Süddeutsche Zeitung

http://www.sueddeutsche.de/

Môj domov v krajine nepriateľa / Esej

Nič by sa americkému prezidentovi nehodilo viac ako Benjamin Netanyahu, čo by zrazu zmenil kurz. V skutočnosti nikto neverí, že by päťstotisícové „osady“, s mestskou infraštruktúrou a privilegovaným prístupom k pôde a vode ich obyvatelia niekedy opustili. Ale politické pokrytectvo niekedy vedie do záhuby.  Mám dosť rokov na to, aby som si pamätal, ako to bolo, keď ešte izraelské kibucy vyzerali ako osady. Začiatkom šesťdesiatych rokov som strávil nejaký čas v kibuce Hakuk, v malej komunite, ktorú založili židovské milície roku 1945 ešte než vznikol štát Izrael. Pohraničný príbeh O osemnásť rokov, keď som tam prišiel ja, kibuc Hakuk stále […]

Prevýchova / Esej

Pri šiestich miliónoch Židov sa sranda len začal… Čo to je? Pesnička. Radi si ju v Rakúsku spievame. Ale nepočúvame, v Rakúsku nepočúvame. V Rakúsku sa robí. Dáva. V núdzi sa aj bije. Ale nepočúva. Rakúsko nepochopíte, keď sa budete fixovať na nejaké singulárne fenomény alebo symptómy. Musíte vidieť celok, a celok je opakom jednotlivého. Počujete niečo nechutné? Možnože ide len o omyl. Pretože Rakúšanov už počúvanie a videnie dávno prešlo. A tak platí: čo nikto nemôže uvidieť, neexistuje, a nepočuté teda tiež nie je. Lenže ja počujem. Čo? Pri šiestich miliónoch Židov sa pec len nahriala… Nič. Počúvam. Dobre. […]

Jedovaté úvery / Esej

Prečo musí tam, kde zlyhá ekonómia rovnováhy, štát rozhodnúť, o čo ide? Na to existuje rozhodná sociologická odpoveď: pretože prísľub bezpečnosti je primátom moderného štátu a neznalosť ho nemôže zrušiť, naopak, je jeho spúšťačom. Z noci na ráno sa misionársky princíp Západu – ekonomika slobodného trhu, na ktorej bolo založené opovrhnutie komunizmom, ale aj filozofický odstup od súčasného čínskeho systému – sfiktívnil. Bankári s fanatizmom konvertitov žiadajú poštátniť svoje straty, čo by, pravdaže, mohlo mať dôsledky aj na individualizáciu ziskov. Nastupuje do anglosaských centier laissez faire tá doteraz zatracovaná, preklínaná, ale aj obávaná čínska forma štátno-dirigistického súkromného hospodárstva? Ako si […]

Absurdný život / Esej

Psychiater, básnik či vojnový zločinec. Radovan Karadžič sa nemusel veľmi meniť, aby zahral liečiteľa. V to popoludnie vzal doktor Dragan Dabič svoj dlhý vrkoč a zopol ho gumičkou nad temenom. Potom si nasadil svoj panamský klobúk a krátko pozrel do zrkadla. S tým, čo v ňom videl, bol ako zvyčajne spokojný, dokonca bol na seba hrdý. Už roky sa nemusel báť, že ho niekto spozná. S dlhými vlasmi, veľkou bradou a staromódnymi okuliarmi vyzeral ako zostarnutý hipisák či aspoň bohém. Bol to perfektný vzhľad pre alternatívneho liečiteľa a new-ageového guru, ktorým sa stal. Jeho nový výzor mal svoju cenu. Predtým […]

Jedným z nás / Esej

Ľudia majú schopnosť robiť dobro aj zlo. Vždy však máme na výber. Radovan Karadžič si vybral moc – a moc v čase vojny môže mať vysokú cenu, ktorú teraz musí zaplatiť. Dr. Radovan, Mr. Karadžič. Uznajme to, Radovan Karadžič bol iný. Vyzeral inak ako všetci ostatní, všetci tí upotení politici, čo vyplávali na povrch, tí uhrovití, neoholení generáli, tí zazerajúci kriminálnici alebo taxikári, z ktorých sa stali tajní policajti. Radovan Karadžič bol veľký, dobre stavaný muž so silnou sánkou a veľkými očami. Vďaka divokým, dlhým vlasom bol skôr ako rocková hviezda než ako politik. Mal osobné kúzlo a charizmu. Jeho […]

Nemiznúce stopy zúfalstva / Esej

Už si presne nepamätám na prvú znásilnenú ženu, s ktorou som sa stretla. Bolo to na jeseň 1992 v malom mestečku neďaleko Záhrebu. Bola to moslimka z Kozaraca v Bosne. Po tom, čo strávila niekoľko mesiacov v internačnom tábore, prišla so skupinou utečencov do Záhrebu. Nazvime ju Selma. Selma bola tridsiatnička, s krátkymi hnedými vlasmi a modrými očami. Ticho, skoro pošepky mi porozprávala svoj príbeh. Bola práve doma spolu so svojimi dvomi deťmi a matkou, keď k nim do dvora prišla srbská polovojenská skupina. Povedali, že hľadajú zbrane. Ale v jej dome žiadne zbrane neboli – ani zlato, lebo o […]

Ako diabol prišiel k vlasti / Esej

Nemám rada označenie Balkán. Pretože som zažila, ako sa staré slovo Balkán pomocou slovesa balkanizovať prebudilo do nového života – a s tisíckami ďalších trpím dôsledkami tejto významovej zmeny: všetci sme počúvali o balkanizácii Sovietskeho zväzu. V novinách objavujem titulky ako Balkanizácia Kene alebo Washington napomáha balkanizácii Bolívie. Len nedávno som v knihe Ryszarda Kapuscinského našla vetu: “Afričan sa v tejto štruktúre priateľstiev a nepriateľstiev medzi kmeňmi dobre vyzná a nemá k nim o nič menej kritický postoj než k tým, čo dnes existujú na Balkáne.” Keď to prekonzultujete s Googlom, nájdete 277 000 záznamov k slovu balkanizácia a Wikipédia […]

Disidenti na podstavci / Stĺpček

K rozhodnutiu postaviť pomník zjednoteniu na bývalom podstavci jazdeckej sochy Wilhelma I. na Schlossplatz došlo o tri týždne skôr ako malo. O pár dní neskôr by z tej správy bol prvý apríl. Je v tom istá dôslednosť – o to lepší by to bol vtip. Najprv v centre tu i tam zbúrame modernu, verejný priestor necháme miznúť v prospech komerčného, zbúrame Palác republiky, čím je zo stredu Berlína definitívne vyprataná historicko-kultúrna pamäť. Teraz to vyzerá, ako keby hneď po cisárskej ríši nasledovala Spolková republika Nemecko. Preto je len dôsledné, keď našich milých revolucionárov s ich žartovným nárečím postavíme na podstavec, […]

Čo môže urobiť vojačik? / Esej

Najneskôr v siedmej triede sa nás žiakov pýtali, či sa chceme stať vojakmi alebo dôstojníkmi z povolania. Na triednom stretnutí pred dvomi rokmi mi bývalá nemčinárka, ktorá bola vtedy zároveň zástupkyňou riaditeľa, porozprávala o tom, ako musela každé dva týždne podávať správu o priebehu týchto verbovacích rozhovorov. Keď ste sa nechceli stať dôstojníkom alebo vojakom z povolania, tak ste mali ísť aspoň na tri roky na vojnu. V týchto “rozhovoroch” sa to uvádzalo ako predpoklad, aby ste sa mohli dostať na “rozšírenú strednú školu”, čo bolo zas prvým predpokladom pre získanie maturity. To, čo som zo začiatku považoval za úspech, […]

Toto si nemôže dovoliť žiadna demokracia / Esej


Médiá, trhy a konzumenti. Sú obavy filozofa o budúcnosť serióznych novín oprávnené? Aj keď sa kríza inzercie zdá prekonaná, noviny sú vystavené obrovským výzvam: bojujú na zmenšujúcom sa trhu a musia sa presadzovať ako informačné orgány v mediálnom prostredí nastavenom na zábavu. Na miesto patriarchálnych vydavateľov nastupujú na celom svete finanční investori, ktorí majú iný pohľad na rentabilitu svojich firiem. Ekonomická redakcia novín Die Zeit znepokojila pred tromi týždňami svojich čitateľov titulkom Dostane sa štvrtá veľmoc na bubon? Dôvodom bola alarmujúca správa, že noviny Süddeutsche Zeitung hľadia v ústrety neistému ekonomickému osudu. Väčšina spoločníkov sa chce svojich podielov vzdať. Ak […]