Celý môj život určilo to, že som musel opustiť svoj domov. Musel som prejsť len 700 kilometrov, za relatívne civilizovaných podmienok: nemusel som pri tom meniť jazyk, privítali ma s láskou a pred odchodom som mal predstavu o tom, kam idem.
Útek, emigrácia, odchod je dlhodobá trauma, ktorá sa len ťažko hojí.
Radím každému: postavte sa do prostriedku izby, poobzerajte sa okolo seba a skúste si predstaviť, že to, čo vidíte, vidíte naposledy. Potom vyjdite na námestie, ktoré máte vo svojom meste najradšej, pomaly sa okolo seba rozhliadnite a predstavte si, že ste tu naposledy, že sa sem už nikdy nebudete môcť vrátiť.
Skúste naplno vnímať to, čo vidíte a predstaviť si, aké by to bolo, odísť odtiaľto.
Čo by ste si zobrali so sebou.
Potom si skúste predstaviť, aké by to bolo spraviť prvý krok.
A potom si pomyslite, aké šťastie máte, že sa môžete sám rozhodnúť.