Padajúca hviezda / Esej

Čínsky rok sa tradične delí na obdobia podľa obehu mesiaca okolo zemegule a cyklu pohybov slnka po oblohe. Tento lunisolárny kalendár je plný mýtov a oslavujú ho rituály, ktorými Číňania zaznamenávajú plynutie času a interpretujú svet okolo seba. Rovnako je to aj s čínskym politickým kalendárom. Riadi sa záhadnými procesmi v rámci Komunistickej strany, ktorej vedenie sa vymieňa každých desať rokov na straníckych zjazdoch. Je to udalosť podobná zjaveniu kométy a komentátori si ju vysvetľujú ako znamenie zmeny a obnovy. Najbližší kongres sa má konať na jeseň roku 2012 – po 18. raz v 91-ročných dejinách strany – a už teraz sa s ním spájajú mimoriadne zvláštne […]

Odstrašení Íránu je nejlepším řešením / Esej

Je třeba použít taktiku, která už úspěšně funguje šedesát let. Když jsem počátkem osmdesátých let studoval na vysoké škole, pozvali jsme na univerzitu ministra obrany Reaganovy vlády Caspara Weinbergera, aby pronesl přednášku ke studentům. V té době byly americké vysoké školy semeništěm opozice vůči Reaganově vládě a zvlášť její obranné politice. Takže jakmile začal Weinberger mluvit, zvedla se pochopitelně řada studentů a spustila povyk. Jeden po druhém vstávali a skandovali jediné heslo: „Odstrašování je lež!“ Na toto bouřlivé setkání si vždycky vzpomenu, když poslouchám diskuse o íránských jaderných ambicích. V dnešní zahraničněpolitické debatě totiž došlo ke kuriózní výměně rolí. Dříve […]

Tyrania záveru / Esej

“Pane—” Samuel Johnson raz neveriacky pobavene povedal dakomu, kto sa priveľmi zaujímal o to, či dočítal istú knihu – “Pane, a vy snáď čítate knihy až do konca?” A čo my? Čítame knihy od začiatku do konca? A ak áno, sme takí hlupáci, za akých Johnson pokladal každého, kto si pokladá za povinnosť prečítať každú knihu až do konca? Schopenhauer, ktorý veľa uvažoval a písal o čítaní, zdieľa Johnsonov názor. Život „je prikrátky na zlé knihy“ a „zopár strán“ by podľa neho malo stačiť na to, aby si človek vytvoril „predbežnú predstavu o autorovej tvorbe“. A potom už máte právo vzdať to, ak vás […]

Bathory, cube and magic hair tonic

23 March is the Day of Polish-Hungarian Friendship. The relevant resolution was adopted by the Hungarian parliament on 12 March 2007 by 324 votes. There were no abstentions. On 16 March of the same year the Sejm of the Polish Republic unanimously adopted a similar resolution. This touching unanimity of the two parliaments begs for a reworking of the well-known Polish adage. Instead of the Hungarian and the Pole, always friendly / jointly riding, jointly drinking. Boisterous and joyous both / may God bless their souls, it should read: the Hungarian and the Pole / always friendly/ jointly voting, jointly […]

Petru Nečasovi nerozumím / Rozhovor

S Ivetou Radičovou o Gorile, recyklaci elit a euroskepticismu české vlády. Když jsme s Ivetou Radičovou dělali rozhovor před téměř dvěma lety, byla plná energie a odhodlání. Po nečekaném a tvrdém pádu její vlády je tentokrát už na první pohled patrné, že se těší, až odejde přednášet do Oxfordu. Nicméně letargicky rozhodně nepůsobí. Spíše opuštěně (i když kolem ní na úřadu vlády pobíhal pes Oskar) a evidentně stále přemýšlí o tom, co se to vlastně na Slovensku, ale i v Evropě děje. Vaše vláda skončila kvůli sporu o téma evropské integrace. V Česku řešíme podobný problém, protože ministr zahraničí Karel […]

Gangstri a perohryzi / Esej

Je čudné byť dospelý. Už si si mal na to zvyknúť, ale stále je mi to trochu čudné. Nejde len o to, že treba pracovať a zarábať, dodržiavať termíny. Napríklad byť spolumajiteľom nehnuteľnosti je čudná záležitosť. Platia sa dáke dane z pôdy, ktoré prídu po dvoch rokoch na kuse papiera, zjavne nespokojné s nedoplatkami a dačo si nárokujú, dane akési. Nečakane a rozhodne. Alebo správne rady. Nehnuteľnosť treba spravovať, kedysi to robili špeciálne firmy, ale odnedávna sa náš dom musí spravovať sám, to znamená že užívatelia si musia vytvoriť správnu radu. Na schôdzi. Schôdzka užívateľov je mimochodom téma na samostatný fejtón, na […]

Peniaze v literatúre / Esej

Wallace Stevens bol najväčší americký básnik 20. storočia, súčasne však zastával významné postavenie v poisťovacej branži, a vypracoval až na viceprezidenta poisťovne Hartford Accident and Indemnity Company. Vyznal sa vo svete biznisu a bol dostatočne kvalifikovaný na to, aby mohol vyhlásiť, že “peniaze sú druh poézie”. Keď jeho výrok citujem ľuďom, ktorí pracujú s peniazmi, zdá sa, že vedia presne, čo tým chcel povedať, hoci sa nedá ľahko parafrázovať. Peniaze sú ako poézia, pretože v jednom aj druhom sa človek musí naučiť komunikovať hutným jazykom, zhustiť maximum informácií a významov do minimálneho sémantického priestoru. A sú aj ako poézia, pretože v spôsobe, akým peniaze fungujú sa […]

Gangsters and scribblers

It’’s weird being a grown-up. I should have got used to it by now but it still feels a bit weird. It’’s not just that one has to work and earn money and meet deadlines. Being the co-owner a piece of real estate is also quite a strange business. You’’ve got to pay land tax, a piece of paper demanded, visibly unhappy with us being in arrears, suddenly and resolutely demanding payment after two years. Or take a committee. A piece of real estate has to be managed. In the past there used to be special companies that did that […]

Právo na spravodlivosť / Esej

Francúzsky ústavný súd zrušil zákon o genocíde v Arménsku. To rozhodnutie je sporné. Sudcovia totiž nie sú nepredpojatí. Tak vo Francúzsku, ako v Nemecku platí: nič a nikto nestojí nad zákonom. A tak je rozhodnutie francúzskeho ústavného súdu z 28. februára zrušiť zákon o genocíde, ktorý odhlasoval parlament aj senát nateraz posledným slovom. Popieranie genocídy na Arménoch malo byť postavené mimo zákon – a sudcovia skonštatovali, že by to ohrozilo slobodu myslenia. Iste, je to rozhodnutie najvyššieho politického kontrolného grémia v krajine. Napriek tomu by sme si mali uvedomiť jedno: úcta k právnemu štátu neznamená, že občania majú byť slepí. […]

Paní Agnieszko, nic se nestalo / Stĺpček

Agnieszka Holland nedostala Oscara. V Polsku se tím nikdo moc netrápil, protože nikdo nevěřil, že ho dostane. “Doufáme v zázrak,” řekla dokonce i novinářka, která komentovala televizní přenos. Zázrak se nestal. Filmoví akademici za světový mír Oscara dostal iránský film Rozchod. Musel by být hodně špatný, kdyby ho nedostal zrovna teď, když média už měsíc vytrubují do světa zprávy o zvyšující se pravděpodobnosti izraelského útoku na Írán. Samozřejmě, že žádný útok nebude, ale samotný strach z další války na Blízkém východě – a především z íránského nukleárního programu – způsobil, že se členové Americké filmové akademie rozhodli vložit se do […]