Zo zbierky Zažiť smrť
Foto: Liu Xia
Predstavoval som si, aké by to bolo, /
Byť tam, v žiari slnka, /
V sprievode mučeníkov, /
Nič len tenká kosť a na nej /
Pravé presvedčenie. /
Ani nebeské prázdno /
Však nezahalí pozlátené obete /
Svorka vykŕmených vlkov napchatá mŕtvolami /
Oslavuje na teplom poludňajšom vzduchu /
Zaplavená radosťou. //
Dostal som sa do vzdialených končín /
do vyhnanstva, /
Tu na tomto mieste bez slnka /
Ušiel som ére Kristovho narodenia /
Nevládzem sa dívať na oslepujúcu vidinu na kríži /
Od obláčika dymu po kôpku popola /
Do dna som vypil nápoj mučeníkov a cítim, /
že čochvíľa vypukne jar brokátovou žiarou myriád kvetov /
V hlbokej noci po prázdnej ceste /
Bicyklujem domov, zastanem pri stánku s cigaretami /
Sleduje ma auto, vrazí do bicykla, /
Zmocnia sa ma obrovskí surovci /
Spútajú ma, zaviažu mi oči, zapchajú ústa, /
Hodia do väzenského voza na ceste nikam /
Žmurkám, roztrasený okamih prerastá /
Do záblesku uvedomenia: Ešte žijem /
Centrálne televízne správy /
Ma premenujú na „zatknutú čiernu ruku“ /
Hoci bezmenné biele kosti mŕtvych /
Ešte stoja v zabudnutí /
Vysoko dvíham vlastnú lož /
Povedzte všetkým, ako som prežil smrť, /
Aby sa „čierna ruka“ stala vyznamenaním za hrdinstvo, /
Hoci viem /
Že smrť je záhadná neznáma /
Čo sa nedá zažiť zaživa /
Ale ešte som tu, /
Vznášam sa v smrti /
Vznášam sa v utopení /
Bezpočetné noci za zamrežovanými oknami /
A hroby pod svitom hviezd obnažili /
Moje nočné mory /
Okrem lži /
Nemám nič.