“Keď sa tak stane, že sa má tak stať, nech sa to stane rýchlo.” Na túto slávnu repliku, ktorú Macbeth vysloví predtým ako zavraždí Duncana som si spomenul minulý týždeň, keď president Obama oneskorene zmenil názor na vojenskú intervenciu v Líbyi. Obama, rovnako ako Macbeth, z celého srdca dúfa, že týmto „bodnutím sa všetko skončí“: „ V tom prípade my, ktorým z času patrí tento breh, / ochotní riskovať sme budúcnosť.//Lež neujdeme trestu ani tu:/náš príklad, keď si ho svet osvojí//aj proti nám sa môže obrátiť. / Tak čašu, do ktorej sme vliali jed,//musíme vypiť sami.“ Od samého počiatku revolučnej krízy, […]

Či sa vám to páči či nie, Nemecko neprestáva byť celosvetovým meradlom politického zla. Hitler je diabol sekularizovanej Európy a prvé príklady, ktoré každému prídu na myseľ, sú nacizmus a holocaust. V pamäti nám utkvel slávny výrok amerického právnika Mikea Godwina, špecialistu na slobodu slova – takzvaný Godwinov zákon – podľa ktorého “ pravdepodobnosť, že v rámci diskusií na internete sa niekto odvolá na Hitlera alebo na nacistov alebo k nim niekoho prirovná sa blíži k 1”. Dnešní Nemci s tým proste musia žiť. No táto minca má ešte jednu, pozitívnejšiu stranu. Súčasné Nemecko, vďaka tomu, že zažilo dve diktatúry, jednu […]

Minulý týždeň chceli všetci odo mňa vedieť: „Prečo vás v Bielorusku zakázali?“ Mali na mysli: spoločne s ďalšími spisovateľmi a hudobnými skupinami som sa ocitol na čiernej listine. Zvláštna bola intonácia, s akou sa novinári vypytovali: „Vás nemrzí, že vaše meno sa v bieloruských médiách nesmie spomenúť?“ No pravdaže, už roním slzy! Na druhej strane: niet sa zas ani čím pýšiť. Nemám rád Lukašenkov režim. Je to hnusný režim. Nádhernú krajinu lesov a jazier priklopil vrchnákom a dusí ju. Nečudo, že ani oni nemajú radi mňa. Je to jasné: zakazovanie spisovateľov je demonštráciou vlastnej impotencie. Ja som napríklad nemal zvlášť v láske Busha juniora. Ale bolo by […]

openDemocracy Russia (Veľká Británia), 18.03.2011 Matematik a politický komentátor Andrei Piontkovskij varuje pred katastrofálnymi následkami ruskej politiky na Severnom Kaukaze. “Ruská vláda za labilné zdanie mieru platí veľkú daň miestnym gangstrom, pred ktorými množstvá obyčajných občanov utekajú do Ruska, zatiaľ čo na ruských uliciach za posledné dve desaťročia vyrástla nová generácia mladých ľudí, ktorých privatizačné reformy pripravili o všetko. Šéfovia televízií a politici im vysvetlili, kto nesie vinu za ich mizériu a kto ich chce rozštvrtiť: sú to ’ujkovia v korkových helmách‘ [ako sa Putin vyjadril o predstaviteľoch Západu, ktorých upodozrieva z koloniálneho postojova voči Rusku] a ’kriminálne zoskupenia ľudí […]

Zaznamenávame výzvu francúzskych intelektuálov za uzavretie líbyjského vzdušného priestoru. Iniciátormi výzvy v denníku Le Monde sú okrem iných Jane Birkin, André Glucksmann a Claude Lanzmann. V Líbyi čas letí. Každým dňom, každou hodinou, vražednou silou zbraní – lietadlami, vrtučníkmi, tankmi, raketami, žoldniermi – zosilňuje diktátor Kaddáfí dosah na svoju krajinu a rozbíja vôľu líbyjského ľudu po slobode. Odhodlaný utopiť svoju krajinu v potokoch krvi, čistí mestá od opozície a nastoľuje hrôzovládu. V Tripolise a regiónoch, ktoré si znovu vydobyli vzbúrenci, dochádza k množstvu únosov, ľudia miznú a umierajú mučiarňach. Západ nie je v odsúdení šialeného diktátora jednotný. Ale ako znovu ukázalo stretnutie G8, váha, kladie stále […]

Potřebujeme: 30 cm stuhy v národních barvách 2 cm široké, zelenou nit, jehlu, zavírací špendlík. Stužku rozstřihneme na dvě menší, jednu část sešijeme k sobě oběma konci. U zeleného kraje ji pak prošijeme dlouhými stehy a stáhnutím nitě vytvoříme kulatou kokardu, nití upevníme. Druhou část stužky přeložíme napůl a přišijeme zezadu na kokardu. Pozor, aby byly barvy ve správném pořadí. Když máme kokardu při šití v ruce, červená přijde nalevo, až ji přišpendlíme, bude červená na pravé straně. Hotovou kokardu připevníme na kabát zavíracím špendlíkem. Webová stránka www.tyukanyo.hu (v překladu slepička) je spolehlivým pramenem: najdete tam tipy na zhotovení velikonoční […]

Odkedy som prijal pozvanie do Jeruzaléma na odovzdávanie renomovanej Jeruzalemskej ceny, prežil som veľa nepokojných dní. Množstvo skupín a jednotlivcov na mňa rôznymi formami a nie vždy vyberaným spôsobom apelovalo, aby som neprijal túto cenu, odmeňujúcu literatúru, ktorá propaguje myšlienku „slobody jednotlivca v spoločnosti“. Istá organizácia napísala v jednom z významných denníkov, že nech mám akýkoľvek názor na literatúru, jej šľachetnosť a význam, politickým dôsledkom svojho rozhodnutia sa nevyhnem. Zdráhavo musím uznať, že je to pravda. Pochádzam z krajiny relatívnej stability. Máme síce bezdomovcov, no máme aj domovinu. Nad budúcnosťou Veľkej Británie každopádne nevisí otáznik, pokiaľ sa nerozpadne cestou nenásilnej a demokraticky prijatej decentralizácie. Neohrozujú nás […]

Vlna tsunami se valí dál, byť vody předběžně opadly. Proměnila se totiž ve vlnu lidských emocí. V Německu se o víkendu desítky tisíc lidí spojily v živém řetězu proti prodlužování životnosti jaderných elektráren v zemi a ve světě se už rozběhla debata o budoucnosti nukleární energetiky. Analytici přicházejí s předpovědí, že renesance atomu, která se v posledních letech zdála být hotovou věcí, se odkládá nebo úplně končí. Jaderné elektrárny a odpor proti nim přímo symbolizují dilema, v němž se nachází celý svět. Je to spor o to, zda má lidstvo dostatek rozumu, technických dovedností a představivosti, aby se dokázalo vyhnout […]

Nový americký pesimizmus. Máme sa smiať či plakať? Už sa ani nepamätám, kedy som sa naposledy stretol s naozaj optimistickým postojom k budúcnosti Spojených štátov. Nerátam politikov, investičných bankárov a generálov, keďže majú v pracovnej náplni podávať povzbudivé hlásenia o všetkom od našej upadajúcej ekonomiky až po naše samovražedné vojny, ani všakovakých narcisov, ktorí si zvykli zatvárať oči pred útrapami svojich rodákov. Otvorení prorokovia pohrôm boli ešte donedávna skôr zriedkavou odrodou medzi mojimi priateľmi a známymi. Keďže väčšinou patrili k staršej generácii, ktorá má za sebou nadmernú dávku tragédií a sklamaní, zdalo sa nám, že ich pochmúrny svetonázor sa na zbytok ľudstva nevzťahuje. Kedysi sa bežne vyskytovali […]

Málokedy ovládne novinové titulky udalosť, ktorá sa nekoná. Reportéri sa snažia popisovať to, čo sa deje, nie je ich úlohou zachytávať všetko, čo sa nedeje. Napriek tomu si niektorí všimnú, že ani na tých najvášnivejších masových demonštráciách v Tunisku a Egypte nikoho nenapadlo páliť americké alebo izraelské vlajky; pred kamerami nikto nedupal po portrétoch Baracka Obamu ani Benjamina Netanjahua, nikto neskandoval pomstychtivé slogany, žiadne „Palestína zvíťazí“ alebo “Smrť Izraelu”. Takáto podivuhodná premena v správaní demonštrantov sa nedostala do prvého plánu komentátorov. Čo si máme myslieť o tom, že večný konflikt medzi Izraelom a Palestínou bol odsunutý na okraj? Nie je problémom on? Nie je to […]