Ktosi sa ma nedávno opýtal, či si pamätám nejaké šťastné chvíle zo svojho života. Tá otázka ma ochromila. Slovo šťastie sa z môjho slovníka vyparilo, už viac-menej tridsať rokov som nerozmýšľala nad tým, či som šťastná. Šťastné chvíle sú zriedkavé, odvrkla som, presvedčená, že si tým kupujem čas. Človek predsa musí dosiahnuť určitý vek, aby si mohol dovoliť niečo tak triviálne ako tvrdenie, že šťastné chvíle sú zriedkavé. Zdá sa že už som v tomto veku. Môj vek mi slúži ako alibi. Veriaci to majú ľahšie. Akékoľvek svinstva sa dopustia – šlohnú dakomu peňaženku alebo niekoho zabijú – Boh je […]

Píše sa január roku 1975 v Phnom Penh. Tí, čo ostali nažive, sa budú musieť pokúsiť prežiť ešte štyri roky masových vrážd. Ale zatiaľ to ešte nevedia. Let ponad dva kontinenty, dva prestupy, a teraz takáto patália. Asi tisíc ľudí. Prileteli sme na letisko Siem Reap poslednými linkami tohto dňa a tešili sme sa na sprchu, pohárik dačoho chladeného, kmérsky amok s krevetami alebo barakudou. Nič také. Ešte dve hodiny sa z nás lial pot, kým sme čakali na vízum a pasovú kontrolu. Niekoľko pánov v uniformách, síce nie usmievavých, ale ani nie zamračených, tiež unavených pečiatkovaním, lebo stále pristávajú […]

Václav Klaus a Petr Nečas. Foto: Jan Handrejch, Právo   Jak se dělají mýty Když před rokem na tehdejšího českého prezidenta Václava Klause vypálil jistý mladý muž bílé kuličky z pistolky na hraní, pan prezident nezraněn, zato nazloben na nejvyšší míru prohlásil, že šlo o pokus o atentát. Byla to jedna z těch typických českých afér, kdy člověk nevěděl, jestli brečet smíchy, nebo se rdít studem. Trapnost pokračovala, když známý konzervativec Roman Joch a poradce tehdejšího konzervativního premiéra Petra Nečase napsal opovržlivý blog o Klausovi, že zradil konzervativní postoj k životu i politice, neboť se zachoval jako ufňukaná bába, a […]

To je hlavná téma dneška. Pri príležitosti 24. výročia Gazety Wyborczej si aj my kladieme otázky, ktoré dnes v Poľsku zaznievajú. Gazeta si od samého počiatku kládla za cieľ slúžiť demokratickému, tolerantnému a európskemu Poľsku. Odkiaľ sa teda táto otázka berie? Odpoveď je na prvý pohľad jednoduchá. Fašizmus tridsiatych rokov neexistuje, pretože už neexistuje vtedajší kontext: hitlerovské Nemecko, Mussoliniho Taliansko, Stalinovo sovietske Rusko, občianska vojna v Španielsku, poľský Národno-radikálny Tábor (ONR[1]), ktorý násilím zavádzal na poľských univerzitách numerus clausus. V posledných desaťročiach sa stretávame so zvláštnou syntézou nacionalizmu a xenofóbie s protitrhovým populizmom, operujúcim rovnostárskymi a antikapitalistickými frázami. Čo je […]

Veľavážený Michail Borisovič, Drahý Miša, Mnohokrát som tento list začínal písať, ale jednu verziu po druhej som vyhadzoval do koša. Je ťažké písať otvorený list “zatvorenému” človeku. Rozprával som sa o Tvojich procesoch s mnohými Rusmi: politikmi i novinármi, spisovateľmi i vedcami, podnikateľmi i umelcami – všetci opakovali, že ide o politické procesy, že je to akt pomsty proti Chodorkovskému. Len jeden Rus odpovedal inak – Putin. Písal som o tom na stránkach Novej Gazety. Putin mi vtedy povedal, a ani sa pri tom nesnažil zakryť emócie, že máš ruky zakrvavené až po lakte a naznačil, že by si mohol vyjsť z väzenia, keby si splnil určité podmienky. Podľa […]

0000

Vážený a milý pán Balcerowicz, dotkli ste sa podstaty veci – debaty o stave školstva v našej krajine. Mám rovnaké právo ako Vy prihlásiť sa do tejto debaty: takmer pätnásť rokov som pracoval v školstve, od základnej školy cez gymnázium a odborné učilište a nakoniec na dvoch vysokých školách: na Lekárskej akadémii v Gdańsku a na Gdańskej univerzite. Povolanie učiteľa som mal veľmi rád, napĺňalo čo sa týka ambícií, ale aj emócií. Odišiel som, pretože som nemohol z jedného, poctivo zarobeného platu pokryť rastúce náklady na obživu rodiny. Ako mnohí kolegovia od fachu som musel neustále hľadať zárobky navyše, len aby sme […]

Odkladal som písanie tohto textu zo dňa na deň od začiatku apríla. Ale po výbuchoch v Dnepropetrovsku, jednom z najväčších priemyselných miest Ukrajiny, tesne pred májovým dlhým víkendom, som sa pustil do roboty. Bola to pre mňa posledná výstraha: život na Ukraine prestáva byť len nepokojný, neútulný, škaredý a bezfarebný – stáva sa nebezpečným a postupne sa farbí krvou. Dobre, rád by som uveril, že tieto výbuchy nezorganizovala vláda. Načo by jej boli také problémy? Ale samotná skutočnosť, že v tejto situácii je podozrenie spoločnosti zamerané predovšetkým na vládu, je hodná zamyslenia. Veľmi by som sa chcel mýliť, pokiaľ ide […]

Nie je Jarosław Kaczyński náhodou agentom ruských tajných služieb? – opýtal sa ma sarkasticky známy britský komentátor. Dosť dlho som mu vysvetľoval, že nie je agent, ale tvrdohlavec, fixovaný na vlastné preludy. Počúvame dnes reči o ‘‘smolenskej lži’’, o skrývaní pravdy o tom, kto zavinil katastrofu, pri ktorej zahynul president Lech Kaczyński. Výstižne o tom včera hovoril v Sejme Donald Tusk. A mne nejde z hlavy ‘‘katynská lož’’, falšovanie a skrývanie pravdy o vražde poľských dôstojníkov v Katyni, ktorej sa dopúšťal sovietsky režim. Prečo klamali? A prečo sa dodnes tvrdohlavo opakujú nezmysly o atentáte na lietadlo s poľskou delegáciou a […]