Keď štát zachraňuje rúcajúce sa banky, je to vraj „socializmus“. Ale čo by bola alternatíva? Reči o slobodnom trhu boli aj tak vždy lož. „Nikto presne nevie, čo treba urobiť.“ Tú vetu v týchto dňoch počúvame zvlášť často, hlavne z úst ekonomických expertov. Očakávania sú totiž už dávno súčasťou kapitalistickej hry. Pretože to, ako sa zachovajú trhy, nezávisí len od toho, koľko dôvery ľudia prechovávajú k štátnym záchranným akciám. Ešte väčšmi to závisí od toho, koľko dôvery budú podľa ich názoru mať iní účastníci trhu. Preto sa účinky zasahovania do trhov nedajú vopred vypočítať. Ekonóm John Maynard Keynes túto sebareferenčnosť […]

Zainteresované strany v Budapešti a Bratislave by mali vyjsť z toho, že maďarská menšina na Slovensku žije fakticky v dvoch spoločenstvách: kultúrno-jazykovom a občiansko-štátnom. Podporovať traumy, ktoré môžu mať zázemie v histórii, najmä v jej mytologickej podobe, je pre politikov obľúbená práca, ale pre okolie je nadovšetko nebezpečná. Pokúšam sa pozerať na slovensko-maďarské vzťahy už z nadhľadu priamo vesmírneho, ale vždy keď si myslím, že sú na samom dne, ukáže sa, že sa predsa len mýlim, nie je to dno definitívne. Bol som v tejto veci väčšinu života skôr skeptik, ale keď som v júni 1990 odovzdával poverovacie listiny veľvyslanca […]

I kdyby byl Milan Kundera skutečně zašel na policii ohlásit, že se někde vyskytuje špion, což se podle mne nestalo, je to třeba zkusit aspoň zkusit vnímat prizmatem doby. I já tu dobu pamatuji. Pamatuji tehdejší atmosféru. Těžko se to vysvětluje. Já sám, dívám-li se zpět, tomu úplně nerozumím a občas se dokonce divím sám sobě a červenám se. Jak jsem mohl například užít pojem „socialistická literatura“, když jsem musel vědět, že to je pitomost a že žádná socialistická nebo kapitalistická literatura neexistuje a existovat nemůže? Jak jsem mohl na veřejnosti říkat něco jiného, než jsem si myslel? Shodou okolností […]

Dokument, který jsme měli možnost všichni číst, praví, že se student Milan Kundera, narozen tehdy a tehdy, dostavil na stanici SNB a oznámil, že se mu přítel svěřil, že se mu jeho přítelkyně svěřila, že jistý její známý Miroslav Dvořáček si k ní dal do úschovy kufr. Následovala prohlídka na koleji u dívky, která kufr uschovala, zatčení Miroslava Dvořáčka a jeho pozdější soud, který mu vyměřil trest dvaceti dvou let. Dokument by pravděpodobně nevzbudil velký ohlas, kdyby se ze studenta nestal skvělý a světoznámý spisovatel. Spisovatel sám popřel, že by se něco takového stalo, a zdůraznil, že dotyčného Dvořáčka ani […]

Západ sa topí v ilúziách o svojom postavení vo svete. Musí sa začať správať k Rusku inak. Terajšia panika z Ruska je zvláštny jav. Podľa všetkých objektívnych meradiel sú Rusi v autoritárskom štáte, ktorý zriadil Vladimir Putin, slobodnejší než v ktoromkoľvek momente existovania Sovietskeho zväzu. Mnohí sú na tom lepšie aj materiálne. Rusko sa zrieklo svojej expanzívnej politiky a dnes je z neho menšia verzia toho, čím vždy bolo – euroázijské impérium, ktorého hlavnou starosťou je ochrana pred vonkajšími hrozbami. Západ sa pritom správa nevraživejšie než po väčšinu obdobia studenej vojny. V Sovietskom zväze, ktorý mal na svedomí milióny mŕtvych, […]

Všetci sa teraz vezú na protimaďarskej vlne. Slovenský premiér Robert Fico sa k našim južným susedom správa ako k nepriateľskému štátu. Namiesto argumentov používa urážky, namiesto na rozum apeluje na pudy. Poniektorí slovenskí politici im nevedia prísť na meno a pokiaľ si spomenú, uvádzajú ho len s nejakým hanlivým prívlastkom. Pritom obývajú susednú krajinu, s ktorou máme najdlhšiu hranicu v porovnaní s ostatnými susedmi; najtransparentnejšiu hranicu, lebo poväčšine ju netvoria ťažšie prechodné prírodné prekážky, ako sú pohoria či veľké rieky; a najmladšiu hranicu, lebo tisíc rokov tu vôbec nijaká hranica nebola. Tých tisíc rokov sme s Maďarmi tvorili jeden politický […]

Ta zpráva o udání, zapsaná v policejním hlášení, ležela přes půl století ukryta ve stozích spisů. Byla objevena náhodou, díky níž dnes můžeme odkrýt dávný příběh z roku 1950, zkřížení osudů dvou vrstevníků, z něhož jeden vyšel jako vězeň, druhý jako slavný spisovatel. Miroslav Dvořáček uprchl v roce 1949 do Německa, kde ho pod americkým velením vycvičili čeští instruktoři – mnozí z nich váleční hrdinové –, aby se vracel do komunistického Československa jako kurýr. Jedna z cest se mu stala osudnou: udal ho mladý student. Dvořáček o vlásek unikl trestu smrti, odseděl si 14 let a dnes žije ve Švédsku. […]

Kedysi som upozorňoval, že prežívame zaujímavý technologický úpadok. Predovšetkým sa vďaka diaľkovému ovládaniu dostal pod kontrolu rušivý vplyv televízora, teraz si divák môže do vôle prepínať a prepínať programy, čím dospel do fázy kreatívnej slobody, nazvanej „fáza blobizmu“. Definitívne oslobodenie sa od televízie dosiahlo video, ktorým sa realizovala evolúcia smerom späť ku kinu. Okrem toho sa diaľkovým ovládačom dá vypnúť zvuk a už sme v ére nemého filmu. Medzitým internet nastolil výlučne písomnú komunikáciu, čím zlikvidoval obávanú obrázkovú civilizáciu. V tejto situácii už bolo možné doslova eliminovať obrazy a svetlo sveta mala uzrieť škatuľka, ktorá vydávala výlučne zvuky a nepotrebovala […]

Nobelovu cenu za literatúru získa tento rok francúzsky autor Jean-Marie Gustave Le Clézio. Narodil roku 1940 v Nice – otec bol Bretónec, s britskou štátnou príslušnosťou, matka Francúzka. Študoval literárnu vedu, po štúdiu pracoval ako lektor v Bristole, Londýne a Aix-en-Provence. S literárnou tvorbou začal ako dvadsaťročný a už roku 1963 získal jedno z francúzskych literárnych ocenení – Renaudotovu cenu – za román Zápis o katastrofě (Le Proces-verbal). Jean-Marie Gustave Le Clézio pokraľuje v tradícii Nového románu o vzťahu medzi zážitkom a vedomím. Píše klasickým, jednoduchým, ale rafinovaným jazykom. Nešetrí kritikou civilizácie, porovnávajúcu materialistický Západ s mytológiami juhoamerických Indiánov, s jednoduchým spôsobom života v púšti. Dnes […]

Keďže terorizmus nie je nič viac ani menej ako výsledok zlých rozprávaní, naše vlády by namiesto vyrábania zbraní mali v krajinách, kde sa zahniezdil, podporovať prekladanie, vydávanie a distribúciu majstrovských diel svetovej literatúry. Pred dvomi rokmi som bola v čitateľskom krúžku v ženskej väznici vo Fleury-Mérogis, asi tridsať kilometrov od Paríža. Po asi dvoch hodinách diskusie sa jedna z väzenkýň, ktorá dovtedy tvrdošijne mlčala, zodvihla, pozrela sa mi pevne do očí a opýtala sa: „Načo je dobré vymýšľať si príbehy, keď skutočnosť je beztak neuveriteľná?“ Tá žena skončila. Zabila človeka. Ja nie. Moje vraždy sa všetky odohrali v románoch. Ostatné […]