Za noci ťa volám, môj hlas ako vedro ponorené do hlbokej studne. Tak znie jeden verš z básní Dezidera Bangu, ktoré sme pred desaťročiami uverejnili v košickom časopise Krok, lebo nás zaujali farebné, takmer audiovizuálne metafory, prostá konkrétnosť v symbióze s hlbokým citom a slovnou hudobnosťou rómskeho básnika. Na záver stretnutia slovenských a českých disidentov na jar 1989 v Pukanci sme si pozvali rómsku kapelu pod vedením primáša pána Vlačuhu. Jeden významný český spisovateľ sa ma spýtal, či by bolo vhodné prilepiť muzikantom na čelo stokorunáčku, ako to poznáme z naivných filmov. Európa považuje za vrchol kultúry a civilizácie slobodu […]
