Ostrov Grimsey je jediná časť Islandu, ktorú pretína polárny kruh. Tiahne sa presne stredom postele legendárneho pastora. Ako hovorí legenda, tento bohabojný človek sa zaslúžil o zaľudnenie ostrova v čase, keď sa statoční mladí muži pasovali s oceánom a nechávali svoje ženy pod jeho ochranou. Počet obyvateľov teraz prekročil stovku, a hoci sa všetci sa smejú z legendy o plodnom pastorovi, terajší duchovný prilieta len raz za štvrť roka. Zo striech moderných domčekov trčia satelitné antény a ostrovania si cez víkend objednávajú drahú leteckú pizzu z Akureyri. Takto to tu vyzerá dnes, ale až do roku 1920 bol ostrov Grimsey […]

Utajenou operaci Gorila umožnila v podstatě náhoda. Její důsledky mohou zásadním způsobem změnit budoucnost země. Přečtěte si reportáž týdeníku Respekt o Kanaďanovi z malé slovenské vesnice, který možná změní dějiny Slovenska. Městys Svatý Jur u Bratislavy, proslavený vinařskými sklepy, je dopoledne vylidněn, barevné domy i morový sloup na náměstí působí jako divadelní kulisy. Slunce sice nedokáže prohřát mrazivý vzduch, ale v místní hospůdce sálá teplo ze dřeva, jehož je v lesích Malých Karpat zvedajících se přímo za hradbami postavenými v 17. století proti Turkům habaděj. Toma Nicholsona, který vstupuje do hospody ve vatované bundě a vypadá, jako kdyby právě sešel z blízkých hor, zdraví místní štamgasti zvednutím […]

Andrew Miller, významný prozaik a najnovší nositeľ anglickej Literárnej ceny Costa, v januári v rozhovore poznamenal, že síce predpokladá, že prózu čoskoro budú ľudia čítať najmä na obrazovke, predsa však verí a dúfa, že ľudia neprestanú čítať beletriu na papieri. Vlani v októbri Julian Barnes v prejave pri prijímaní Man Bookerovej ceny tiež vyslovil nádej, že tlačené knihy prežijú. K rovnakému vyznaniu sa hlási aj Jonathan Franzen. A na univerzite, kde prednášam, sa niektorí profesori, mladí aj starí, pohoršujú pri predstave, že dakto číta poéziu na Kindli. Pokladajú to za svätokrádež. Majú pravdu? Obhajovať e-knihy z praktického hľadiska nie je ťažké.  Text si môžeme kúpiť okamžite kdekoľvek […]

Raz veľmi dávno povedal jeden veľký vodca ubiedenému ľudu svojej krajiny: Radšej budeme jesť trávu, ako by sme sa vzdali!. Tá krajina sa volala Albánsko a bolo to v šesťdesiatych rokoch. Vtedajší diktátor Enver Hodža práve zrušil spojenectvo so Sovietskym zväzom, čo malo za následok, že Moskva prestala posielať do Albánska obilie. Albánsko sa teda priklonilo k Číne. Jesť trávu je odvtedy na Balkáne príslovečný výraz pre hrdú zaťatosť, ale aj ochotu režimu obetovať blaho obyvateľstva vyššiemu princípu, či už izolacionizmu, marxizmu alebo nacionalizmu. Vyzerá to, že Srbsko si práve na zvyká na chuť trávy. Budú Srbi nútení jesť trávu? […]

Rumunsko se potácí ve frustraci z minulosti a ponížení z přítomnosti, ale bez jasné budoucnosti. Rumunsko (neodvažuji se říct, že celá planeta) se nachází v situaci, kdy všechna řešení vypadají špatně. Experti nenabízejí přesvědčivá vysvětlení a rozumná řešení, politikové se pokoušejí – s průměrnými výsledky – zachovat tvář, ulice se plní protestujícími, které střídavě zachvacuje slepá zuřivost, ideologické blouznění nebo čiré zoufalství. Hledají všude kolem viníky a také je všude nacházejí: v kapitalismu, bankéřích, Evropské unii, Mezinárodním měnovém fondu, Němcích, chamtivosti, vládě, apokalyptické době a tak dále. Bukurešť není výjimkou. Lidé, kteří vyšli do ulic – pár tisíc po celé zemi –, odsuzují vládu a vláda odsuzuje […]

Berlínská republika Angely Merkelové zápasí s nechtěnou vůdčí pozicí a potřebuje pomoc. V roce 1953 spisovatel Thomas Mann apeloval na studenty v Hamburku, aby usilovali ne o „německou Evropu, ale o evropské Německo“. Tato plamenná výzva byla donekonečna opakována v době německého sjednocování. Dnes máme její variantu, kterou předvídal jen málokdo: Evropské Německo v německé Evropě. Berlínská republika Angely Merkelové je evropské Německo v tom pozitivním smyslu, který měl velký spisovatel na mysli. Je svobodné, civilizované, demokratické, se smyslem pro právní řád a sociálně i ekologicky uvědomělé. Jistě, má sice daleko k dokonalosti, ale je na tom stejně dobře jako jiné velké evropské státy a nejlépe, jak na tom kdy vůbec […]

openDemocracy (Veľká Británia), 12.02.2012 Ako príde časť ľavičiarov k tomu, že má Ahmadinedžáda považovať za antiimperialistu, pýta sa iránsky novinár Soheil Asefi, už tri roky žijúci v Berlíne. A ešte horšie je, že iní ľavičiari si mysleli, že Ahmadinedžádova vláda reprezentuje väčšinu ľudí. Áno, Islamská republika je od svojho založenia v spore so Spojenými štátmi. Toto nepriateľstvo je živené hlboko reakčnou a antimodernou povahou režimu. Tá v skutočnosti stojí za sloganom ‘Preč s USA!’, s ktorým boli s vypočítanou zlomyseľnosťou systematicky valcované tisíce antiimperialistov a ľavičiarov. A dodnes to pokračuje. Nacionalizmus je ako softvér, ktorý môže bežať na rôznych platformách […]

Vagaries of geography make people come up with all sorts of occupations, some quite weird. For example, compulsive chess playing. The island of Grimsey is the only part of Iceland that is intersected by the Arctic Circle. It runs directly across the bed of a legendary pastor. Legend has it that this God-fearing fellow was instrumental in populating the island, while brave young men struggled with the ocean leaving their wives in his care. The current population exceeds one hundred and although everyone laughs at the legend of the fertile pastor, his successor makes only flying visits once a month. […]

Na leňocha som mimoriadne usilovný. —William Dean Howells Každý spisovateľ má svoje pracovné tajomstvo. Mojím tajomstvom je, že píšem v posteli. No čo už!, myslíte si asi. Robil to aj Mark Twain, James Joyce, Marcel Proust, Truman Capote a kopa ďalších spisovateľov. Vladimír Nabokov si dokonca pod vankúš kládol kartotečné lístky pre prípad, že by nespal a chcelo by sa mu pracovať. Neviem však o žiadnom inom básnikovi, ktorý by písal verše v posteli – hoci niet nič prirodzenejšieho ako guľôčkovým perom naškrabať ľúbostnú báseň na chrbát svojej milovanej. Iste, bola tu Edith Sitwellová, ktorá si údajne líhala do rakvy, […]

Keď som sa dozvedela, že ruský minister zahraničia Sergej Lavrov prišiel s riešením krízy v Sýrii, nevedela som, či sa mám smiať alebo plakať. Lavrov minulý týždeň v Damašku vyhlásil, že všetko je v najlepšom poriadku: president Bašár al-Asád je “plne odhodlaný zastaviť násilie bez ohľadu na to, kto je jeho pôvodcom.” Ruské ministerstvo zahraničia podporilo toto vyhlásenie apelom za “čo najrýchlejšiu stabilizáciu situácie v Sýrie na základe čo najrýchlejšej implementácie demokratických reforiem, na ktoré už prišiel čas.“ V skutočnosti sa už dávno skončil čas pre „demokratické reformy“ v Sýrii, kde Assadova armáda neprejavuje najmenšie známky žeby„zastavovala násilie bez ohľadu na to, kto […]