Jeremy Corbyn celú faloš svojej kampane na post šéfa opozície Jej Veličenstva zhrnul v kocke, keď povedal, že “sa chce v prvom rade zasadzovať za chudobných a ľudské práva nás všetkých”. Z hľadiska chudobných a utláčaných jeho slová vyzneli ako šibeničný humor. Podobne ako mnohí iní predstavitelia temných zákutí ľavice ani Corbyn neverí na ľudské práva “všetkých nás”. Ide mu len o práva tých, koho utláčanie je politicky užitočné. Ak sa vina za utrpenie utláčaných dá zvaliť na Západ, zastane sa ich. Ak nie, postaví sa na stranu ich nepriateľov. Krátka a zďaleka nie vyčerpávajúca exkurzia po režimoch, ktorým Corbyn vyslovil svoju podporu, […]

A teraz tá dobrá správa: situácia sa skutočne zlepšuje. Odpovedať na otázku “Čo vás napĺňa optimizmom?” si vyžaduje značnú dávku opovážlivosti. Každou odpoveďou totiž pokúšate osud, aby vám dokázal, že ste na omyle. Napriek tomu som roku 2007 na túto návnadu skočil a prišiel som s trúfalým tvrdením, že z objektívneho hľadiska sú všetky formy násilia na ústupe. Roku 2011 som ho podporil stovkou grafov v knihe The Better Angels of Our Nature (Lepší anjeli v našej povahe). Priatelia ma varovali, že si spravím hanbu, veď každým dňom môže vypuknúť vojna s Iránom, naftová kríza či nukleárny teroristický útok. A nemáta ma ani trochu poverčivosť pri […]

Sloboda pohybu bola jednou z hlavných vymožeností revolúcií roku 1989. Európa prežíva najväčšiu vlnu migrácie od čias, keď po skončení Druhej svetovej vojny a na začiatku studenej vojny množstvá ľudí prúdili z Východu. A práve v Strednej Európe, kde národy pokladajú slobodu pohybu za najväčšiu vymoženosť, ktorú priniesol pád berlínskeho múru roku 1989, teraz začali vznikať nové migračné koridory a spolu s nimi napätie, vyvolané prívalom migrantov. Symbolom par excellence toho, že éra transformácie sa skončila, je Maďarsko. V lete 1989 bolo prvou krajinou, čo otvorila železnú oponu, ktorá ju delila od Rakúska, a dovolilo desaťtisícom východných Nemcov “voliť nohami” a dostať […]

S utečeneckou krízou v Európskej únii sa nevysporiadame, ak sa nevyrovnáme so svetovým kapitalizmom. Vo svojom klasickom diele O smrti a umeraní Elisabeth Kübler-Ross predostrela známu schému piatich štádií, ktorými prechádzame, keď nám zistia smrteľnú chorobu: negácia (jednoducho odmietame túto skutočnosť prijať na vedomie: “To nemôže byť pravda, to sa mi nemohlo stať.”); hnev (ten vybuchne, keď už ďalej nemôžeme popierať skutočnosť: “Ako sa mi to len mohlo stať?”); vyjednávanie (nádej, že sa nám podarí túto skutočnosť oddialiť alebo zmenšiť jej význam: “Nechaj ma aspoň dožiť do promócie mojich detí”); depresia (libidózne stiahnutie sa: “Aj tak zomriem, tak prečo by som sa […]

Ešte než vystrelil, zdvihol veliteľ Einsatzgruppe židovské dieťa do vzduchu so slovami: “Musíš zomrieť, aby sme my mohli žiť.” Ako vraždenie postupovalo, ďalší Nemci si racionalizovali vraždenie židovských detí tak isto: buď oni alebo my. Dnes si predstavujeme nacistické “konečné riešenie” ako akýsi temný vrchol technológie. V skutočnosti šlo o zabíjanie ľudských bytostí zblízka vo vojne, ktorá sa viedla o zdroje. Táto vojna sa viedla preto, že Hitler bol presvedčený, že Nemecko potrebuje viac územia a potravín, aby mohlo prežiť a udržať si svoj životný štandart — a že Židia a ich idey jeho expanzionistický program ohrozujú. Možno sa nám […]

Ten prvý sa už dvadsaťpäť rokov nedíva na televíziu, šoféruje Ford Focus a meno má po bedárovi, ktorý mal rád prírodu a neveril vo vlastníctvo peňazí, majetku či topánok. Pokladajú ho za neomylného, ale on sám o vlastných vyhláseniach často pochybuje. Ten druhý strávil štrnásť rokov v zrkadlovom objatí televíznej relácie, venovanej jemu samému, vozí sa v kolóne aút, ktoré majú na boku vypísané jeho meno, a pohŕda každým, kto nenahromadil hory majetku. Myslí si, že je neomylný. Keď našu krásnu krajinu o pár týždňov navštívi pápež František, bude to príjemná zmena po lete v znamení Trumpa, záver pažravej kapitoly narcizmu, […]

Jeden maďarský novinár – ktorý komentoval prúd migrantov z Maďarska do Rakúska, mi povedal: “My už nemáme mestá, máme len rozšírené železničné stanice.” Pred dvadsiatimi rokmi bolo Maďarsko a jeho východoeurópski susedia tranzitívne postkomunistické krajiny a viaceré štáty – Bulharsko, Macedónsko, Srbsko – nimi ešte sú. Teraz sa tieto z noci na ráno stali tranzitnými krajinami. A tak popri prílive státisícov migrantov musí Európe robiť starosti aj fakt, že kríza vráža klin medzi jej východnú a západnú polovicu. To, čo prišlo po komunizme a liberálnych reformách, bolo šírenie cynizmu. “Kamión hanby” v Rakúsku a scény utopených migrantov vyvolali v mnohých […]

My, čo nežijeme v Európe, sledujeme neuveriteľné výjavy na Keleti v Budapešti, vidíme mŕtve telo dieťaťa, vyplavené na tureckú pláž, zúfalé sýrske rodiny, ako riskujú životy počas nočnej plavby na grécke ostrovy – a počúvame, že je to európsky problém. Občianska vojna v Sýrii splodila vyše štyri milióny utečencov. Spojené štáty z nich prijali asi 1 500. Spojené štáty a ich spojenci v Sýrii vedú vojnu s Islamským štátom – v poriadku, všetci sa zhodneme na tom, že je nebezpečný – nenesieme však aj my istú zodpovednosť za utečencov, ktorí utekajú pred jeho útokmi? Keď sme mohli sýrskym povstalcom dodávať zbrane, […]

Celý môj život určilo to, že som musel opustiť svoj domov. Musel som prejsť len 700 kilometrov, za relatívne civilizovaných podmienok: nemusel som pri tom meniť jazyk, privítali ma s láskou a pred odchodom som mal predstavu o tom, kam idem. Útek, emigrácia, odchod je dlhodobá trauma, ktorá sa len ťažko hojí. Radím každému: postavte sa do prostriedku izby, poobzerajte sa okolo seba a skúste si predstaviť, že to, čo vidíte, vidíte naposledy. Potom vyjdite na námestie, ktoré máte vo svojom meste najradšej, pomaly sa okolo seba rozhliadnite a predstavte si, že ste tu naposledy, že sa sem už nikdy […]

Viezli sme sa autom zamrznutou tmavou krajinou, prežili sme spolu pekný deň, ktorý práve končil. A ja som sa ho spýtala, koho bude voliť v najbližších voľbách. Opýtala som sa len tak, aby reč nestála, vlastne som ani neočakávala nejakú jasnú odpoveď. Ani ja ju často sama nemám, vždy sa rozhodujem na poslednú chvíľu. No ale čo sa máte opýtať muža, ktorý sa vám páči, aj keď viete, že z toho páčenia žiaden ľúbostný vzťah nebude? Keď vám zostáva ešte sto spoločných kilometrov a vy nechcete, aby rozhovor ustal? Keď už ste všetkých priateľov prebrali i všetky zážitky z posledných […]