Dudovci to s tou katolíckou výchovou svojho syna veľmi nezvládli. Ježiš kázal milovať blížneho. A hneď aj vysvetlil, koho mal na mysli.
Foto: Patrick Zachmann
“Veľmi múdry výrok Andrzeja Dudu na tému prijímania utečencov” – takýto link sa mi objavil na Facebooku. Kliknem naň, pomyslel som si, fajn, že nový prezident povedal čosi múdre na túto tému. Spustil som video, nie je datované, ale podľa všetkého pochádza z volebnej kampane, pretože za kandidátom je vidno volebný autobus.
“Je Poľsko pripravené prijímať afrických utečencov?” Opýtala sa novinárka.
“Myslím, že Poľsko na to nie je pripravené,” odpovedal kandidát. “Súčasnej vláde robilo problémy previezť sem z Donbasu asi, pokiaľ sa pamätám, 200 ľudí, Poliakov, ktorých životy boli ohrozené. Akési interné spory, ako to urobiť, kto to má urobiť, no a teraz je reč o tisíckach utečencov. Takže či je táto vláda pripravená alebo nie, je skôr rečnícka otázka.”
“A čo Vy?” Vypytovala sa novinárka. “Čo si o tom myslíte Vy?”
“Máme množstvo Poliakov na Východe, napríklad v Kazachstane, ktorí by sa chceli vrátiť do Poľska. Deportovali ich tam pred desiatkami rokov, zachovali si poľskú identitu, chceli by byť repatriovaní sem, ale Poľsko im na to nevytvára podmienky. Keď je reč o tom, že by do našej krajiny mal niekto prísť, myslím, že v prvom rade by mali prísť títo Poliaci. No pokiaľ ide o solidaritu v rámci Európskej únie – to je dobre, lenže my by sme chceli, aby aj Európa prejavila solidaritu s nami. Napríklad pokiaľ ide o možnosti rozvoja poľskej armády, o finančnú podporu na rozvoj poľskej armády, jej modernizáciu, ktorú dnes veľmi potrebujeme. Chceli by sme, aby nás Európa aj v tomto podporila, koniec koncov, ako členský štát Európskej únie a ako členovia NATO dnes tvoríme východnú hranicu Európskej únie. Ďakujem.”
To je všetko. Citát som skrátil len o vety, ktoré kandidát Duda opakoval dookola.
Nezmysel na druhú. Hlúpy, trápny a nebezpečný výrok.
V prvom rade je treba zachraňovať ľudí, ktorých životy sú ohrozené: Sýrčanov, Afričanov, ktorí utekajú pred vojnou a násilím. Ako možno prejaviť toľkú necitlivosť voči utrpeniu iného človeka? Vieme, že nový prezident pochádza z katolíckej rodiny. Jeho rodičia sú hrdí na svoju vieru v Ježiša a rozprávajú, že svojim deťom dali katolícku výchovu. A v tom, že ich syna zvolili za prezidenta, je podľa nich prst boží. Hovoria o tom verejne, takže zrejme súhlasia s tým, aby sa ich vzťah zo synom verejne komentoval.
Dudovci to s tou katolíckou výchovou svojho syna veľmi nezvládli.
Ježiš kázal milovať blížneho. A hneď aj vysvetlil, koho mal na mysli. Stačí si prečítať Bibliu, katolícky šlabikár pre začiatočníkov, trebárs také podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi. Tvrdí v ňom Ježiš, že blížny je len náš súkmeňovec? Alebo len ten, kto v Neho verí? Nie, Ježiš vraví, že blížny je iný človek. A prikazuje pomáhať dokaličeným, okradnutým a hladným. Toto Andrzeja Dudu doma neučili? Alebo sa dnes len tak tvári? Pretože vie, že naša katolícka spoločnosť na Ježiša kašle? Že viera Poliakov je len fasáda, prázdna škrupina a faloš?
Vodca, ktorý odvracia zrak od ľudského utrpenia, ďaleko nezájde. Ak uvažuje v národnostných, a nie ľudských kategóriách, nikdy z neho nebude štátnik. Do dejín sa nezapíše tým, že jeho prvá zahraničná cesta (či jedna z prvých) povedie na hrob svätého pápeža. Kľačanie pri hrobe aj toho najväčšieho svätca nestojí veľa: stačí oprášiť si z nohavíc prach vylešteného podstavca a nasadiť vážny výraz pred kamerou. Fasáda, faloš.
Prezident by sa mal najprv vybrať do Jordánska! Do táborov v púšti, kde kočujú tisícky sýrskych migrantov. Porozprávať sa v dusných stanoch s tými, čo prežili, s dokaličenými vojnou, znásilnenými, okradnutými. Vyroniť slzu nad ich zabitými. Možno vtedy by Andrzej Duda dačo pochopil. Dojatý zo zošedivených hláv detí by vyhlásil, že urobíme všetko, čo je v našich silách, aby sme zmiernili ich utrpenie. – Strach a pohŕdanie sú zlí dôverníci – povedal by nám. Dobrým radcom je láska k blížnemu.
Ale to sú len rozprávky. Takéto gestá od Andrzeja Dudu nikto neočakáva. Lebo vieme, že ten, pred ktorým verne kľačí, už neprejavuje žiadne dobré ľudské city.
No predsa len by bolo lepšie, keby nás pán prezident prestal balamutiť Poliakmi z Východu. Keby ich nevyužíval na svoje politické ciele.
A keby prestal naznačovať, že Poľsko je len pre Poliakov.
Utečencov budeme vidieť čoraz častejšie.
Foto: Patrick Zachmann