgiou. Teraz je to naopak. Teraz je New York to staromódne mesto, kde ešte prežívajú svojrázne ideály Amerického sna (ako aj svojrázne trápenie nad jeho stratou); mesto, ponúkajúce lineárny príbeh, ktorého hrdina pricestuje ako prisťahovalec a stane sa Američanom; mesto, ktoré si zachovalo svoju ideológiu a identitu. Naproti tomu Londýn, alebo prinajmenšom jeho najbohatšie zákutia – zlatý trojuholník štvrtí Mayfair, Belgravia a Knightsbridge, centrum svetovej plutokracie – ukazuje cestu do 21. storočia, kde sa staré príbehy, identity, kódy a hodnoty stratili v záplave globalizácie bez […]

Gréci majú pravdu: tvrdenie Bruselu, že nejde o ideológiu, je ideológia čistého zrna, ktorá je príznačná pre celý súčasný politický proces. Neočakávane jasné „nie“ v gréckom referende bolo historickým hlasom v zúfalej situácii. Pri práci často rozprávam starý známy vtip z posledných rokov Sovietskeho zväzu o Rabinovičovi, ktorý chce emigrovať. Na otázku úradníka z pasového oddelenia, prečo chce odísť, Rabinovič odpovie: „Z dvoch dôvodov. Po prvé, bojím sa, že komunizmus v Sovietskom zväze padne a nová moc zo všetkých zločinov komunistov obviní nás Židov a zas vypuknú protižidovské arian…“ „Ale prosím vás,“ preruší ho úradník, „to je absolútny nezmysel. V Sovietskom zväze sa nič nezmení, moc komunistov […]

Súboj gréckeho premiéra s Európou je nóvum: odvážna, nedokonalá a vysokorýchlostná forma masovej demokracie, akú mohol umožniť len internet. Rokovania medzi Gréckom a jeho veriteľmi sa už zas dostali do patovej situácie a narýchlo vyhlásené referendum, ktoré sa má konať v nedeľu, otvorilo šokujúcu perspektívu, že Grécko vypadne z Európskej únie. Európska únia sa už dlhší čas správa ako zviera, odtrhnuté z reťaze, no jeho najvyšší predstavitelia, vrátane predchádzajúcich tradičných gréckych vlád, doteraz takmer nikdy nevytiahli strašidlo odchodu. Po rokoch ekonomickej krízy a závratnej nezamestnanosti si Gréci tento rok zvolili Syrizu – vzdorovito radikálnu ľavicovú stranu, ktorá mala ešte pred desiatimi rokmi podporu sotva […]

Nicholas Winton, ktorý v stredu zomrel ako 106-ročný, prežil päťdesiat rokov bez toho, aby niekomu vyrozprával, ako zachránil z Československa 669 detí pred nacistami. Dokonca ani po roku 1988 tom, keď ho z anonymity vytiahla jeho manželka, ktorá našla na povale album so starými výstrižkami a vyvolala obrovskú vlnu verejného uznania, nikdy poriadne nevysvetlil, čo ho k tomu viedlo. K jeho najdojímavejším vystúpeniam patrí program This is Your Life (Toto je váš život), vysielaný na BBC roku 1988,  kde sa po prvý raz zišli desiatky ľudí, ktorým zachránil život, aby sa mu poďakovali. Vo videoklipe si utiera slzu po tom, ako ho objíme žena, […]

Spôsob, akým Syriza rieši európske i domáce problémy, ukázal, že pre túto stranu je dôležitejšia moc a sebazáchova ako reformy. Pri skúmaní populistických a euroskeptických hnutí v Európe sa obvykle kladie dôraz na ich nápadnú ideológiu. Pravicových populistov väčšinou označujú za ideológov nacionalizmu, ľavicových populistov zas za ideológov triedneho boja. Ich spoločným znakom je, že používajú kolektívne zámeno ‚my‘ na označenie predmetu politického a spoločenského života. Populisti sa vyjadrujú v prvej osobe množného čísla. Obvykle sa rozhorčujú nad nespravodlivosťou, ktorej sa ‚oni‘ dopúšťajú na ‚nás‘, čím sa dištancujú od určitých prvkov zaužívaného politického usporiadania či dohôd. Nacionalistický populizmus je hnutie, ktorému ide […]

Nie banky, ale občania musia rozhodovať o Európe, žiada slávny nemecký filozof Jürgen Habermas. No európskym politikom akoby boli záujmy investorov prednejšie, ako sanácia gréckej ekonomiky. Najnovší verdikt Európskeho súdneho dvora vrhá ostré svetlo na chybnú konštrukciu menovej únie bez politickej únie. Všetci občania Európske únie mohli byť v lete roku 2012 vďační Mariovi Draghimu za to, že ich jednou jedinou vetou zachránil pred katastrofálnymi dôsledkami kolapsu ich meny. Keď ohlásil, že v krajnom prípade odkúpi štátne dlhopisy, celej euro-skupine tým vytrhol z päty obrovský tŕň. Musel hovoriť namiesto ostatných, premiéri totiž neboli schopní konať v spoločnom európskom záujme, zostali […]

Migranti chcú len to isté ako my. Tak prečo nás to tak desí? Môj bratranec prešiel krížom cez celú Saharu, len aby sa dostal do Európy. Keby bol žil v inej ére alebo mal inú farbu pleti, možno by sa z neho bol stal slávny cestovateľ: niekto taký ako Mungo Park či Mary Kingsley alebo dokonca David Livingstone. V 21. storočí bol len jedným z mnohých čiernych imigrantov, ktorí sa chcú dostať na druhú stranu plota. Zažil nebezpečné a dobrodružné chvíle i zradu v piesočných dunách a pochoval niekoľkých druhov tesne predtým, ako zazreli Gibraltarský prieliv. Bol to príbeh hodný Roberta Louisa Stevensona alebo […]

Odpúšťanie má korene vo viere. Túžba po zabudnutí má korene v rasizme. Potom, ako súd vzniesol formálne obvinenie proti Dylanovi Roofovi, za to, že vyvraždil čiernych príslušníkov Africkej metodistickej episkopálnej cirkvi v kostole Emmanuel v Charlestone v Južnej Karolíne, príbuzní obetí vyhlásili, že mu odpúšťajú. Toto gesto bolo pre mnohých nepochopiteľné, a súčasne aj hodné obdivu.  „Odpúšťam ti,“ povedala Nadine Gardner, dcéra zavraždenej členky kongregácie Ethel Lanceovej. „“Už nikdy ju neobjímem. Ale odpúšťam ti a prajem ti, aby sa Pán Boh zmiloval nad tvojou dušou.“ No ako možno tak rýchlo a ľahko odpustiť takýto strašný zločin? Odpoveď nájdeme v kresťanskej interpretácie […]

Americký historik Timothy Snyder hovorí s Jaroslavom Šimovom o krvavých územiach, o tom, ako Kremeľ vidí svet a o ukrajinskej dekomunizácii. Rusko zbytočne podozrieva celý svet z toho, že sa proti nemu sprisahal. “Dekomunizácia” po ukrajinsky je neproduktívna. Minulosť v skutočnosti možno pochopiť len, keď prekročíme svoje národné hranice. Američan Timothy Snyder je jedným z najuznávanejších súčasných západných historikov špecializujúcich sa na krajiny východnej Európy – a je známy svojím neobyčajným prístupom k problémom minulosti a súčasnosti celého tohto regiónu. Jeho veľkú časť nazval dosť strašidelne – “krvavé územie”. V knihe Krvavé územie píšete o obrovských tragédiách, ktoré majú za sebou krajiny […]

Môj otec šiel do vojny ako osemnásťročný dobrovoľník. Slúžil na ponorke v Baltskom mori. Keď som bol malý, bývali sme v suterénnom byte v centre Moskvy, na Arbate. Nad posteľou som mal zavesenú fotografiu jeho ponorky triedy Ščuka. Bol som nesmierne pyšný na to, že môj otec mal ponorku a neustále som si ju kreslil do školského zošita. Každý rok na 9. mája, v Deň víťazstva – na výročie dňa, keď do Moskvy prišla správa o kapitulácii Nemecka – môj otec vybral zo skrine svoju námornícku uniformu, ktorú bolo treba pravidelne prešívať, aby sa do nej zmestilo jeho rastúce brucho, a pripäl si na ňu vyznamenania. Veľa […]