Dvanásť tvárí. Dvanásť mien. Niektoré z nich boli výslovne vyvolané, ako sa volajú mená odsúdených bezprostredne pred popravou. Dvanásť symbolov slobody a myslenia, zavraždených o oplakávaných celým svetom. To najmenšie, čo týmto dvanástim dlžíme, Charbovi, Cabuovi, Wolinskému, Tignousovi, Robertovi Marisovi a ostatným, týmto martýrom humoru – toľkokrát sme skoro umreli od smiechu nad ich kresbami, a práve za to sú teraz mŕtvi – to, čo sme im dlžní, je byť na výške ich nasadenia, ich odvahy a teraz už aj ich odkazu. Kompetentní v našej krajine majú za úlohu pozrieť sa do očí vojne, ktorú nechceli vziať na vedomie, no […]

Útok na Charlie Hebdo bol faktom vojny. Až na to, že novinári, ktorí zahynuli, neboli vojaci. Boli bez nenávisti, bez predsudkov. Boli to básnici, vtipálkovia, blázni slobody, géniovia, mali zbrane – farebné ceruzky, inteligenciu, fantáziu a osvietenosť. Je to vojna proti slobode písania, kreslenia a proti slobode tvorby. Vojna bez tváre proti laicite, proti tradícii satiry, humoru, výsmechu, príkrej, trefnej kritiky. Najradšej by boli vykopali Voltaira, Montaigna a Rabelaisa a ich knihy spálili vo vražednej vatre. Francúzsko sa dostalo do týchto dôležitých bojov. Je terčom tých, s ktorými bojuje v mene hodnôt, ktoré sú jeho dedičstvom a jeho pýchou. Jeho […]

Foto: Sébastien Soriano / Le Figaro Čo vo vás vzbudzuje atentát spáchaný na Charlie Hebdo? Som zdrvený, ako všetci Francúzi. Pretože bolo chladnokrvne zabitých dvanásť ľudí, uprostred Paríža, pretože sú tam vážne zranení, pretože medzi nimi boli priatelia veľké postavy tlače a novín. Georges Wolinski bol priateľ. Pred tromi mesiacmi som bol v divadle spolu s Cabuom. Bernard Maris bol jemný, kultivovaný človek, otvorený, odvážny. Každý z nich bol svojím spôsobom stelesnením drzosti, humoru, provokatívnosti. Pre moju generáciu je Charlie Hebdo symbol. Noviny narodené s baby-boomermi. Vo Francúzsku dnes máte právo si robiť srandu z Ježiša, z Budhu, z Mojžiša, […]

Som autor či jeden z autorov nového systému v Rusku, oznámil nám hneď na úvod Vladislav Surkov. Bolo to na jar 2013. Mal na sebe bielu košeľu a koženú bundu, pripomínajúcu Joy Division v kombinácii s komisárom z tridsiatych rokov. V Kremli a vo vláde som mal na starosti ideológiu, médiá, politické strany, náboženstvo, modernizáciu, novátorstvo, zahraničné vzťahy a… – tu spravil prestávku a usmial sa – moderné umenie.  Vyhlásil, že neprednesie referát, ale dá možnosť doktorandom, profesorom, novinárom a politikom, ktorí sa zišli v prednáškovej sále London School of Economics, klásť otázky a otvorene diskutovať. Po prvej otázke hovoril […]

Rok 2014 vojde do európskych análov ako rok vratkého západného konsenzu o tom, ako obmedziť na minimum škody, ktoré spôsobilo Rusko svojím znovuzrodením ako revizionistickej mocnosti. Udalosti na periférii Európy skoncovali so snahou o pozitívnu geopolitiku, postavenou na presvedčení, že pád berlínskeho múru v roku 1990  položil základ pre nové permanentné usporiadanie Európy. V roku 2014 anexia Krymu – prvý krok k špecifickému návratu Ruska do Európy – asi aj tých najzapálenejších optimistov vyliečila z predstavy, že ešte žijeme v tejto ére. Síce sme ešte naplno nepocítili dopad toho, že do Európy sa opäť vrátila vojna, no v Novom roku […]

Salman Rushdie, autor Satanských veršov, na ktorého iránsky Ajatoláh roku 1989 za túto knihu vyhlásil fatwu, reagoval na vraždenie v redakcii parížskeho časopisu Charlie Hebdo: “Náboženstvo, stredoveká forma bláznovstva, sa v kombinácii s modernými zbraňami stáva skutočnou hrozbou pre naše slobody. Tento náboženský totalitarizmus zapríčinil smrtiacu mutáciu v srdci islamu a my dnes v Paríži vidíme tragické následky. Stojím pri Charlie Hebdo, my všetci musíme, na obranu umenia satiry, ktoré odjakživa bolo silou slobody proti tyranii, nečestnosti a hlúposti. ‘Úcta k náboženstvu’ sa stala kódom, ktorý znamená ‘strach z náboženstva’. Náboženstvá, tak ako iné myšlienky, si zasluhujú kritiku, a áno, […]

Všeobecná deklarácia ľudských práv, ktorú Organizácia spojených národov schválila 10. decembra 1948, sa začína vetou: Všetci ľudia sa rodia rovní v dôstojnosti a právach. V preambule sa ľudská dôstojnosť tiež uvádza jedným dychom s ľudskými právami. Hovorí sa v nej o viere v základné ľudské práva, v dôstojnosť a hodnotu ľudskej osoby. A aj v medzinárodnom ľudskoprávnom diskurze a legislatíve má dnes ľudská dôstojnosť prominentné miesto. Začnem známym príkladom. Nedotknuteľnosť ľudskej dôstojnosti bola v nemeckej spoločnosti veľkou témou, keď roku 2006 Spolkový ústavný súd zamietol zákon o vzdušnej bezpečnosti ako protiústavný. Parlament mal pred očami scenár jedenásteho septembra, teroristický útok […]