Foto: Sébastien Soriano / Le Figaro
Čo vo vás vzbudzuje atentát spáchaný na Charlie Hebdo?
Som zdrvený, ako všetci Francúzi. Pretože bolo chladnokrvne zabitých dvanásť ľudí, uprostred Paríža, pretože sú tam vážne zranení, pretože medzi nimi boli priatelia veľké postavy tlače a novín. Georges Wolinski bol priateľ. Pred tromi mesiacmi som bol v divadle spolu s Cabuom. Bernard Maris bol jemný, kultivovaný človek, otvorený, odvážny. Každý z nich bol svojím spôsobom stelesnením drzosti, humoru, provokatívnosti. Pre moju generáciu je Charlie Hebdo symbol. Noviny narodené s baby-boomermi.
Vo Francúzsku dnes máte právo si robiť srandu z Ježiša, z Budhu, z Mojžiša, ale nie z proroka Mohameda, inak riskujete, že budete chladnokrvne zavraždený.
Čsopis bol v ohrození od karikatúr Mohameda.
V tom čase som tú aféru sledoval a plno komentátorov bolo toho názoru, že Charlie Hebdo zašiel priďaleko. Nechcel by som byť na ich mieste. Mal som plno debát aj v Spojených štátoch s anglosaskými intelektuálmi, ktorí ma ubezpečovali o jednej nepravde: že Charlie Hebdo útočí iba na moslimov. No samotným princípom Charlie je kritický duch. Ježiš, Mojžiš, pápež, dalajláma mali v tom časopise tie najstrašnejšie karikatúry. Ale vo Francúzsku dnes máte právo si robiť srandu z Ježiša, z Budhu, z Mojžiša, ale nie z proroka Mohameda, inak riskujete, že budete chladnokrvne zavraždený. Zoči-voči tejto udalosti bude malá hŕstka ľudí vzdorovať, ale veľká väčšina ustúpi a bude vysvetľovať, že je rozumnejšie rešpektovať náboženstvo Proroka. To všetko sa ešte umocňuje tým, že vychádza román Michela Houellebecqa Podrobenie, ktorí opisuje terorizované Francúzsko, ktoré – z pohodlnosti – dá moc moslimskému prezidentovi.
Tie terče sú symbolmi.
Tí ľudia zomreli preto, lebo časopis, v ktorom pracovali, islamisti vyhlásili za vinný z hriechu rúhania. To všetko sa v skutočnosti začalo s iránskou revolúciou ajatoláha Chomeíního. Po šiitsko-sunnitskou vojne to pokračovalo vojnou s neveriacimi. Prvou obeťou tejto fatwy bol Salman Rushdie, ktorého v osemdesiatom ôsmom, po tom, čo publikoval Satanské verše, označili za muža určeného na zabitie. Roku 2006 si niečo podobné zažili dánski novinári. Redakcia Charlie Hebdo, slovami, ktoré islamológ Olivier Roy povedal v súvislosti s filozofom Robertom Redekerom, ktorému sa roku 2006 tiež vyhrážali smrťou – šteklila fatwu.
Sú noviny terčom vojny?
Zaútočiť na noviny znamená zaútočiť na slobodu vyjadrovania. Zaútočiť na noviny znamená povedať novinárom, že každá kritika islamu nesie za sebou rozsudok smrti. Znamená to opakovať, že islam je nedotknuteľný útvar, ktorý nikto nikdy nesmie spochybniť. Je to čosi, čo sme od 18. storočia nezažili. Rytiera de de La Barre v nespravodlivom procese odsúdili za “bezbožnosť, rúhanie, odpornú svätokrádež ”, ale odvtedy prešlo 250 rokov! Myslím, že dnes by všetky noviny mali dať najavo, že odmietajú ustúpiť strachu a na znak toho reprodukovať súbor kresieb Charlie Hebdo. Ďalšími obeťami môžu byť herci, režiséri, filozofi. Časti našej inteligencie odňali hlavu. Už niekoľko rokov sme vo vojne, ale voči radikálnemu islamu sme prejavili trestuhodnú láskavosť.
Bude veľmi zaujímavé sledovať deliace čiary, ktoré sa ukážu v najbližších dňoch. Stavme sa, že kolaboranti všetkých druhov budú plédovať za obmedzenie slobody vyjadrovania.
Dá sa hovoriť o akte vojny?
Je to akt komanda, ktoré skombinovalo postupy likvidácie a banditizmu s postupmi terorizmu. Terorizmus je metamorfóza štatútu nepriateľa. Odteraz už vieme, že to najhoršie je zrozumiteľné. Jediným prostriedkom, ako poraziť tento typ hrozby, je rozšírenie kompetencií polície. Treba, aby sa parlament zjednotil a urobil veľmi energické rozhodnutia. Všetky možnosti musia ostať otvorené. Nemali sme takýto vražedný atentát od začiatku šesťdesiatych rokov, a de Gaulle roku 1961 neváhal nasadiť svojich agentov proti tým, čo chystali bomby.
Dočkáme sa toho?
Vždy, keď došlo k takejto signálnej udalosti, snažili sme sa dať jej nejaké upokojujúce vysvetlenie. Francúz podrezaný v Alžírsku? Pozostatok občianskej vojny. Bezuzdná agresivita za výkrikov Allah akbar? Šlo len o skupinu vlkov samotárov či vykoľajencov. To všetko sa dnes môže javiť ako premyslene vedená stratégia napätia. Toto hrozné dopoludnie sa nepochybne stane zakladajúcim aktom nového terorizmu, ktorý chce Európu zraziť na kolená pred zelenou vlajkou islamu a čiernou vlajkou kalifátu. Všetci Francúzi, a zvlášť noviny, sa dnes môžu cítiť ohrození. To je jeden zo zvrátených účinkov terorizmu: produkuje paranoju.
Uvedomovalo si Francúzsko mieru tejto hrozby?
Mnohí z nás si spolu s Françoisom Hollandom trochu prirýchlo urobili záver, že “islam je rozpustný v demokracii”. Iste, prípad Tuniska je exemplárny, ale táto krajina stále ešte zostáva výnimkou. Vyhlásenie Dalila Boubakeura je významné a teraz treba dúfať, že všetci Francúzi moslimského vyznania sa zmobilizujú proti tejto ohavnosti, čo sa odvoláva na Korán. V opačnom prípade ich mlčanie bude zákonite živiť amalgám islamu a fanatizmu. Iránsky filozof Daryush Shayegan, v knihe čo je to náboženská revolúcia? (Albin Michel, 1991), avizuje túto úchylku od islamu, ktorá využíva posolstvo Proroka, aby zaviedla hrôzu. Ukazuje, že sme vstúpili do novej éry, v ktorej sa posolstvo viery skompromitovalo politickým aktivizmom a používa metódy komunizmu a fašizmu. Toto všetko treba mať v hlave, nie dovolávať sa vždy antirasistického pátosu, ktorý v situácii ako je dnešná už nie je náležitý. Pôvodcovia týchto aktov sú islamofašisti. A obete z Charlie Hebdo, to je prvý odboj v novej vojne. Nemýľme si nepriateľa. Radikalizácii islamu odpovedá radikalizácia slepoty, ktorá nechce nič vidieť, vedieť, počuť. Táto tragédia by nám mala otvoriť oči.