Počas letných večerov sa obyvatelia západoukrajinského Ľvova schádzajú pod sochou Tarasa Ševčenka, veľkého básnika, ktorý v 19. storočí predpovedal nezávislosť Ukrajiny, na ulici, ktorú po roku 1991, keď sa Ukrajina vymanila spod sovietskej nadvlády, premenovali na Bulvár nezávislosti. Prichádzajú si tu zaspievať o krásnych čiernookých dievčinách, ktoré túžia po odvážnych vojakoch. V jednej piesni mladí muži opúšťajú svoje domovy a ako partizáni sa vyberajú bojovať za slobodu; v ďalšej ich premôžu a zabijú sovietske vojská. Jedna obzvlášť bojachtivá pieseň sa končí slovami: „Budeme volať Sláva, sláva, sláva, až sa zem bude triasť.“ Spev sprevádza dupanie nôh po dlaždiciach. Tieto vášnivé ukrajinské žalospevy opomínajú, že dnešný […]

Nedávno som pri upratovaní pivnice narazil na staré číslo The New York Times z 13. apríla 1990. V titulkoch na prvej strane sa píše, že Východní Nemci sa ospravedlnili za zločiny nacizmu, Američania hľadajú výhovorky, prečo sa nechcú zúčastniť sčítania ľudu, prezidentovi Georgovi Bushovi zistili v oku začiatok zeleného zákalu a kto získal Pulitzerovu cenu. Centrá miest sú plné opustených budov, prázdnych výkladov obchodov. Zdá sa, že jediné, čo prekvitá sú zástavárne. Vnútri čísla sú články o sovietskej armáde, nespokojnej s prezidentom Michailom Gorbačovom, lebo zrušil vedúcu úlohu komunistickej strany; o dvadsiatich rodinách ortodoxných Židov v Jeruzaleme, ktorí sa presťahovali do domov v kresťanskej štvrti Starého mesta, čo vyvolalo […]

Keď dnes hovoríme o mladých nemeckých Turkoch, vždy hovoríme o tretej generácii. No myslím si, že ten pojem nám veľmi nepomáha. Podľa mňa je v Nemecku generácií Turkov už šesť. Považujem toto rozlišovanie za veľmi dôležité pre všeobecné pochopenie. A pretože v Nemecku radi dávame každej generácii meno, aj ja by som si ich tu rád pomenoval. Kto zostane? Kvalifikovaní robotníci. Ľudia, ktorí sa už v Turecku za niečo vyučili ako môj otec. Dokonalým symbolom týchto ľudí, ktorí mali niečo našetrené, stali sa z nich drobní podnikatelia a obchodníci, je Vural Öger, ktorý založil mimoriadne úspešnú cestovnú kanceláriu Öger-Tours. Hovorím […]

Pán prezident, možno si prečítate, čo Vám píšem… Mám to šťastie, že mám dve štátne občianstva. Som Maročan a od roku 1991 aj Francúz. Pre mňa je to požehnanie, patriť k dvom krajinám, dvom kultúram, dvom jazykom a prežívam to ako ustavičné obohacovanie.  Odkedy ste v Grenobli vyhlásili, že každému prisťahovalcovi, ktorý sa dopustí ťažkého zločinu, bude v budúcnosti možné uprieť štátne občianstvo, cítim sa v istom zmysle ohrozený, či prinajmenšom napadnutý ako Francúz. Hoci ani náhodou neplánujem začať teraz nejakú zločineckú kariéru, či vážne narúšať spoločenský poriadok, pociťuje Vaše výroky ako útok na samotnú podstatu tejto krajiny, jej ústavu. To je, pán prezident, neprípustné v demokracii, […]

Terénny výskum som robila z prinútenia, lebo som si musela preregistrovať auto. Dostavila som sa na úrad so súpravou dokumentov, vyfasovala poradové číslo a vyčkala, kým sa zjaví na elektronickej tabuli. Kráčajúc k mladému mužovi za písacím stolom som si s úľavou pomyslela, že v časoch, ktoré mi utkveli v pamäti, sa namiesto poradových čísel doporučovalo používať lakte, a úradníčka dunivým hlasom cez sklenú tabuľu, ktorá ju delila od občanov, vyžadovala nemožné, čiže ďalšie a ďalšie svedectvá a potvrdenky. Pán za písacím stolom ma prívítal mlčením. Vyložila som mu svoju záležitosť. – Mali ste vyplniť žiadosť – pokarhal ma na úvod. Začala som žiadosť vyplňovať pred ním. […]

Vypadá to trochu jako rychlokurz z ekonomiky. Tady ovšem sedí ve třídě celá země. Téma je jediné: co má dělat stát, který je nezdravě zadlužen? Kolik má uspořit na sobě samém a kolik má vyždímat z občanů? Slováci po čtyřech letech levicové vlády Roberta Fica, která je neobtěžovala zprávami o vysoké zadluženosti státu, najednou dostávají informaci, že jsou ve velkém finančním průšvihu. Problém ovšem je, že na rozdíl od českých politiků, kteří vyhráli volby díky slibům, že budou šetřit, slovenští voliči dali hlasy nynější vládě Ivety Radičové z jiných než ekonomických důvodů. Svou volbou protestovali proti Ficově vládě, její korupci […]

When Andrzej Wajda’’s film Katyń was shown in Slovenia this spring, first in cinemas and then on public television, it aroused enormous audience interest but was met with almost complete silence in the media. Slovenian public opinion is tired of the issue of post-war mass murder and the seemingly endless discoveries of mass graves. The film advertisements talked of exposing Europe’’s greatest lie of the century and of the Polish nation’’s profound trauma.  After the screening a number of film critics analyzed the film’’s aesthetic values and discussed its narrative techniques yet nobody took notice of the universal message of this horrific […]

Za noci ťa volám, môj hlas ako vedro ponorené do hlbokej studne. Tak znie jeden verš z básní Dezidera Bangu, ktoré sme pred desaťročiami uverejnili v košickom časopise Krok, lebo nás zaujali farebné, takmer audiovizuálne metafory, prostá konkrétnosť v symbióze s hlbokým citom a slovnou hudobnosťou rómskeho básnika. Na záver stretnutia slovenských a českých disidentov na jar 1989 v Pukanci sme si pozvali rómsku kapelu pod vedením primáša pána Vlačuhu. Jeden významný český spisovateľ sa ma spýtal, či by bolo vhodné prilepiť muzikantom na čelo stokorunáčku, ako to poznáme z naivných filmov. Európa považuje za vrchol kultúry a civilizácie slobodu […]

Prezident Francúzska sa pustil do prenášania hory. Tá však, ako sa ukazuje, naňho padá. Hlava štátu uverila, že bude hromadiť body v prezidentskej kampani témou, ktorá je v skutočnosti záležitosťou hraničnej polície a samospráv. Zdá sa, že to bola veľká chyba. Otázka Rómov nie je otázkou policajnej alebo sociálnej bezpečnosti, ale v prvom rade otázkou bezpečnosti psychickej. Nie je čisto francúzska, je európska. Nie je to otázka niečoho, čo je momentálne akútne, ide o väčší problém. Roku 1990, po páde železnej opony, uskutočnil americký denník Los Angeles Times roku jeden z prvých prieskumov vo východnej Európy. Z jeho výsledkov vyšlo najavo, že osemdesiat percent obyvateľstva […]

Pan redaktor Zídek mě tuhle zase požádal o článek – přestože jsem ho den předtím upozornil, že jsem v časově dezolátní situaci. On ale že abych napsal něco přímo o sobě. Na takovou nestydatost bych bez něj skutečně nepřišel. Před lety mi – to jsme si ještě vykali – pomohl při rešerši o exportu zbraní za socialismu a teď se mu zrovna narodil třetí syn – zklamat ho tedy nemůžu. Aktuální kulturu normálně ignoruju, o tom jsem jednou už psal. Teď je to se mnou ale ještě o dost horší, momentálně pořádně nevím nic ani o sobě. Na vysvětlenou: Moje […]