Kedysi som upozorňoval, že prežívame zaujímavý technologický úpadok. Predovšetkým sa vďaka diaľkovému ovládaniu dostal pod kontrolu rušivý vplyv televízora, teraz si divák môže do vôle prepínať a prepínať programy, čím dospel do fázy kreatívnej slobody, nazvanej „fáza blobizmu“. Definitívne oslobodenie sa od televízie dosiahlo video, ktorým sa realizovala evolúcia smerom späť ku kinu. Okrem toho sa diaľkovým ovládačom dá vypnúť zvuk a už sme v ére nemého filmu. Medzitým internet nastolil výlučne písomnú komunikáciu, čím zlikvidoval obávanú obrázkovú civilizáciu. V tejto situácii už bolo možné doslova eliminovať obrazy a svetlo sveta mala uzrieť škatuľka, ktorá vydávala výlučne zvuky a nepotrebovala ani diaľkové ovládanie. Vtedy som si myslel, že žartujem na účet vynájdenia rádia, ale (evidentne inšpirovaný nejakým bôžikom) som predvídal vynájdenie iPodu.
Napokon sa posledné štádium dosiahlo, keď sa uskutočnili prenosy priamo éterom cez pay-tv, a tým sa začala nová éra prenosu cez televízny kábel, teda prešlo sa od bezdrôtovej telegrafie k drôtovej telefónii až po fázu kompletne realizovanú prostredníctvom internetu, prekonajúc Marconiho a vrátiac sa k Meuccimu.
Znova som sa vrátil k tejto svojej teórii vo svojej knihe Račím krokom (A passo di gambero), kde som aplikoval tieto princípy aj na politický život (a na druhej strane som skonštatoval, že sa vraciame k nociam z roku 1944 s nočnými hliadkami a deťmi i učiteľkami v rovnošatách). Lenže sa toho stalo viac.
Ktokoľvek si v poslednom čase musel kúpiť nový počítač (za tri roky beznádejne zastará), zistil, že na trhu sú len tie, v ktorých je už nainštalovaný Windows Vista. Stačí si prečítať na internetových blogoch, čo si používatelia o Viste myslia (netrúfam si zopakovať to, aby ma nehnali pred súd), a vypočuť si názory priateľov, ktorí už spadli do tejto pasce, aby vo vás dozrelo rozhodnutie (možno pomýlené, ale veľmi pevné) nekupovať si počítač s Vistou. No ak chcete moderný prístroj slušných parametrov, musíte si s ním vziať aj Vistu. Alebo sa dohodnete na mašine veľkej ako autobus, čo vám zmontuje ochotný predajca, ktorý vám tam nainštaluje ešte Windows XP, prípadne aj niečo staršie. A vtedy váš písací stôl vyzerá ako laboratórium firmy Olivetti z roku 1959.
Mám dojem, že výrobcovia počítačov si uvedomili, že predaj sa výrazne znižuje, lebo používateľ len preto, aby nemal Vistu, nebol ochotný kúpiť si nový počítač. A čo sa potom stalo? Keď to chcete pochopiť, musíte ísť na internet a vyhľadať si Vista downgrading alebo podobný program. Tam vám vysvetlia, že ak ste si kúpili nový počítač s Vistou a riadne zaň zaplatili, po zaplatení príplatku (a nie je to také jednoduché, musíte prejsť istou procedúrou, ktorú som odmietol pochopiť) a absolvovaní ďalších dobrodružných postupov môžete znova dostať možnosť používať Windows XP, prípadne staršie programy.
Každý používateľ počítača vie, čo je to upgrading, je to vec, ktorá umožní aktualizovať si program až po poslednú verziu. Downgrading je zasa možnosť pracovať na najnovšom počítači v šťastných podmienkach starších programov. Ak zaplatíme. Skôr než sa na internete zjavil tento krásny neologizmus, v normálnom prekladovom slovníku sa slovo „downgrade“ ako podstatné meno prekladá ako zostup, úpadok, zhoršenie alebo skrátená verzia, zatiaľ čo ako sloveso má význam cúvnuť, degradovať, obmedziť a znížiť. Takže dostaneme možnosť za istú sumu a po množstve vynaloženej práce obmedziť a degradovať niečo, za čo sme si predtým zaplatili. Bolo by to neuveriteľné, keby to nebola pravda (veľmi vtipne o tom rozprával aj Giampaolo Proni v online novinách Golem-L’indispensabile – a online sa mu ozvali stovky chudákov, ktorí sa idú uštvať ako blázni a riadne platia za to, aby si degradovali program. Kedy sa dostaneme do štádia, keď im za rozumnú sumu vymenia počítač za zošit a pero s kalamárom?
Celé to však nie je len paradoxné. Sú technologické procesy, za ktoré sa nedá ísť. Nemožno vynájsť mechanickú lyžičku, keď tá spred 2000 rokov ešte tak skvele slúži. Upustilo sa od Concordu, hoci zvládal cestu Paríž – New York za tri hodiny. Nie som si istý, či je to dobré rozhodnutie, no pokrok môže spraviť aj dva kroky vzad, ako je vrátiť sa k veternej energii od nafty a podobne. Tešte sa na budúcnosť! Plnou parou vzad!