Dnes, štvrtého apríla, sme sa v Brne rozlúčili s Martin Porubjakom (18. máj 1944, Bratislava – 27. marec 2015, Brno), veľkou postavou európskeho divadla, prekladateľom, režisérom, dramaturgom SND, profesorom Vysokej škole múzických umení v Bratislave. “Napíš, čo bolo na Martinovi najmilšie, najjedinečnejšie a najdôležitejšie,” vraví mi kamarátka Marta, naša spoločná kamarátka. Radí mi, lebo so mnou zdieľa nielen bolesť, že Martin Porubjak už nie je medzi nami, ale aj trápenie, keď už štvrtý či piaty deň civiem na čistý otvorený dokument v počítači. Ale ako napísať o niekom to naj, keď on bol pre vás ten najmilší, najjedinečnejší a najdôležitejší? […]

Po katastrofe letu Germanwings sa začalo diskutovať o prístupe k diagnóze depresie. Pretože pilot spoločnosti Germanwings Andreas Lubitz spáchal samovraždu, keď úmyselne narazil do alpskej hory lietadlom, v ktorom sedelo ďalších 149 ľudí, rozšírila sa domnienka, že mal “depresie”. Zdanlivo to potvrdzuje aj správa, že sa v jeho byte našli antidepresíva a že sa v minuosti liečil u psychiatrov a neurológov. Mnohí pacienti a iné zúčastnené osoby sa teraz právom obávajú, že v dôsledku Lubitzovho vražedného činu budú duševne chorí ľudia ešte stigmatizovanejší. Je nepochybné, že táto stigma je príčinou, prečo sa niekedy liečbe vyhýbajú ľudia, ktorí ju potrebujú. Keď […]

Byt, v ktorom som prežil detstvo, bol plný kníh tak isto ako všetky byty, v ktorých som kedy býval. Slovo plný sa však ani zďaleka nepribližuje pravde; tú nevystihujú ani slová napchatý či preplnený; nielenže všetky steny boli pokryté regálmi (na každom z nich boli natlačené zväzky zo všetkých možných storočí), no knihy občas slúžili aj ako koberce, stoly, gauče, stoličky, ba občas aj ako postele. Nechcem tým povedať, že sme v byte nemali nábytok a že sme sedávali na kopách kníh či jedli z ešte vyšších kôp – a následne žili v znepokojujúcom pocite neustálej lability – ale že […]

Žijem teraz najmä v 16. storočí, píšem tretí diel svojej Istoriji. To je obdobie, keď sa úloha osobnosti v Rusku rozrástla do kolosálnych rozmerov. Jednej – jedinej: osobnosti hosudára celej Rusi (všetci ostatní boli jeho cholopi). Pyramída moci, zdedená po Džingischánovej Horde, v ktorej sa všetky hrany a rebrá štátu zbiehajú do jediného bodu, znamenala – v štádiu nerozvinutých štátnych inštitúcií – že život a smrť krajiny a aj všetkých jej obyvateľov záviseli od vlastností vládcu. Rozmary, neresti, choroby, úzkosti, fóbie a hormonálny cyklus monarchu určovali chod dejín. Ak vládca ráčil dlho žič, zásadným spôsobom to ovplyvnilo osud krajiny. Tu […]

Chvíľočku som bol optimista. Na chvíľočku sa mi vrátila nádej, o ktorú ma pripravilo minulé leto – leto presiaknuté rasizmom, nenávisťou, krvou a ničením. Potom, ako som sa aj s rodinou odsťahoval z Jeruzalema do Illinois, som chvíľku veril, že možno ešte je šanca, že v Izraeli je ešte je dosť ľudí, ktorí nie sú ochotní vládnuť inému národu a utláčať ho. Posledné predvolebné prieskumy verejnej mienky v izraelských médiách Spoločnej kandidátky arabských strán a televízne vystúpenie mladého právnika Aymana Odeha vo mne vzbudil nádej, že nie je neskoro zastaviť fašizmus. Odeh sa zúčastnil televíznej debaty s izraelským ministrom zahraničných […]

DOZORCOVIA Píšem tieto poznámky preto, aby tí, ktorým na takýchto veciach záleží, vedeli, čo som na vlastnej koži zažil vo väzení. Postupom času som sa z obyčajnej obete zmenil na zainteresovaného pozorovateľa a zistil som, že väzenský svet je naďalej pre mnohých ľudí terra incognita. A to napriek tomu, že v našej krajine sa momentálne vo väzení nachádza každý stý človek; a že za svojho života väzením prejde každý desiaty (teraz už možno aj každý siedmy) muž. Väzenie má navyše strašné následky pre väčšinu väzňov, ale aj dozorcov. Vlastne vôbec nie je jasné, ktorí z nich sú väčšmi postihnutí. Spoločnosť […]

Ruský projekt – zničiť Ukrajinu a Európsku úniu v mene iného usporiadania sveta, by nás nemal šokovať ani miasť. Nestáva sa často, že v Európe dôjde k revolúcii, ktorá zmobilizuje vyše milióna ľudí, vyprovokuje kontrarevolúciu s nespočetnými obeťami na životoch, a privodí zmenu vlády. Keby sa konali voľby do slobodného ukrajinského parlamentu a koncom roku 2014 by sa celý príbeh skončil slobodnými prezidentskými voľbami, tak by sme dnes zrejme diskutovali o otázke, či šlo o buržoáznu revolúciu s cieľom zaviesť právny štát, alebo o ľavicové hnutie, ktorému šlo o to, zvrhnúť oligarchický režim. Možno by sme premýšľali aj o súvislosti […]

Mircea Cartarescu je najvýznamnejší a najznámejší súčasný rumunský autor. Vo svojich románoch vykresľuje psychedelickú mytológiu reálneho socializmu, ktorá zabieha do mystiky a vesmírneho sveta. Pred niekoľkými dňami si prevzal v Lipsku tohtoročnú Knižnú cenu za európske porozumenie. Tu je jeho ďakovná reč. Nie je pre mňa jednoduché zhrnúť svojich necelých štyridsať rokov v literatúre. Môžem povedať len, že si nespomínam, že by som niekedy robil niečo iné. Ani si nespomínam, že by som si niekedy niečo iné prial. Literatúra bola pre mňa vždy tým, čím aj zostane: dlhý vnútorný denník, nepretržitý dialóg so sebou. Vždy som písal literatúru, nie na […]

Vo svetových metropolách ako Paríž, Londýn či New York, žije prinajmenšom desať miliónov ľudí na území, nepresahujúcom svojou veľkosťou priemerný americký ranč. Keby všetci ich obyvatelia vyznávali rovnaké náboženstvo a svetonázor a patrili k rovnakej rase, vôbec by sme sa nemuseli zaoberať otázkou slobody prejavu. No v moderných podmienkach sa ľahko môže stať, že na jedinom hektári veľkomesta popri sebe žijú predstavitelia všetkých svetových rás a všetkých možných náboženských, politických či existenčných svetonázorov. Môže sa stať, že ľudia, ktorí veria, že ich posvätné texty sú doslova slovom Božím, bývajú čo by kameňom dohodil od ľudí, ktorí sa ani len za […]

Jon Stewart: Udalosti na Blízkom Východe sa začínajú vymykať spod kontroly. Čo by v tejto veci mala urobiť Amerika? Bassem Youssef, egyptský komik a satirik: Hm,  Čo tak… nič?! The Daily Show, February 9, 2015 Keďže v dnešných časoch málokedy máme príležitosť vidieť, ako skutočne vyzerajú naše vojny a musíme sa spoliehať na simulácie z hollywoodských filmov, ktoré nás ukazujú v pozitívnom svetle, uvažujem nad tým, čo by asi Američania povedali, keby im ukázali názornú ukážku škôd, akú narobili útoky amerických dronov, niektoré z toho množstva svadieb či pohrebov, ktoré sme omylom pokladali za schôdzky teroristov a rozpučili ich ako […]