Tak som sa vybral na Idu.  Voľky-nevoľky, mám totiž slabé nervy. Aj vy na ten film musíte ísť. Musí naň ísť každý Poliak. Je to nádherný, múdry a dojemný film. Majstrovské herecké umenie, dialógy, obraz, kamera, hudba, scénografia, rekvizity, strih. No proste všetko. Bez výnimky. Skvelé kino svetového formátu. No Oscar z toho nebude. Pretože je to, napriek všetkému, politický film – i keď to jeho tvorcovia popierajú. Členovia Filmovej akadémie zaň môžu len ťažko hlasovať. Hádam predsa Poliakom nedajú cenu za to, že sa tak pekne vyrovnávajú s minulosťou? Vyznelo by to povýšenecky. Ale nejde o Oscara. Máme ďalší […]

Michał Witkowski hľadá zmiznutých mladých ľudí, ktorí sa prepadli v štrbinách reality. Vždy ma fascinovali oznamy o zmiznutiach mladých ľudí, vyvesené na staniciach a zastávkach. A hoci z webe nadácie Itaka je jasné, že miznú predstavitelia všetkých pohlaví a vekových skupín, na stĺpoch s oznamami udierajú do očí hlavne tí mladí. Podporuje to fantáziu. Ak dakto odišiel z domu za kamarátom a ani po rokoch sa nevrátil, znamená to, že zapadol do tej štrbiny reality, ku ktorej obyčajný smrteľník nemá prístup, môže nanajvýš tušiť, že realita je vybavená množstvom dverí, na prvý pohľad neviditeľných, zakamuflovaných fototapetou, znázorňujúcou každodennosť, ako pozadie na fotografii z oznamu. Ale my sme na ceste […]

Ľudia prijímali smrť ako zákon prírody, ktorý platí pre všetkých, ako čosi neodvratne predurčené, a nepokúšali sa pred ňou ani utekať, ani ju povznášať. Do 12. storočia sa smrť ani Posledný súd nevníma individuálne. Dobrí – čiže pokrstení – vstanú z mŕtvych a ocitnú sa v raji, zatiaľ čo zlí ostanú v hrobkách. Počas renesancie sa vec komplikuje, každý má byt hodnotený podľa vlastného účtu dobrých a zlých skutkov. Toto je počiatok individuálneho životopisu. Súčasne sa chvíľa súdu presúva, odohráva sa v momente smrti, ba dokonca pred ňou, na smrteľnej posteli. Na drevorezbách z 6. storočia, predstavujúcich ‘umenie umierania’ (ars […]

Jacek Dehnel pripravil štyri hádanky pre čitateľov Polityky – pastiše literárnych štýlov svojich literárnych kolegov. Čítanie kníh nie je nevinná ani beztrestná činnosť. Čím viac a čím dlhšie človek číta, tým viac filtruje to, čo vidí cez to, čo videli a rozprávali iní. Snáď najviac na cestách, pretože tam oko nachádza najviac nového a hľadá vzor v dačom skôr poznanom. Bežíme si s P. večer po nábreží Hudsonu a akoby som za uchom počul: Večer ma Dehnel núti behať, ale kde by som behal, on si behá a robí kolečká a ja sa prechádzam, a pritom sa opatrne rozhliadam okolo seba, lebo každý muž, […]

Photo: Peter Župník Reading books is not an innocent occupation you can indulge in with impunity. The more and the longer you read, the more you filter everything you see through everything other people have seen and said. This is most likely to occur while you’’re visiting foreign parts because that’’s when the eye has the greatest tendency to detect what is and to seek in it patterns of things previously learned. Jogging along the Hudson River in the evening I seem to hear the following words in my ears: Dehnel makes me go jogging in the evenings but jogging […]

Nerozumiem cestovaniu. Je to trochu tak, ako keby som polozadusený povedal, že nerozumiem dýchaniu, pretože, hoci necestujem zriedkavejšie než kedysi, cestujem kratšie a bližšie. Na jeden a pol mesiaca na Sibír či do Mongolska sa už nevyberiem. Viem len, že musím cestovať — len preto, aby som sa zakaždým vrátil. Toto samozrejme nie je môj výrok, povedal to markíz v Piesni o láske a smrti Korneta Christopha Rilkeho. Až na to, že ja sa vraciam, no markíz sa nevrátil. A keď sa raz človek vráti, je doma viac než keby nebol nikam cestoval. Ale toto nie je zmysel cesty, je to len zmysel jej zakončenia […]

I don’’t get travelling. It’’s a bit like saying, while gasping for air, that I don’’t get breathing because, although I don’’t travel less frequently than I used to, I tend to cover shorter distances. No more six-week journeys to Siberia or Mongolia for me. All I know is that I have to travel – only to come back every time. Obviously, these words are not mine, I’’m quoting the Marquis from the The Lay of the Love and Death of Cornet Christopher Rilke. Except that I do come back, whereas the Marquis didn’t. And once you come back, you […]