Opulentní i velkorysé Cannes / Komentár

Plejády snobů, limuzíny, opulentní hostiny a soukromé pláže střežené ochrankou. Na druhé straně zprávy o katastrofách v Barmě a Číně a filmy plné strádajících lidí, chudoby a válek. Když se k tomu přidá déšť a organizační chaos, připomínal festival v Cannes minulý týden večírek, kde se nad ránem mísí kocovina s opilostí a nikdo neví jak dál. Chci, aby byla letošní Zlatá palma politická, prohlásil na začátku předseda poroty Sean Penn (výsledky festivalu byly oznámeny až po uzávěrce našeho vydání). Jenže s přibývajícími filmy narůstaly rozpaky nad tím, jak film s politikou a vůbec se životem souvisí. V Cannes se […]

Kalifornské sny / Esej

Je máj 1968. Nie som v Paríži, ale o 9 500 kilometrov ďalej, v Los Angeles, kde pôsobím ako asistent na University of California UCLA. Po príchode do Venice, mestečka na pláži, kde som si prenajal byt, som svedkom scény ako z biblických čias. Kam oko dovidí, je pláž posiata pestrofarebnými, hoci zanedbanými a strapatými ľuďmi v dlhých róbach. Vzduch je presýtený zápachom marihuany. Na chodníku za plážou parkuje rad policajných áut a v každom sedí policajt s puškou vystrčenou z okna. Vo vzduchu visí hrozba. V tento deň som sa po prvý raz zoznámil s marihuanou a so slovom […]

Sliepka sa schovala v kroví / Esej

Za Vladimira Putina sa súkromný život premenil na štátny obrazec mlčania Čo dobrého urobil Vladimir Putin za osem rokov svojho vládnutia? Odpovedal by som bez rozmýšľania: zaňho dostalo Rusko jedinečnú možnosť žiť slobodným súkromným životom. Nemyslím tým, že by si Vladimir Putin vytýčil rozvoj súkromného života vedome za cieľ. Skôr je to tak, že súkromný život je ako sliepka, za ktorou uteká gazda s nožom v ruke, a ona sa mu z pichľavých palčiakov vytrhne a s vydeseným kotkodákaním schová kdesi v kroví. Aj keď povedať, že moc mávla nad súkromným životom rukou a len povedala, “žite si, ako chcete, […]

Veľký futbalový test / Stĺpček

Aj keď to nikto nepovažuje za možné, Rakúsko bude na EURO 2008 excelovať, žiariť, najprv vybojuje s Chorvátskom šťastnú remízu, no potom sa s Poľsko dostane do hernej extázy a oslávi triumf. Tým pádom sa rozpúta eufória, práve tí inak uzavretí, zdržanliví, neprejavujúci sa Rakúšania vo víťaznom opojení, vo víre emocionálna, a ten vtiahne celú krajinu do plesania a jasotu. Ulice sa plnia konvojmi trúbiacich áut, tváre služobných osôb sú namaľované na červeno-bielo, nafarbené vlasy, cudzí ľudia sa spolu tešia, objímajú sa, zástavy visia ako jazyky, ktoré vyplazujeme svetu, z domov, zdobia autá, na námestiach sa tancuje a hopká, krajina v eufórii. To už ani nevadí, že sme […]

Ako diabol prišiel k vlasti / Esej

Nemám rada označenie Balkán. Pretože som zažila, ako sa staré slovo Balkán pomocou slovesa balkanizovať prebudilo do nového života – a s tisíckami ďalších trpím dôsledkami tejto významovej zmeny: všetci sme počúvali o balkanizácii Sovietskeho zväzu. V novinách objavujem titulky ako Balkanizácia Kene alebo Washington napomáha balkanizácii Bolívie. Len nedávno som v knihe Ryszarda Kapuscinského našla vetu: “Afričan sa v tejto štruktúre priateľstiev a nepriateľstiev medzi kmeňmi dobre vyzná a nemá k nim o nič menej kritický postoj než k tým, čo dnes existujú na Balkáne.” Keď to prekonzultujete s Googlom, nájdete 277 000 záznamov k slovu balkanizácia a Wikipédia […]

Ach, spite sladko, statočné deti / Úryvok

Duch mája zradili dnešní ľavičiari. Tí, čo si ho zastokli za klobúk ako pero, a pri korupcii a štátnych zločinoch privierajú oči. Nejde tu o chlad srdca. Oveľa viac mi prekáža tá širokorozchodná milota, ktorá nepomyslí na nič zlé a je na to hrdá. Ten sladkastý nezáujem o zlo, splývajúci s citovou hluchotou k nešťastiu iných. Ochrnutie srdca spôsobené nedostatkom predstavivosti. Stačí len opakovať po tom mladistvom vrahovi, čo vyhodí do vzduchu autobus, jeho dôvody pomocou marxistických, ľavicových, kresťanských argumentov, a na to chúďa dievča, čo v autobuse zhorelo, sme už zabudli. Stačí si hovoriť, že všetko sa nejako poddá, […]

Celá krajina sedí v pivnici / Esej

V autorádiu bežia správy. Amstetten. Každú hodinu nové detaily. “Dvadsaťštyri rokov v pivnici, to si vôbec neviem predstaviť,” vraví taxikár. “Komu niečo také napadne?” Väčšine ľudí, myslím si, len sa tým ďalej nezaoberajú; ibaže to radšej nepoviem nahlas. Taxikár je zanedbaný, opitý a prekypuje takmer detinskou srdečnosťou. Keď stojíme pred dverami, nechá najprv vystúpiť moju priateľku a dcéru, hoci ulička je tu úzka a ponúkli sme mu, že nás môže vysadiť už na rohu. Potom mi ešte porozpráva príhodu, ktorú som celkom nepochopil, a už sme v dome. O dve minúty neskôr odovzdávame Nine, ktorá má narodeniny, kvety a darčeky. […]

Příběh dvou revolucí / Esej

Za sametové revoluce 1989 jsem ve výloze pražského obchodu zahlédl plakát, na kterém bylo 68 obrácené vzhůru nohama na 89. Roky 1968 a 1989 jsou příběhy dvou revolucí, anebo přinejmenším dvou hnutí s dobovým označením revoluce. Jedno kulaté výročí je teď, další za rok. Která z těch událostí se zapíše do paměti silněji a která znamenala větší změnu? Rok 1968 bude těžké porazit, pokud jde o množství vzpomínek. Už teď se kvůli tomu výročí prolilo víc inkoustu než krve pod gilotinami v Paříži v roce 1789. Jen ve Francii prý vyšlo přes sto knih vztahujících se k onomu revolučnímu divadlu […]

Rok 1968 / Téma

Prospect (Veľká Británia) Vo veľkom bloku sú zozbierané hlasy intelektuálov k roku 1968, od Anthonyho Giddensa po Slavoja Žižeka, od Timothyho Gartona Asha  po Tzvetana Todorova. Anthony Giddens a jeho Kalifornské sny: “Je máj 1968.  Nie som v Paríži, ale o 9 500 kilometrov ďalej, v Los Angeles, kde pôsobím ako asistent na University of California UCLA. Po príchode do Venice, mestečka na pláži, kde som si prenajal byt, som svedkom scény ako z biblických čias.” Roger Scruton a jeho Rituály (ne)dospievania: “Niekoľko týždňov, ktoré predchádzali máju 1968, som strávil v Paríži v byte, vypožičanom od priateľa, ktorý sa obšmietal okolo Armanda […]

Nechcený rebel / Esej

Bol to rok rokov, rok šialenstva, rok krvi, ohňa a smrti. Mal som dvadsaťjeden a bol som rovnako šialený ako všetci okolo mňa. Pol milióna amerických vojakov slúžilo vo Vietname, práve zavraždili Martina Luthera Kinga, v celej Amerike horeli mestá a zdalo sa, že svet sa rúti k apokalyptickému kolapsu. Šialenstvo som pokladal za celkom logickú reakciu na karty, ktoré mi rozdal osud, tie isté karty, aké osud rozdal všetkým mladým mužom v roku 1968. Hneď po skončení univerzity ma čakal povolávací rozkaz na vojnu, ktorou som z hĺbky duše pohŕdal, a keďže som už bol rozhodnutý odmietnuť v tejto […]