Žijem teraz najmä v 16. storočí, píšem tretí diel svojej Istoriji. To je obdobie, keď sa úloha osobnosti v Rusku rozrástla do kolosálnych rozmerov. Jednej – jedinej: osobnosti hosudára celej Rusi (všetci ostatní boli jeho cholopi). Pyramída moci, zdedená po Džingischánovej Horde, v ktorej sa všetky hrany a rebrá štátu zbiehajú do jediného bodu, znamenala – v štádiu nerozvinutých štátnych inštitúcií – že život a smrť krajiny a aj všetkých jej obyvateľov záviseli od vlastností vládcu. Rozmary, neresti, choroby, úzkosti, fóbie a hormonálny cyklus monarchu určovali chod dejín. Ak vládca ráčil dlho žič, zásadným spôsobom to ovplyvnilo osud krajiny. Tu […]

Ak odsúdia Navaľného do väzenia, Rusko sa dostane do koľají, z ktorých sa mu už nepodarí zísť skôr, ako dorazí na konečnú. Táto stanica sa bude volať Námestie Revolúcie. Raz sa už zdalo, že sme nabehli do týchto koľají, vedúcich do slepej uličky: bolo to 24 septembra roku 2011. Vtedy som tu, na svojom blogu, citoval článok z New York Times: Tento mesiac sa zařala ďalšia ruská revolúcia. Prejde ešte dvadsať, tridsať, ba možno aj štyridsať rokov, než ruský národ vyjde do ulíc a zvrhne diktátora – ako dlho to potrvá, bude závisieť predovšetkým od cien ropy – no počínajúc […]

Ktorý je ten najlepší, najšťastnejší vek? Väčšinou sa hovorí, že je to detstvo. Alebo mladosť. Vždy som sa tejto nostalgii po ranom období života ľudoval. Moje detstvo bolo normálne, povedal by som, že priam šťastné. Ale čo ustavičný pocit, že všetci okolo sú veľkí, len ty si malý? Že oni môžu všetko a ty nesmieš nič? A neistota? A čerta starého rozumieš? A pocit vlastnej slabosti? No a tie krásne školské roky, nech ich parom vezme, s celou tou družbou, knihou a piesňouť Rozcvička, rozcvička, rozcvička, POCHODOM VCHOD! Brrr. Mladosť – na tú si vôbec nemôžem spomenúť bez hanby a […]