Caren Firouz / Reputers Ulánbátar je najškaredšie a najstudenšie hlavné mesto sveta. Keď sme tam boli minulé leto, teplomer ukazoval +30 stupňov Celzia. Mesto bolo plné dusnej, zapáchajúcej horúčavy. Pouliční predavači cigariet a telefónnych kariet nosili masky proti prachu. Namiesto očí mali žltkasté škvrny. Mesto ležalo v kotline. Pusté a nahé pahorky sa začínali hneď za poslednými domami a jurtami. Neboli tam žiadne predmestia. Všetko sa začínalo odrazu a bez miery. Priamo z bezhraničnej stepi sa človek ocitol uprostred zvláštnej metropoly. V hysterickom rytme Ešte začiatkom 20. storočia tu nebolo žiadne mesto v bežnom slova zmysle. Stáli tu len jurty […]

Premiér mojej krajiny, zhodou okolností momentálne zastávajúci rotujúcu funkciu predsedu Európskej únie, v článku pre svoj obľúbený denník zdôraznil, prečo má tohtoročná Veľká noc pre všetkých Maďarov mimoriadny význam. Túto Veľkú noc, oznámil Viktor Orbán, „neoslavujeme len zmŕtvychvstanie Ježiša Krista spolu s jarným znovuzrodením prírody, ale oslavujeme aj vzkriesenie Maďarska“. Pál Schmitt, maďarská hlava štátu, nový zákon schválil v televíznom vystúpení a Viktor Orbán potom výsledok označil za zatiaľ najmodernejšiu ústavu v Európe. Prefíkaný plán Nový základný zákon, ako mu hovoria, vychádza z tisícročných úspechov maďarského kresťanstva a rodinných hodnôt. Svätoštefanská koruna sa stala symbolom maďarského štátu a jeho ústavnej kontinuity. „Svätá koruna? To snáď nemyslíte vážne,“ […]

The prime minister of my country, who happens to be the rotating president of the European Union, stressed the special importance of this year’’s Easter for all Hungarians in an article written for his favourite daily. This Easter, Mr Orbán announced we not only celebrate the rising of Jesus Christ along with the revival of nature in the springtime, but we also celebrate the resurrection of Hungary. Mr Schmitt, the Hungarian head of state, gave his approval on the new law in a televised appearance, after which Orbán declared the outcome to be the most modern constitution in Europe to […]

Keď poslali do vesmíru prvého človeka, starostlivo hľadali niekoho, kto bude zodpovedať všetkým možným ideologickým kritériám a dal by celému projektu jasnú ľudskú tvár. Našli Jurija Gagarina. Keď vybuchol v Čornobyle (tak to miesto voláme) 4. reaktor, stali sa symbolom tejto katastrofy nespočetní „likvidátori“. Bolo ich mnoho, veľmi mnoho. Tvár už nemali. Robert Musil mal pravdu, že človek nemôže zúriť na svoju dobu bez toho, aby mu to ublížilo. Rovnako je to s podozrievaním. Aj permanentné podozrievanie zabíja, neprestávajúca nedôvera. Vytesňovanie nie je len ignorantstvo, môže byť život zachraňujúce. Vytesňujeme kvôli životu, nie kvôli smrti. To môže pochopiť len niekto, kto žije v zamorenom […]

Nikto nevie, čo z týchto povstaní bude. No jedno je isté: žiadna represia na svete nedokáže zastaviť vyslobodzujúci vzmach arabskej jari. Foto: Zohra Bensemra, Reuters V televíznych či rozhlasových diskusiách sa často narieka nad „mlčaním intelektuálov“. No odkedy arabský svet vo svojej mnohorakosti a komplexnosti trpí pod viac či menej nepokryte diktátorskými režimami (približne polstoročie), intelektuáli nikdy nezmĺkli a ani sa nezmierili s tým, že sú predmetom pohŕdania a ponižovania. Mnohí zaplatili za svoje postoje dlhoročnými väzením vrátane mučenia a všetkých foriem sadizmu. Existuje dlhý zoznam odvážnych ľudí, ktorí za obranu ľudských práv zaplatili smrťou. Ich jediný zločin spočíval v tom, že sa pre arabských občanov dožadovali […]

Minulý týždeň chceli všetci odo mňa vedieť: „Prečo vás v Bielorusku zakázali?“ Mali na mysli: spoločne s ďalšími spisovateľmi a hudobnými skupinami som sa ocitol na čiernej listine. Zvláštna bola intonácia, s akou sa novinári vypytovali: „Vás nemrzí, že vaše meno sa v bieloruských médiách nesmie spomenúť?“ No pravdaže, už roním slzy! Na druhej strane: niet sa zas ani čím pýšiť. Nemám rád Lukašenkov režim. Je to hnusný režim. Nádhernú krajinu lesov a jazier priklopil vrchnákom a dusí ju. Nečudo, že ani oni nemajú radi mňa. Je to jasné: zakazovanie spisovateľov je demonštráciou vlastnej impotencie. Ja som napríklad nemal zvlášť v láske Busha juniora. Ale bolo by […]

Všetci sme tu, v strednej Európe zvlášť, určení herderovsko – humboldtovskou výnimočnou dôležitosťou jazyka, ktorá je od romantizmu priamo posvätná. Od tých čias je jazyk, aj ten privátny a intímny, často najmä politikum, ktoré by niektorí radi podriadili najvyššiemu, pokiaľ možno štátnemu stupňu normatívnej regulácie. Je nástrojom politického zápasu vo verejnej aréne. Dokonca aj na začiatku tretieho tisícročia! Ak skrátim núkajúci sa historický exkurz, tak aspoň na ilustráciu si predsa len pripomeňme, že pred dvesto rokmi bolo v Európe, ako pripomína český historik Miroslav Hroch, len sedem štátnych národov, ktoré mali svoju štátnu identitu. Tridsať etnických skupín žilo na území multietnických impérií. Nemohli […]

Zo soboty 1. januára na nedeľu 2. januára som mal dlhý a farebný sen. Hrozný sen. Kúpil som si noviny a – nespoznal som ich. Boli to moje obľúbené noviny, a neboli to moje obľúbené noviny. Pod článkami boli podpísaní mnohí kolegovia, známi, kamaráti, či dôstojní názoroví protivníci, dokonca aj ja sám! Ale to, čo bolo v článkoch nad tými menami, bolo – hrozné. Ako inak, v hroznom sne? Začítal som sa a zistil som, že došlo k príšernému spiknutiu. Niekto vydal lžinoviny, napadlo mi. Čítal som ďalej a mal som pocit, že noviny, ktoré držím v rukách narýchlo zbúchali nejakí snaživí skautíci, ktorí zvýšeným nasadením prekrývajú […]

It has been bothering me for years now that talk of Christmas – in the media but sadly, also in the church – has become completely devoid of meaning.  This year I have found an antidote: Hungarian Christmas carols I have brought back from Budapest. To be precise:  Christmas carols from baroque Hungary. To be even more precise: Christmas carols from baroque Hungarian Transylvania. In terms of music they are your typical baroque Christmas carols, half traditional folk music, idyllic, pastoral, accompanied by bells, gentle and moving.  In terms of lyrics – well, they are Hungarian Christmas carols. The lyrics […]

Po kolikátý již rok trápí mě, jak řeč o Vánocích – ta mediální, někdy žel i ta církevní – jest již zcela vyprázdněna. A letos nalezl jsem protijed: Přivezl jsem si z Budapešti maďarské koledy. Přesněji: Koledy z barokních Uher. Ještě přesněji: Z barokního uherského Sedmihradska. Hudebně – typické středoevropské koledy barokní, pololidové, idylické, pastorální, zvonečky doprovázené, něžné a dojímavé. Textově – inu, maďarské koledy. Na desce navíc scházejí texty, takže nezbývá než spoléhat na sluch. Sluch však vnímá jen proud tajemných zvuků. Mezi nimi však přece několik slov lze rozeznat: Isten = Bůh Ember = Člověk Király = Král […]