Útok na Charlie Hebdo bol faktom vojny. Až na to, že novinári, ktorí zahynuli, neboli vojaci. Boli bez nenávisti, bez predsudkov. Boli to básnici, vtipálkovia, blázni slobody, géniovia, mali zbrane – farebné ceruzky, inteligenciu, fantáziu a osvietenosť. Je to vojna proti slobode písania, kreslenia a proti slobode tvorby. Vojna bez tváre proti laicite, proti tradícii satiry, humoru, výsmechu, príkrej, trefnej kritiky. Najradšej by boli vykopali Voltaira, Montaigna a Rabelaisa a ich knihy spálili vo vražednej vatre. Francúzsko sa dostalo do týchto dôležitých bojov. Je terčom tých, s ktorými bojuje v mene hodnôt, ktoré sú jeho dedičstvom a jeho pýchou. Jeho […]

Tahar Ben Jelloun je moslim, Kofi Awoonor bol kresťan, a obidvaja si k svojmu náobženstvu po celý život zachovali kritický ironický odstup. Obaja sa angažujú v sociálnych a politických otázkach o obaja píšu v jazykoch svojich bývalých koloniálnych vládcov, jeden anglicky, druhý francúzsky. Foto: Carl De Souza / AFP / Getty Images Veľkého ghanského básnika Kofiho Awoonora spolu s ďalšími rukojemníkmi zavraždili v nákupnom centre v Nairobi. Jeho syna, ktorý ho sprevádzal, zranili. Sedemdesiatosemročný básnik bol blízky priateľ prvého ghanského prezidenta Kwame Nkrumaha a zastupoval svoju krajinu pri OSN v New Yorku. Je považovaný za básnika africkej dôstojnosti. Jeho básne […]

Nikto nevie, čo z týchto povstaní bude. No jedno je isté: žiadna represia na svete nedokáže zastaviť vyslobodzujúci vzmach arabskej jari. Foto: Zohra Bensemra, Reuters V televíznych či rozhlasových diskusiách sa často narieka nad „mlčaním intelektuálov“. No odkedy arabský svet vo svojej mnohorakosti a komplexnosti trpí pod viac či menej nepokryte diktátorskými režimami (približne polstoročie), intelektuáli nikdy nezmĺkli a ani sa nezmierili s tým, že sú predmetom pohŕdania a ponižovania. Mnohí zaplatili za svoje postoje dlhoročnými väzením vrátane mučenia a všetkých foriem sadizmu. Existuje dlhý zoznam odvážnych ľudí, ktorí za obranu ľudských práv zaplatili smrťou. Ich jediný zločin spočíval v tom, že sa pre arabských občanov dožadovali […]

Pán prezident, možno si prečítate, čo Vám píšem… Mám to šťastie, že mám dve štátne občianstva. Som Maročan a od roku 1991 aj Francúz. Pre mňa je to požehnanie, patriť k dvom krajinám, dvom kultúram, dvom jazykom a prežívam to ako ustavičné obohacovanie.  Odkedy ste v Grenobli vyhlásili, že každému prisťahovalcovi, ktorý sa dopustí ťažkého zločinu, bude v budúcnosti možné uprieť štátne občianstvo, cítim sa v istom zmysle ohrozený, či prinajmenšom napadnutý ako Francúz. Hoci ani náhodou neplánujem začať teraz nejakú zločineckú kariéru, či vážne narúšať spoločenský poriadok, pociťuje Vaše výroky ako útok na samotnú podstatu tejto krajiny, jej ústavu. To je, pán prezident, neprípustné v demokracii, […]