Ľudstvo od nepamäti uznáva a vyznáva idol: Pravdu. Pre “pravdu”, (teraz ju už dáme do úvodzoviek), žijú, bojujú o ňu, bránia si ju, veľa z nich ochotne pre ňu zomiera. Hodnota pravdy je pre mnohých základnou hodnotou, ich život bez nej by nemal zmysel. Ani dejiny by nemali zmysel, keby nevyjadrovali pravdu.
Masarykovskému Pravda vítězí veľa ľudí dôveruje ako dogme. Áno, ale. V dejinách sa opätovne objavuje mučivá otázka: Čo je pravda? Zaobišli by sme sa bez Piláta, aby sme si všimli, že nie je jednoduché pravdu spoznať.
Malé pravdičky sa nám aj samozrejme vtierajú. Ak som si včera kúpil nohavice, veta “včera som si kúpil nohavice” je pravdivá. Sme tak obklopení malými pravdičkami, vyskytujú sa okolo nás tak masovo, že vyvolávajú dojem akejsi celistvosti: akoby sa nám svet podával pravdivo.
Ale väčšie a veľké pravdy sú zákernejšie. “Mám ťa rád.” Čo znamená mať rád? Podľa významu slov mať rád veta môže byť, ale nemusí byť pravdivá. “Vesmír je nekonečný”: veta je ako klepec – môžeme sa v ňom bezmocne zmietať.
Ľudia sú omylné bytosti, vieme, že mýliť sa je ľudské. Sú omyly, ktoré sa samozrejme vtierajú. Slnko sa očividne otáča okolo zeme.
Keby sme pozorovali hociktorú väčšiu pravdu, našli by sme v nej prímes omylu. Ak posudzujeme zmes pravdy a omylu, naďabíme na problém kompetencie. Analýza zmesí je náročnou úlohou napríklad pre metodológov, vieme, že sa s ňou vyrovnávajú s veľkým trápením.
Za omyly nemôžeme. Sme len ľudia. Ale pýcha neomylnosti je smiešna.
Pravda môže byť nebezpečná, ba ničivá. Predstavme si nepríjemného, sebeckého, bezcharakterného alkoholika. Keby spoznal pravdu o sebe, svoj život by mohol považovať za zmarený. Príroda obdarila človeka obranami, teda mimovedomými spôsobmi zakryť pravdu a nahradiť ju znesiteľnou fasádou. Alkoholik si myslí, že je príjemný, družný, priateľský a pije, aby sa tešil zo života. So svojím sebaobrazom je spokojný. Obrana mu azda zachráni život: azda pravda by ho prinútila skončiť život.
Bránia sa jednotlivci aj spoločenstvá. V rozvodovom procese majú obidvaja partneri pravdu. V spore politických strán nie sú pochybnosti, že pravdu má každá z nich. Všetci, jednotlivci aj spoločenstvá, veríme svojim pravdám: teda konštrukciám, ktoré vybudujú a udržujú naše obrany. Pravda obrán je pravdivejšia ako skutočná pravda. Čo znamená skutočný?
Ale ľudskej duši nestačia obrany. Aj vedome, zámerne zasahuje do pravdy, kultivuje ju podľa svojich potrieb, ako šľachtiteľ kultivuje živočíšne druhy.
Predpokladom je reflexivita vedomia, teda ľudská schopnosť vidieť sa ako v zrkadle. S ňou úzko súvisí rozprávanie.
Keby sme pozorovali súvislý tok rozprávania, jeho obsahy a formálne štruktúry, musela by nás upútať zložitosť. Skladba rečového prúdu je ako skladba džungle.
Človek je utáraná bytosť. Rozpráva a rozpráva a rozpráva (čo je viac ako slová, slová, slová), blúdi vo svojich rečových džungliach s artistickou záľubou aj bezúčelne. V záplave rečových úlomkov je nad schopnosti bytosti s ľudskou duševnou kapacitou rozlíšiť, čo je čo, čo patrí pravde, omylu, obrane. Ale objavuje sa aj hravá tvorba slov, ktoré neodpovedajú ničomu zo skutočnosti. Ľudia objavili, že klamať je pôvabné a ľahké. Vymýšľajú si – príbehy, klebety, rozprávky.
Výmysel sa môže zužitkovať, a to mnohorako. Možno vedome deformovať pravdu, aby sa dosiahol (akýsi) zisk. Možno uškodiť protivníkovi. Možno sa urobiť zaujímavým. A tak ďalej.
Sú nevinné lži, ktoré odpovedajú akémusi lartpurlartizmu duše. Ale: základnou vlastnosťou lži je zneužiteľnosť.
Lož sa v ľudskej táravosti ocitá v nebezpečnom priateľstve s nemravnosťou. Stáva sa hlavným nástrojom nemravnosti. Luhavosť ako osobná vlastnosť je zložka osobného osudu. Luhavosť ako technika spoločenskej interakcie je signálom malej hodnoty spoločenskej sústavy. Čo si máme pomyslieť o dvojici politikov, ktorí sa verejne vzájomne obviňujú zo lži, a pritom zabúdajú argumentovať?
“Pravda vítězí,” hovorí masarykovská dogma. Víťazí zmes pravdy, omylu, obrán a lží. Kto sa opováži zmes analyzovať? Ak si prisvojíme akúsi kompetenciu, musíme si pripomenúť, že aj naša duša obsahuje zmesi pravdy, omylu, obrán a lží.
Skončíme v akomsi skepticizme? Myslíme si, že každý sa musí k odpovedi prepracovať sám.