Nicholas Winton, ktorý v stredu zomrel ako 106-ročný, prežil päťdesiat rokov bez toho, aby niekomu vyrozprával, ako zachránil z Československa 669 detí pred nacistami.
Dokonca ani po roku 1988 tom, keď ho z anonymity vytiahla jeho manželka, ktorá našla na povale album so starými výstrižkami a vyvolala obrovskú vlnu verejného uznania, nikdy poriadne nevysvetlil, čo ho k tomu viedlo.
K jeho najdojímavejším vystúpeniam patrí program This is Your Life (Toto je váš život), vysielaný na BBC roku 1988, kde sa po prvý raz zišli desiatky ľudí, ktorým zachránil život, aby sa mu poďakovali. Vo videoklipe si utiera slzu po tom, ako ho objíme žena, sediaca vedľa neho. Potom s prekvapením zisťuje, že desiatky ľudí, sediacich okolo neho, sú deti, ktoré zachránil.
“Bola to asi najemocionálnejšia chvíľa môjho života,” povedal v programme americkej televízie CBS roku 2014, keď mal 104 rokov. “Odrazu som sa ocitol zoči-voči všetkým tým deťom, ktoré už vôbec neboli deťmi.”
Prečo ľudia robia to, čo robia?
V tom istom programme sa Lady Mileny Grenfell-Bainesovej, jednej z detí, ktoré zachránil, opýtali, prečo podľa nej tak dlho mlčal.
“Myslím, že on bol proste taký,” povedala. “Bol skutočne presvedčený, že urobil všetko, čo mohol a keď pre všetky tie deti našiel domov, povedal si, ‘Tak, už som vykonal, čo sa dalo, tým sa to pre mňa končí, teraz mám inú robotu.'”
Aj roku 2001 v rozhovore s New York Times Sir Nicholas Winton len neochotne rozprával o priebehu operácie, povedal však zopár slov o svojej motivácii: “Prečo som to urobil?” povedal Sir Nicholas. “Prečo ľudia robia to, čo robia? Sú takí, čo sa vyžívajú v tom, že riskujú, iní sa riziku celý život vyhýbajú.” O desať rokov neskôr k tomu dodal: “Riadim sa heslom, že ak niečo nie je úplne nemožné, musí existovať spôsob, ako to urobiť.”