Francouzský filozof André Glucksmann považuje situaci v Evropě za extrémně znepokojivou”. V rozhovoru se věnuje selhání evropských intelektuálů, rozporům, které mohou vést k rozpadu EU a dokonce i k oživení starých nepřátelství, i otázce, proč je snaha o vytvoření Spojených států evropských” špatným cílem. André Glucksmann v roku 2005. Foto: Remy de la Mauviniere / AP Photo Pane Glucksmanne, máte ve světle intelektuální a existenciální zkušenosti, kterou jste ve 20. století jako antitotalitní myslitel získal, obavy o budoucnost Evropy? Nikdy jsem nevěřil, že s koncem fašismu a komunismu byla odvrácena veškerá nebezpečí. Dějiny se nezastavují na místě. Evropa nevystoupila z […]

“Intelektuál nikdy nie je na správnom mieste.” Spisovateľ Václav Havel nijako nepatril medzi tých, čo by sa na túto svoju zásadnú neumiestnenosť snáď chceli sťažovať. Vykorenenosť moderny sa mu, tak ako Beckettovi, ako Ionescovi, tak ako Lou Reedovi, stala pravidlom života a stratégie myslenia. Nepózoval. Tvrdohlavý disident, bohémsky prezident – jeho niekdajších spolubojovníkov muselo rozčuľovať, ako sa odmietal považovať za mesianistického vodcu národov. Joseph de Maistre po Francúzskej revolúcii tvrdil, že Európu môže zachrániť jedine duchovná a svetská moc pápeža. Občana paralyzuje neodvratnosť katastrofy a sťahuje sa do svojej ulity. Zato šéfovia komunistov a ich nástupcovia, vodcovia a ajatolláhovia, dávali […]

Korupcia vedie ku kolapsu Putinovej lžidemokracie. Jej ničivá sila sa však nezastavuje na štátnej hranici, ale ohrozuje aj našu demokraciu. Veľké myšlienky prichádzajú na holubích nôžkach, poznamenal Nietzsche. Prečo sú tak ticho? Len trhajú na kusy naše predsudky a ukazujú nám naše biele škvrny. V každom prípade to platí o ruských voľbách 4. decembra. Plesnutie facky vládnej strane a pád ilúzií, ktoré sa s ňou spájajú, avizujú jej zánik. Pritom tento rok sa mal končiť korunováciou ruského čísla 1. Jeho hviezda žiarila jasne ako nikdy predtým. Pritiahol do Ruska Olympijské hry a Majstrovstvá sveta vo futbale, na jeho narodeninách sa tlačili patrične odmenené hviezdy z Francúzska […]

Parížsky filozof a neonacistoch, Európe a rebélii. Po vraždení Andersa Breivika a vraždení neonacistov z Zwickau sa verejnosť v Nórsku a Nemecku prebrala zo sna. Nikto nepočítal s tým, že zlo je tu hneď za dverami. André Glucksmann v Interview rozhovore s Richardom Herzingerom nás núti dívať sa hlbšie: „Už nevieme, že vo svete sú nepriatelia, zločineckí nepriatelia. Je to tá veľká otázka, ktorá má zamestnáva už roky: západný svet trpí na chorobu pochádzajúcu z viery, že sme dospeli na koniec dejín. Ale ak sa domnievame, že sme sa ocitli na konci dejín, nemáme skutočného nepriateľa, žiadne skutočné riziko už neexistuje. Tie ružové okuliare sú nebezpečné. […]

Jari národov nevyhnutne narážajú na silu zbraní. Bolo to tak roku 1848, keď európske povstania praskali pod paľbou imperiálnych armád. Taký bol osud Budapešti v päťdesiatom šiestom, v Prahy v šesťdesiatom ôsmom, Námestia Nebeského mieru v osemdesiatom deviatom. Taký mal byť osud arabských jarí, keď sa Kaddafi rozhodol ako prvý exemplárne znovunastoliť poriadok za každú cenu. Ide o prežitie líbyjských protestujúcich, o budúcnosť povstaní za slobodu na juh od Stredozemného mora a osud ľudských práv na celej tejto planéte. Vieme, že znepokojené čínske komunistické úrady cenzurujú všetky zmienky o Káhire a Tunisku, a ruskí komentátori skúmajú, či nedôjde k nákaze, […]

Málokedy ovládne novinové titulky udalosť, ktorá sa nekoná. Reportéri sa snažia popisovať to, čo sa deje, nie je ich úlohou zachytávať všetko, čo sa nedeje. Napriek tomu si niektorí všimnú, že ani na tých najvášnivejších masových demonštráciách v Tunisku a Egypte nikoho nenapadlo páliť americké alebo izraelské vlajky; pred kamerami nikto nedupal po portrétoch Baracka Obamu ani Benjamina Netanjahua, nikto neskandoval pomstychtivé slogany, žiadne „Palestína zvíťazí“ alebo “Smrť Izraelu”. Takáto podivuhodná premena v správaní demonštrantov sa nedostala do prvého plánu komentátorov. Čo si máme myslieť o tom, že večný konflikt medzi Izraelom a Palestínou bol odsunutý na okraj? Nie je problémom on? Nie je to […]

Svet užasol nad revolúciou: tých hore zachvátila panika, tí dolu nedokážu pochopiť, ako z minúty na minútu prekonávajú strach; tí, čo stoja mimo –  experti, vlády, televízni diváci, a aj ja – čelia obvineniu, že nepredvídali nepredvídateľné. Z čoho plynie zvada na francúzskych kostolných vežiach: pravica zlyhala, bubnuje ľavica, ktorá bezstarostne zabudla vysvetliť, prečo Ben Ali (a jeho Strana jednoty) zostal členom Socialistickej internacionály, a Mubarak so svojou monokratickou stranou takisto. Toho prvého vyhodili 18. januára 2011, tri dni po tom, čo utiekol, druhého bleskurýchle 31. januára. Tejto chúlostivej témy sa nikto nedotkol. Ani nedbalá tlač. Ani pravica spätá s všemocnou Putinovou stranou Jednotné […]

Prezident Francúzska sa pustil do prenášania hory. Tá však, ako sa ukazuje, naňho padá. Hlava štátu uverila, že bude hromadiť body v prezidentskej kampani témou, ktorá je v skutočnosti záležitosťou hraničnej polície a samospráv. Zdá sa, že to bola veľká chyba. Otázka Rómov nie je otázkou policajnej alebo sociálnej bezpečnosti, ale v prvom rade otázkou bezpečnosti psychickej. Nie je čisto francúzska, je európska. Nie je to otázka niečoho, čo je momentálne akútne, ide o väčší problém. Roku 1990, po páde železnej opony, uskutočnil americký denník Los Angeles Times roku jeden z prvých prieskumov vo východnej Európy. Z jeho výsledkov vyšlo najavo, že osemdesiat percent obyvateľstva […]

Cesta z Krakova do Osvienčimu, kde sa nachádza koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau, vedie pozdĺž Visly. Kam oko dovidí, všade samé bahno, ktoré vybielil a zakryl sneh. Monotónna, nekonečná krajina. Prechádzame okolo chemickej továrne, kde väzňov – tých, ktorých pokladali za dostatočne schopných – vykorisťovali a nútili vykonávať vražednú prácu. Je krásny zimný deň, ohnivé slnko na okamih osvetlí zasneženú pustatinu a potom hneď zmizne a prenechá nás našim myšlienkam. Močaristá krajinka Spomínam na Freda, ktorý bol pre mňa ako starší brat. Mal sedemnásť, keď odcestoval do Rakúska organizovať hnutie odporu. Nikdy viac som ho už nevidel. Na stanici vo Viedni ho zatkli, potom mučili a napokon […]

Všetko viete. Už dávno. Neexistuje žiadne tajomstvo. Nekrológ nielen za Natáliou Estemirovovou. Natáliu Estemirovovú odpratali, pretože bojovala proti štátnym lžiam, pretože toho vyslovila priveľa, pretože ich príliš presne vyšetrila, pretože tých, čo stoja za dennodennými zločinmi v Čečensku, nazvala menom: diktátora Ramzana Kadyrova, tajné služby ruskej armády, rôzne mafie pustené z reťaze a ich patrónov v Kremli. Smutná irónia Svojvoľné zatýkanie maskovanými mužmi, „za trest” vypálené domy civilistov, ktorých obyvateľom zabránili ujsť z horiacich domov, zvyk brať rukojemníkov, ktorých potom poriadkové sily za doláre vracajú živých alebo mŕtvych, ženy znásilňované pred očami manželov. Všetko viete. Nič nové v čečenskom martýriu, […]