Je čudné byť dospelý. Už si si mal na to zvyknúť, ale stále je mi to trochu čudné. Nejde len o to, že treba pracovať a zarábať, dodržiavať termíny. Napríklad byť spolumajiteľom nehnuteľnosti je čudná záležitosť. Platia sa dáke dane z pôdy, ktoré prídu po dvoch rokoch na kuse papiera, zjavne nespokojné s nedoplatkami a dačo si nárokujú, dane akési. Nečakane a rozhodne. Alebo správne rady. Nehnuteľnosť treba spravovať, kedysi to robili špeciálne firmy, ale odnedávna sa náš dom musí spravovať sám, to znamená že užívatelia si musia vytvoriť správnu radu. Na schôdzi. Schôdzka užívateľov je mimochodom téma na samostatný fejtón, na […]

Given that ever since the Renaissance Europe has been so definitively split into Catholicism and Protestantism and so entrenched in its habits, I wasn’’t in the least surprised to learn from a Swiss acquaintance that coffee was more Protestant while tea was more Catholic. In response, I ostentatiously sipped from my cup, proud of the fact that it happened to contain coffee. And even though no one on either side of the barricade really believes in God that much, the dichotomies of habit remain, allowing us to speculate endlessly and to keep dividing the world in two halves. Thus the […]

Katolicizmus a protestantizmus rozdelili Európu na počiatku renesancie tak dôkladne, tak hlboko sa nám vryli do obyčajov, že keď som počul od známeho Švajčiara, že “káva je viac protestantská a čaj katolícky”, vôbec som sa tomu nezačudoval. Len som si trochu ostentatívne srkol zo šálky s hrdosťou, že v nej práve pláva káva. A napriek tomu, že ani na jednej strane barikády už nikto obzvlášť v Boha neverí dichotómie v obyčajoch sa zachovali. A umožňujú nám snovať nekonečné úvahy a deliť celý svet na polovicu. Vaňa, zvádzajúca k leňošeniu je teda katolícka, zatiaľ čo rýchla sprcha o šiestej ráno – ako prejav […]

  Z reštaurácie vychádza telnatá postaršia panička. Ide pomaly, opiera sa o zimmer rám, opatrne pred seba kladie deformované chodidlá, prelieva sa z nohy na nohu. Na chrbte, v zvädnutej koži sa jej mastné pôlty trasú pri každom kroku. Je veľmi smutná a veľmi unavená. Za ňou kráča pekný opálený chlapec v priliehavom tričku, možno vnuk alebo synovec. Kráča za ňou a hanbí sa, tak sa za ňu hanbí, až klopí zrak a spomaľuje krok, akoby hovoril: ja vôbec nepatrím k tej tučnej panej. Hanbí sa pred hosťami v reštaurácii, ale predovšetkým pred vyčačkanou blondýnkou s vizážou samopašnej samičky škrečka, ktorá ho sprevádza. […]

Jedným z mojich mnohých tajných čitateľských pôžitkov je čítanie listov redakcii. Tieto väčšinou nie obzvlášť zaujímavé texty sú súčasťou nášho obľúbeného národného športu, čiže nariekania: tu že na Štrbkovej, na rohu Drbkovej je diera, tam že sa na trávniku váľajú psie hovienka; alebo že požiarnici neprišli; tu vyjadrujem svoje pobúrenie z dôvodu, alebo že „v civilizovanej krajine“ by sa to či ono istotne nemohlo stať. No medzi množstvom obvyklého jojkania a lamentovania sa občas nájde aj ozajstná perlička, ako list pani Grażyny varšavskému vydaniu Wyborczej. Moju pozornosť upútal hneď brilantný titulok redakcie: „Lebky mŕtvol vedľa ihriska: umenie alebo škandál?“ Priam manichejský […]

Zvláštna tínedžerka vo vlaku, sedíme pri tom istom stolíku vo vagóne bez kupé. Neviem, či má 14 alebo 17 rokov, neviem to rozoznať, ale má asi bližšie k dievčaťu než k žene. Cestuje do Varšavy, potom vystúpi na Hlavnej stanici, na sebe má tenisky, džínsy, mikinu s kapucňou a žiadne zavazadlá, len maličkú kabelku zapnutú v páse a plátenú tašku plnú gramatických cvičení zo španielčiny: poctivo ich robí celou cestou, prepisuje vety zo skopírovaných strán a potom pod nimi kreslí výkresy, ktorým nerozumiem. Pri vystupovaní som na ňu zhodil dáždnik, čo ju tuším nenastrašilo až tak veľmi ako moje ospravedlnenie – mal som na ušiach slúchadlá a náhlivé […]

V hurhaji okolo sexaféry Dominquea Strauss-Kahna ticho prebehla správa o inom francúzskom škandále. Bývalý minister školstva Luc Ferry obvinil iného ministra (jeho meno však z obavy z procesu o nactiutŕhanie neuviedol), že sa zúčastnil orgie s maloletými chlapcami v Marakeši. Nejde o to, tom, či dákeho politika skutočne prichytili počas orgie (stavil by som sa, že dákemu politikovi sa to stalo) a či ide o toho istého ministra, ktorý sa nedávno v autobiografii neprozreteľne priznal k sexturistike a potom sa vyhováral, že „chlapci boli plnoletí“. Ani on sa určite neprihlásil. Ide skôr o to, že orgie v Thajsku či v Maroku sú ďalším dejstvom „zabitia mandarína“. Hrdina Balzacovej Ľudskej komédie Rastignac, pokúšaný arcilotrom Vautrinom, […]

Počas istého stretnutia v Štokholme, v kruhu významných osobností, zastávajúcich vysoké funkcie a predstaviteľov rodov, ktorých potomkovia sa už nemusia štverať vyššie, staršia predstaviteľka význačného rodu sa zdvorilo prihovorila vysokopostavenému manažerovi, ktorý sedel vedľa nej: „Ako fantasticky ste sa naučili hovoriť po švédsky!” „To preto, lebo som sa tu narodil – vysvetlil muž a kultivovane zdvihol vidličku. – Som Švéd.” „Ach!” – riekla dáma a obrátila striebornú hlavu k susedovi z druhej strany. Manažér, pôvodom zo Somálska, pokojne zhltol kúsok sobieho mäsa na švédsky spôsob. Čoskoro potom som na pár dní skočila do Varšavy. Zasa som sedela pri stole, zajatá […]

Nedávno som si prečítal prílohu časopisu Polityky s príznačným titulom Poľná výbava inteligenta. Redakcia má zjavne najlepšie úmysly a verí v existenciu starého dobrého inteligenta. Odkiaľ sa berie táto viera? Jeho smrť už toľkokrát ohlásili jeho smrť, a on stále žije? Zdá sa, že je stále živý, ale je už storočný a informácie mu treba podávať cez trubičku alebo snáď infúziou. Zakaždým, keď sa pokúšam predstaviť si skutočného, tradičného inteligenta, pred očami sa mi vynára nasledovný obraz: Varšava, stará dobrá ulica, trebárs Wiejska, neón kaviarne Czytelnik, po ulici si vykračuje dáky zhrbený Tadeusz Konwicki v klobúku, v kiosku si kupuje […]

It was a sunny morning. A man alighted at a small railway station… This is how a short story might begin. Although, as far as I was concerned, I just could not begin at all. After all, lots of short stories begin this way.  But this is a feuilleton, not a short story, so I ought to begin as follows:  It was a sunny morning. I alighted at a small railway station. A tall, bald man met me on the platform and helped me carry my luggage to the car.  I soon discovered that the man, Alain Baton, was the caretaker at the place I was being driven to. Alain did not speak any Polish, […]