Provincia Junan na juhozápade Číny je už dlhé roky miestom, kadiaľ utekajú Číňania, túžiaci po živote v zahraničí. Cez hranice sa tam dá prešmyknúť po súši, cez nedotknuté lesy, alebo sa dolu prúdom po rieke Lancang, kým sa z nej nestane Mekong, ktorý sa kľukatí cez Mjanmarsko, Laos, Thajsko a Vietnam. Preto sa ma zakaždým, keď som sa ocitol v tejto krajine, kde sa v slnku ligoce červená pôda, zmocnil nepokoj a fantázia mi začala pracovať na plné obrátky. Veď po tom, ako som v básni odsúdil brutálne potlačenie študentských protestov roku 1989 a odsedel si za to štyri roky vo väzení, mi už 16 krát […]

Od čias Adama a Evy snáď každá generácia starších ľudí frfle na dnešnú mládež. Ani dnes tomu nie je inak. Veď dnešné decká sú predsa na rozdiel od nás, úžasných ľudí, len sebastrední facebookooví maniaci bez hĺbky. Skutočnosť je však v každom ohľade iná. V dnešných časoch je skôr deprimujúce pozorovať „dospelých“, ktorým talent pre sebastrednosť a politickú nemohúcnosť nedovoľuje riešiť veľké problémy. Mnohí mladí ľudia sa však ešte nenaučili byť cynickí. S nádhernou úprimnosťou ešte stále veria, že je možné stvoriť lepší svet. Uprostred tohto neradostného leta moju vieru v ľudskosť pomohla oživiť sága Rachel Beckwithovej. Naša generácia by sa od nej mohla veľa […]

Pred niekoľkými dňami, pred atentátom v Osle a streľbou na ostrove Utøya sme sa s priateľom rozprávali o tom, že radosť zo života akoby vždy kráčala ruka v ruke so smútkom nad tým, že všetko sa mení. Ani tá najžiarivejšia budúcnosť nemôže vynahradiť to, že žiadna cesta nevedie späť – k nevinnosti detstva či prvej láske. Mohli ste odtiaľ odísť na tri mesiace, precestovať svet, zažiť vojenské prevraty, politické vraždy, hladomory, masakry a cunami a keď ste sa vrátili domov, zistili ste, že jediné, čo je v novinách nové sú len krížovky. Niet cesty späť k vôni júlov mojej mladosti, keď som zo skaly skákal […]

Keď sa na tlačovej konferencii stretnú americkí a britskí reportéri, jeden druhého si premeriavajú s ironickým úškľabkom. Ach tí Američania (hovoria si Briti), berú sa tak smrteľne vážne a tá ich nudná, šedivá novinárčina! Ach, tí Briti (myslia si Američania), je to banda oportunistických škrabákov, čo píšu len pre peniaze a polovicu si asi vymyslia. V skutočnosti na oboch stranách Atlantiku prekvitá skvelá žurnalistika rovnako ako aj tá najpokleslejšia. Najnovší mediálny škandál má však výrazne britský charakter a zasiahol aj kráľovskú rodinu, Hugha Granta a vládnucu triedu. Škandál spôsobil najpredávanejší britský týždenník, News of the World, ktorý si každú nedeľu kupovalo asi 2,7 miliónov ľudí (dva razy […]

Odkedy Dominiquea Strauss-Kahna, dnes už bývalého šéfa Medzinárodného menového fondu, v New Yorku zatkli a obvinili z pokusu o znásilnenie, francúzski politici neprestali vyjadrovať zhrozenie nad tým, ako „agresívne“ sa k nemu zachovala americká justícia. Zažili určite poriadny šok: pohľad na to, ako s jednou z čelných osobností francúzskeho establišmentu zaobchádzajú ako s obyčajným zločincom, je asi rovnako vzácny ako fotografia anglickej kráľovnej v bikinách. Zhodiť jedného z nich je asi ako zastreliť víťaza konských dostihov len za to, že vám obhrýza anglický trávnik. Nehovoria z nich len obavy o osud váženého kolegu; mnohí si tiež hovoria: len vďaka bohu sa čosi podobného nestalo aj mne. Alebo skôr, […]

Vytvoriť vhodné výtvarné dielo pre obrovskú halu v londýnskej galérii Tate Modern, ktorá kedysi fungovala ako elektráreň, je tvrdý oriešok pre každého umelca. Len zopár vybraných moderných umelcov je obdarených fantáziou, schopnou vysporiadať sa s týmto ohromným priestorom, nájsť správne proporcie a vypovedať pritom čosi zaujímavé a súčasne aj obrovské. V tejto hale sa najprv hrozivo týčil ozrutný pavúk Louise Borgeoisovej a Anish Kapoor nad týmto priestorom majestátne zvíťazil obrovským dutým čudom v tvare trúby, vyrobenej z roztiahnutej hmoty, pripomínajúcej zodratú kožu. V októbri minulého roku čínsky umelec Ai Weiwei pokryl dlážku Turbínovej sály svojimi slnečnicovými semienkami: 100 miliónov drobulinkých porcelánových predmetov – každé semienko bolo iné a všetky […]

Šiesteho novembra v noci ma napadli dvaja mladí muži ozbrojení oceľovými tyčami. Zaútočili na mňa pár krokov od vchodu do môjho domu, odkiaľ je to desať minút pešo do Kremľa. Prešiel už mesiac a ja som stále v nemocnici. Museli mi amputovať prst na ruke, mal som zlomenú jednu nohu a obidve polovice sánky a mám niekoľko zranení lebky. Lekári hovoria, že sa do zamestnania, ako reportér a stĺpčekár nezávislých novín Kommersant, budem môcť vrátiť až na jar. Niekoľko hodín po útoku prezident Dimitrij Medvedev na Twitteri prejavil svoje rozhorčenie a prikázalruskej polícii urobiť všetko, čo je v jej silách, aby tento zločin vyšetrila. Nikoho však nechytili […]

Zo zbierky Zažiť smrť Predstavoval som si, aké by to bolo, / Byť tam, v žiari slnka, / V sprievode mučeníkov, / Nič len tenká kosť a na nej / Pravé presvedčenie. / Ani nebeské prázdno / Však nezahalí pozlátené obete / Svorka vykŕmených vlkov napchatá mŕtvolami / Oslavuje na teplom poludňajšom vzduchu / Zaplavená radosťou. // Dostal som sa do vzdialených končín / do vyhnanstva, / Tu na tomto mieste bez slnka / Ušiel som ére Kristovho narodenia / Nevládzem sa dívať na oslepujúcu vidinu na kríži / Od obláčika dymu po kôpku popola / Do dna som vypil nápoj mučeníkov a cítim, / […]

Tento rok sa ohňostroje nekonali. V posledných desiatich rokoch írsku oblohu po celé týždne pred a po sviatku Všechsvätých ožarovali praskajúce a vybuchujúce mnohofarebné petardy, svetlice a rakety. Pyrotechnické výrobky sú v Írsku zakázané a ľudia ich chodili nakupovať do Severného Írska a odtiaľ ich pašovali cez hranice – na rozdiel od minulého storočia, keď od šesťdesiatych po deväťdesiate roky teroristi z I.R.A. viedli vojnu proti protestantom a britským vojenským posádkam na Severe a pašovali tony výbušnín opačným smerom. Tigria smrť V prvom desaťročí 21. storočia sa rozbehol rušný pohraničný obchod, poväčšine jednosmerný – euro silné a britská libra slabá. Čerstvo zbohatnuté rodinky z írskych stredných vrstiev, usalašené na […]

Od konca augusta sa Nemecko zmieta vo vlnách politickej búrky. Ide v nej o integráciu, multikulturalizmus a úlohu „Leitkultur“, čiže smerodatnej kultúry, a táto diskusia zas vo verejnosti posilňuje rastúcu xenofóbiu. Falošné dôsledky Výsledky prieskumov už roky poukazujú na trend tichej, ale rastúcej nevraživosti voči prisťahovalcom. Zdá sa však, že až teraz sa začal nahlas prejavovať: staré známe stereotypy sa z krčiem preniesli do televíznych diskusných programov a začali ich opakovať aj politici stredného prúdu, aby prilákali potencionálnych voličov, ktorí by sa inak priklonili k pravici. No emócie, vyvolané dvomi nedávnymi udalosťami sa už nedajú tak ľahko situovať na škále zľava doprava. Prvou udalosťou bola publikácia […]