Kľúčovou historickou udalosťou v manifeste Andersa Breivika je zdanlivo kresťanská porážka Osmanskej ríše pri Viedni roku 1683. Breivik si predstavuje znovozrodenú Európu o štyristo rokov neskôr, roku 2083, a za jedného zo svojich hrdinov vyhlasuje poľského kráľa Jána Sobieského, ktorého jednotky sa významne prispeli k ukončeniu tureckého obliehania: „Ján III Sobieski a Svätá Liga úspešne ubránili Európu pred armádou vyše 150 000 moslimov.“ Podľa Breivika aj dnešnú Európu obliehajú moslimovia a ak ju chcú ubrániť, Európania sa musia uchýliť k „surovému, no potrebnému“ násiliu. Neprekvapuje, že Breivik nemá k európskym dejinám povedať nič iné ako banalitu. Plagiátorsky opakuje po Hannah Arendtovej, že ľudia, ktorí […]

Základným plodom sociálnej nerovnosti nie sú revolúcie, ale mínové polia. Mínové polia sú územia pokryté náhodne roztrúsenými výbušninami: je viac než isté, že niektorá z nich raz vybuchne, nedá sa však s istotou povedať, ktorá a kedy. Sociálne revolúcie majú obvykle jasne vyhranený cieľ, dajú sa identifikovať a časom utlmiť. To však neplatí o výbuchoch na mínových poliach. Ak tieto polia zamínovali vojaci jednej armády, môžete vyslať vojakov druhej armády, aby míny vykopali a zneškodnili. Iste, je to veľmi nebezpečné – ako vraví stará vojenská múdrosť: ženista sa pomýli len raz. No v prípade polí, ktoré zamínovala sociálna nerovnosť, ani […]

V utorok ráno už The Ledbury – reštaurácia s dvomi hviezdičkami od Michelina vo vychytenej štvrti Notting Hill – už zasa fungoval.  V pondelok večer sem tesne pred záverečnou vtrhla banda asi šesťdesiatich mladých ľudí a olúpila hostí. Šéfkuchár Brett Graham mal práve voľno – bol doma so svojím otcom, ktorý pricestoval z Austrálie. Personál z kuchyne mu telefonoval, hneď ako začali rozbíjať okná; okamžite prišiel do reštaurácie a ostal tam do tretej ráno, potom sa išiel domov vyspať a o šiestej ráno bol späť. Ledbury nie je len tak nejaký podnik – je to moja najobľúbenejšia reštaurácia na celom […]

Nemá zmysel nahovárať si, že to čo sa zjavne udialo sa v skutočnosti nestalo. Ročný príjem vrchného 1 percenta Američanov sa v súčasnosti rovná príjmu štvrtiny obyvateľov celej krajiny. Vrchné 1 percento ovláda tiež 40 percent bohatstva. Ich životný údel sa neustále zlepšuje: pred dvadsiatimi piatimi rokmi to bolo len 12 a 33 percent. Jedna z možných reakcií je oslavovať vynaliezavosť a energiu, čo týmto ľuďom priniesla úspech a tvrdiť, že príliv dvíha všetky lode. Táto reakcia by však bola scestná. Zatiaľ čo príjmy vrchného 1 percenta za posledné desaťročie stúpli o 1 percent, príjmy strednej triedy v rovnakom čase klesli. Tento pokles bol priam závratný […]

Už je tu august a za celé leto som dostal len jednu pohľadnicu. Poslal mi ju priateľ, Európan, z cesty po Mongolsku (pokiaľ som to zo známky správne vydedukoval), proste mi napísal pozdrav a podpísal sa. Farebná fotografia na druhej strane zobrazuje púšť, prerušovanú niekoľkými vyprahnutými pahorkami bez akéhokoľvek náznaku vegetácie či známky života, a názov miesta je v písme, ktoré neviem rozlúštiť. Ale aj táto enigmatická pohľadnica ma nesmierne potešila. Môj známy, pomyslel som si, túto zásielku nechal na hotelovej recepcii, hodil do poštovej schránky alebo ju odniesol na miestnu poštu, a potom sa vydala na záhadnú a podľa všetkého veľmi […]

Ve střední Evropě sice ještě nevíme, jestli se Zeus nad námi smiluje a odvolá déšť a blesky, ale alespoň v Německu máme jasno: letos už se žádná letní pohádka nečeká. „Letní pohádka“, německy Sommermärchen, se u nás totiž stala synonymem pro kolektivní prožitek letních mistrovství ve fotbale. Mistrovství, které jste prošvihli Poprvé se tento fenomén objevil během mistrovství světa v Německu v roce 2006: souhra bezvadného počasí, nezvykle útočného stylu mladého německého manšaftu a všudypřítomného veřejného promítání zápasů nám umožnila, abychom zažili něco, co jsme si od konce naší nacistické minulosti odříkali: pocit sounáležitosti s německým národem ve velkém davu. […]

Euforie z výsledků summitu eurozóny, na němž se evropští lídři dohodli na významných krocích na záchranu eura, trvala krátce. Už o pár dní později se riziková přirážka italských a španělských dluhopisů vrátila na nebezpečných 6 %, kvůli nimž byl summit vlastně svolán. Investoři si o víkendu pořádně prostudovali dokumenty ze summitu, přečetli noviny a pak dali najevo svou nelibost. Evropští politici se tím však nenechali vyrušit a odjeli v srpnu na dovolenou. Počítají totiž s tím, že – jak výstižně napsal prominentní komentátor Financial Times Wolfgang Münchau – „až se Evropané vrátí z dovolené, budou mít ještě pořád euro a ještě pořád krizi“. Mnoho otázek Je pravda, že důvodů k neklidu mají […]

Pred niekoľkými dňami, pred atentátom v Osle a streľbou na ostrove Utøya sme sa s priateľom rozprávali o tom, že radosť zo života akoby vždy kráčala ruka v ruke so smútkom nad tým, že všetko sa mení. Ani tá najžiarivejšia budúcnosť nemôže vynahradiť to, že žiadna cesta nevedie späť – k nevinnosti detstva či prvej láske. Mohli ste odtiaľ odísť na tri mesiace, precestovať svet, zažiť vojenské prevraty, politické vraždy, hladomory, masakry a cunami a keď ste sa vrátili domov, zistili ste, že jediné, čo je v novinách nové sú len krížovky. Niet cesty späť k vôni júlov mojej mladosti, keď som zo skaly skákal […]

Ak máte radi niekoho, kto trpí návykovou chorobou, čakáte, kedy zazvoní telefón. Raz určite zazvoní. Dúfate len, že pri telefóne bude samotný narkoman, že vám povie: „už stačilo, rozhodol som prestať a začať odznova“. A samozrejme sa obávate toho druhého telefonátu, smutného nočného zvonenia, keď vám priateľ či príbuzný zavolá, že je neskoro. Žiaľ, tento telefonát nemôžete iniciovať vy, musí prísť sám. Intervenovať sa nedá. S Amy Winehouse som sa poznal roky. Keď som sa s ňou prvý raz stretol v Camdene, bola to len taká pipíška v ružovom saténovom saku, čo sa flákala po baroch s priateľmi, členmi začínajúcich indie kapiel a okrajových […]

Už vím, jak chutná sláva. Přišla náhle a nečekaně, ale lhal bych, kdybych řekl, že nezaslouženě. Jste zvědaví, jak se s ní cítím? Budu upřímný: skvěle. Rozhovory, fototermíny, pozvánky na exkluzivní bankety – teď se přede mnou dozajista otevře kariéra celebrity. Vím, závistiví lidé říkají, že je to jen odlesk slávy někoho jiného a že taková sláva se stejně nepočítá, protože platí jen v jedné malé balkánské zemi. Lidsky jim rozumím a pochopitelně jim odpouštím. Mohu si to dovolit od té doby, co mě světově proslulý východoevropský spisovatel žijící v Paříži Ismail Kadare nazval rasistou a polským lumpem z rodu […]