Jean-Marie Le Clézio s manželkou. Paríž, 1965. Foto: Henri Cartier-Bresson / Magnum Photos
Nobelovu cenu za literatúru získa tento rok francúzsky autor Jean-Marie Gustave Le Clézio.
Narodil roku 1940 v Nice – otec bol Bretónec, s britskou štátnou príslušnosťou, matka Francúzka. Študoval literárnu vedu, po štúdiu pracoval ako lektor v Bristole, Londýne a Aix-en-Provence. S literárnou tvorbou začal ako dvadsaťročný a už roku 1963 získal jedno z francúzskych literárnych ocenení – Renaudotovu cenu – za román Zápis o katastrofě (Le Proces-verbal). Jean-Marie Gustave Le Clézio pokraľuje v tradícii Nového románu o vzťahu medzi zážitkom a vedomím. Píše klasickým, jednoduchým, ale rafinovaným jazykom. Nešetrí kritikou civilizácie, porovnávajúcu materialistický Západ s mytológiami juhoamerických Indiánov, s jednoduchým spôsobom života v púšti. Dnes žije striedavo v Albuquerque v americkom štáte Nové Mexiko, vo Francúzsku a na Mauríciu, pričom sa vo svojej tvorbe venuje slabým a vylúčeným z tzv. tretieho sveta a až takmer mýtickému spojeniu človeka a prírody.
Akadémia vo svojom zdôvodnení hovorí o autorovi nových vzopätí, poetických dobrodružstiev a extázy zmyslov, prieskumníkovi ľudstva za hranicami civilizácie a poď ňou. Uviedla, že J. M. G. Le Clézio dokázal vymaniť slová zo zdegenerovaného jazyka každodennosti a vrátiť im silu evokovať skutočnosť existencie.
“Je to veľká pocta. Ďakujem švédskej akadémii,” uviedol pre švédsky rozhlas tohtoročný laureát, a dodal, že si v každom prípade chce 10. decembra v Štokholme osobne prevziať Nobelovu cenu za literatúru 2008. “Dá mi to silu a motivuje pokračovať v práci,” povedal spisovateľ pre rozhlasovú stanicu France Inter. “Píšem romány len preto, lebo nie som schopný písať si denník.” V rozhovore pre švédsku televíziu okrem iného uviedol: “Pre mňa zohrávalo vždy rozhodujúcu úlohu pátranie po mojej identite a mojich koreňoch. Chcel som pochopiť svojho otca.”
Francúzsko sa raduje. Libération sa nadchýňa románopiscom osamelosti a blúdenia.
Prezident Nicolas Sarkozy je tiež nadšený: “Ako svetobežník stelesňuje v globalizovanom svete vyžarovanie Francúzska, jeho kultúry, jeho hodnôt, a robí česť frankofónii.”
Teší sa aj francúzsky minister zahraničia Bernard Kouchner: “Táto skvelá pocta korunuje jedno z najsvojráznejších románových diel našej doby, neobyčajne náročnú a vynaliezavú tvorbu. Svetoobčana, ktorý cestuje tak ako píše, aby pochopil, kým je a kto sú iní. Od Albuquerqueu po Soul, od New Yorku po Panamu, od Londýna po Lagos, žije, cestuje, križuje a miluje J. M. G. Le Clézio veľké množstvo krajín, civilizácií, kultúr. Dokázal sa so svojimi čitateľmi deliť o svoju vášeň k Mexiku a bohatstvo predkolumbijskej doby.”
A Nemecko? Literárny kritik – pápež literárnej kritiky v Nemecku – Marcel Reich-Ranicki je veľmi zdržanlivý: “Nikdy som sa ním vážne nezaoberal.”
V českom a v slovenskom preklade vyšli napríklad jeho knihy Zápis o katastrofě, Bludná hvězda, Mondo a jiné příběhy, Horečka, Lullaby, Púšť (v skvelom preklade Michaely Jurovskej) či Zlatá rybka.