V osemdesiatom druhom, keď som bol v Hamburgu na uvedení nemeckého prekladu Detí polnoci, sa ma vydavateľ spýtal, či by som sa nechcel stretnúť s Günterom Grassom. Ja som, pochopiteľne, chcel, a tak ma odviezli do dediny menom Wewelsfleth, pri Hamburgu, kde Grass vtedy býval. Mal v tej dedine dva domy: v jednom býval a písal, a ten druhý využíval na čosi ako umelecký ateliér. Po úvodných rituáloch – odo mňa ako mladšieho autora sa očakávalo, že vystrúham nejakú tú poklonu, a po nej – vystrúhol som ju s radosťou – sa z ničoho nič rozhodol, že ma akceptuje, zaviedol […]

Salman Rushdie, autor Satanských veršov, na ktorého iránsky Ajatoláh roku 1989 za túto knihu vyhlásil fatwu, reagoval na vraždenie v redakcii parížskeho časopisu Charlie Hebdo: “Náboženstvo, stredoveká forma bláznovstva, sa v kombinácii s modernými zbraňami stáva skutočnou hrozbou pre naše slobody. Tento náboženský totalitarizmus zapríčinil smrtiacu mutáciu v srdci islamu a my dnes v Paríži vidíme tragické následky. Stojím pri Charlie Hebdo, my všetci musíme, na obranu umenia satiry, ktoré odjakživa bolo silou slobody proti tyranii, nečestnosti a hlúposti. ‘Úcta k náboženstvu’ sa stala kódom, ktorý znamená ‘strach z náboženstva’. Náboženstvá, tak ako iné myšlienky, si zasluhujú kritiku, a áno, […]

V týchto zmätených časoch obdivujeme skôr fyzickú udatnosť než morálnu odvahu – odvahu duchovného života či odvahu verejných činiteľov. Odvahu chlapíka v kovbojskom klobúku, ktorý preskočil cez plot a dal sa pomáhať obetiam atentátu v Bostone, zatiaľ čo ostatní utiekli z miesta výbuchu, oslavujeme rovnako ako odvahu vojakov, ktorí sa vrátili z frontu, či mužov a žien, ktorí bojujú s ťažkými chorobami či zraneniami. Nedokážeme sa už zhodnúť na tom, čo znamená byť dobrý, charakterný či odvážny. Dnes si už menej vieme vážiť odvahu politikov, s výnimkou Nelsona Mandelu či Aung San Su Ťij. Možno sme toho zažili priveľa a […]

V týchto zmätených časoch obdivujeme skôr fyzickú udatnosť než morálnu odvahu – odvahu duchovného života či odvahu verejných činiteľov. Odvahu chlapíka v kovbojskom klobúku, ktorý preskočil cez plot a dal sa pomáhať obetiam atentátu v Bostone, zatiaľ čo ostatní utiekli z miesta výbuchu, oslavujeme rovnako ako odvahu vojakov, ktorí sa vrátili z frontu, či mužov a žien, ktorí bojujú s ťažkými chorobami či zraneniami. Dnes si už menej vieme vážiť odvahu politikov, s výnimkou Nelsona Mandelu či Aung San Suu Ky. Možno sme toho zažili priveľa a nadobudli sme cynický pohľad na nevyhnutné kompromisy moci. Niet už Gándíov ani Lincolnov. Ten, koho jedni pokladajú za hrdinu (Hugao Chávez, Fidel Castro), […]

Foto: Akhtar Soomro / Reuters Usáma bin Ládin zomrel na Valpurginu noc, keď čarodejnice slávia sabat a zapaľujú vatry. Príhodná noc na to, aby hlavný čarodejník spadol z metly a dobojoval poslednú neľútostnú ohnivú bitvu. Jeden z najpopulárnejších statusov na Facebooku po tom, ako sa rozšírila novina o jeho smrti znel: „Ding-dong, čarodejník je mŕtvy“. Nálada medzi davmi, čo v noci pred Bielym domom a newyorským Ground Zero skandovali „U-S-A“ pripomínala oslavy trpaslíkov vo filme Čarodejník z krajiny OZ. Takmer desať rokov po horore 11. septembra poľovníci dolapili svoju obeť a Američania sa odteraz budú cítiť menej bezmocní a budú sa môcť tešiť z posolstva, ktoré plynie […]

Vytvoriť vhodné výtvarné dielo pre obrovskú halu v londýnskej galérii Tate Modern, ktorá kedysi fungovala ako elektráreň, je tvrdý oriešok pre každého umelca. Len zopár vybraných moderných umelcov je obdarených fantáziou, schopnou vysporiadať sa s týmto ohromným priestorom, nájsť správne proporcie a vypovedať pritom čosi zaujímavé a súčasne aj obrovské. V tejto hale sa najprv hrozivo týčil ozrutný pavúk Louise Borgeoisovej a Anish Kapoor nad týmto priestorom majestátne zvíťazil obrovským dutým čudom v tvare trúby, vyrobenej z roztiahnutej hmoty, pripomínajúcej zodratú kožu. V októbri minulého roku čínsky umelec Ai Weiwei pokryl dlážku Turbínovej sály svojimi slnečnicovými semienkami: 100 miliónov drobulinkých porcelánových predmetov – každé semienko bolo iné a všetky […]

V najnovšej hre Toma Stopparda „Jumpers“ požiada profesor filozofie sir Archibald svojich študentov, aby mu vysvetlili, prečo si podľa nich ľudia dlho mysleli, že Slnko krúži okolo Zeme. Jeden odpovedá, že táto predstava zrejme pochádzala z toho, že zo Zeme to jednoducho vyzerá, ako keby Slnko krúžilo okolo Zeme. „Čo  by to znamenalo,“ opýtal sa na to sir Archibald, „keby to vyzeralo tak, ako keby Zem krúžila okolo Slnka?“ Nastalo všeobecné usmievanie, keď študenti postupne prišli na to, kam sir Archibald mieri. Obdive vysvetlenie dávajú zmysel, ba čo viac: obidve perspektívy sú v konečnom dôsledku možné a obidve opisujú to isté. Boli to úsmev […]

Jedného dňa roku 1976 – presný dátum si už nepamätám – sa mladý, neúspešný spisovateľ, ktorý bojoval s obrovským neskrotným príbehom, rozhodol, že ho začne rozprávať odznova, tentoraz v prvej osobe. V ten deň vznikla značná časť začiatku Detí polnoci. “Narodil som sa v meste Bombaji… za horami, za dolami. Keď som prichádzal, hodinové ručičky zložili dlane do úctivého pozdravu. Sopliak, Ufúľanec, Plešatec, Čuchal, Budha alebo aj Kúsok Mesiaca.” Dodnes si spomínam na rozjarenosť, ktorá sa ma zmocnila, keď som objavil hlas Sálíma Sinaia a súčasne s ním aj svoj vlastný hlas. Odvtedy je tento deň pre mňa chvíľou, keď […]