Zostrelenie dopravného lietadla nad Ukrajinou a jeho takmer 300 obetí sotva oplyvnia postoj Moskvy v ukrajinskom konflikte. V Európe by sa však mohol presadiť tvrdší postup. Otázka je, či bude stačiť na to, aby ukončil vojnu. Zavraždenie takmer troch stoviek ľudí v desaťkilometrovej letovej výške priblížilo svetu, čo si Ukrajinci vytrpeli za posledných šesť mesiacov. Rusko pohrdlo právom a dobrými mravmi a bez ohľadu na skúsenosti z Druhej svetovej vojny obsadilo a anektovalo polostrov Krym. S nasadením žoldnierov, dobrovoľníkov, ako aj ťažkých zbraní rozdúchalo ďalšie krvavé konflikty v ukrajinských regiónoch Doneck a Luhansk. Rusko vedie na Ukrajine špinavú a nevyhlásenú […]

Než sa srbská nacionalistická a anarchistická skupinka Mlada Bosna v júni 1914 vybrala do Sarajeva zavraždiť rakúskeho následníka trónu, dlho sa ponevierala v okolí belehradského trhu. Tento text kráča po jej stopách. Európske noviny nemajú jasno v tom, ako sa volá sarajevský atentátnik, ktorý vzal do ruky zápalnú šnúru, čo odpálila Prvú svetovú vojnu. Tak sa večne opakuje, že to urobil istýsi Prinčip, hoci ten narušený mladý muž sa volal Gavrilo Princip. Takže čo len minimum pozornosti k menu, na ktorom uľpelo odium násilného krviprelievania. Podľa srbského básnika Miloša Crnjanskeho sa však to meno skladá zo slov princ a archanjel […]

Pred 200 rokmi, 9. marca 1814, uzrel svetlo sveta ukrajinský národný básnik Taras Ševčenko. Narodil sa ako nevoľník v ruskej ríši a vo svojom diele bojoval za ideály slobody a spravodlivosti. Nečudo, že jeho postava bola leitmotívom protestov na Majdane. Po celom Majdane vidieť väčšie aj menšie Ševčenkove portréty, miestami prizdobené pár riadkami z jeho poézie. Pod nimi sú drobné centrá improvizovaných debát a literárnych dielní. Jeden z najväčších transparentov (“hlavný Ševčenko Majdanu”) žehná veľkej tribúne s jej prítomnosťou, miestom, odkiaľ aktivisti a opoziční politici hovoria k protestujúcicm. Keď rečnia, majú Ševčenka za sebou. Či, lepšie povedané, Ševčenko sa im […]

V civilizovanej krajine, kde si ľudia jeden druhého ctia a nerozdávajú si na uliciach facky, má aj politika svoje pravidlá, tak ako napríklad šach. Sú to pravidlá právneho štátu a demokracie a nemožno ich porušovať ani meniť, inak sa celá hra zrúti. Predstavme si dvoch ľudí, ako hrajú šach. Jeden z nich – keďže šachovnica patrí jemu – začne protihráčovi vnucovať nové a nové úpravy pravidiel. Kôň už neskáče do L, ale do W. Pešiaka môžete vymeniť za dámu – ak sa vám zachce. A vežou môžete ísť aj po diagonále. Ľahko si vieme predstaviť, ako je súper v šoku, […]

The bearded electrician lives on the third floor. Even though he doesn’’t show it, he’s a real rocker, he owns a reel-to-reel tape recorder, and uses it to secretly listen to his rock tracks when he comes home from work. He’’s the only one on our block with a tape recorder, everyone else has just a record player, but you can’’t listen to rock music on a record player because there are no records with rock music. Rock music is banned in our city. My friend Mishi and I once went up to him and asked him to let us […]

Strašidlo obchádza Španielsko – a s krízou sa zobúdza strach. Foto: Arturo Rodriguez / AP Photo Vo februári 2006 som sa rozhodol dať si doma všeličo zrenovovať. V dohodnutý deň, ešte než som odišiel na univerzitu, som čakal na remeselníkov: mali prísť dvaja murári, dvaja elektrikári, jeden klampiar. Presne o ôsmej tam boli. Murári prišli v mercedese, elektrikári v bavoráku, klampiar v audi 5. Pri pohľade na tie tátoše zaparkované vedľa môjho chatrného Citroëna C5 som pochopil, že v mojej krajine čosi nie je v poriadku. Títo remeselníci neboli žiadna výnimka. Plno mojich známych prestalo študovať, aby mohli začať zarábať, najčastejšie v stavebníctve. Dnes vedú nákladný životný štýl, […]

Sedel som na druhom konci sveta na osamelom sopečnom ostrove menom Tafahi a pozoroval nekonečnú diaľku Pacifiku. Pláž bola panensky bez akýchkoľvek civilizačných smetí. V piesku sa váľalo zopár kokosových orechov, kmeňov stromov a konárov, plno mušlí, kostra veľryby a v línii prílivu úzky pás uschnutých rias. Bolo bezvetrie, ale more bolo ešte rozvlnené búrkou včerajšej noci. Napravo odo mňa vyhodil príboj na pláž čosi farebné. Bola to šľapka. Flipflopka. Skladala sa z dvojvrstvovej mäkkej gumy, bola na ľavú nohu, veľkosť 43, zhora červená, zdola lipovo zelená. Čierny remienok v tvare Y bol vpredu roztrhnutý. Povrchy boli rozožraté a hrany odstávali, čo signalizovalo, že šľapka musela putovať […]

Zatknutím Ratka Mladiča akoby sa začala posledná kapitola právneho spracovania a vyrovnania sa s vojnou v Juhosláviou. No nemôžeme zbaviť morálnej zodpovednosti všetkých tých, o ktorých sa zaslepení nacionalisti ako tento bosniansko-srbský generál politicky opieral. Bolo asi šesť hodín ráno 26. mája, ale starší pán v srbskom Lazareve už vstal a bol pripravený odísť z domu. Večer predtým si prichystal všetky svoje doklady a všetky svoje lieky a zbalil do igelitovej tašky. Vedel, že tam, kam pôjde, toho oveľa viac potrebovať nebude. Naraňajkoval sa a sedel v dome v očakávaní toho, čo malo prísť. Keď ho policajti prišli zatknúť, neskrýval svoju totožnosť a odovzdal im svoj dávno neplatný občiansky […]

Odkedy sa maďarská vláda pod vedením Viktora Orbána s misionárskou horlivosťou pustila do národno-vlasteneckej prestavby spoločnosti, s prestížou Maďarska v zahraničí to ide z kopca. Intelektuálov, čo sa tam prihlásia k slovu s kritikou, opľúvajú v Maďarsku ako zradcov. Štátny tajomník budapeštianskeho ministerstva zahraničia Gergely Pröhle, predtým maďarský veľvyslanec v Berlíne a v Berne, robil vo februári tohto roka predbežnú bilanciu odozvy Západu na kroky svojej vlády. „Mnohorakosť útokov a narastajúca absurdita najmä nemeckého slohového výkvetu“ mu vraj pripomína poviedku Heinricha Bölla „Stratená česť Kataríny Blumovej“, v ktorej „autor nevinne obvinenej protagonistke [. . .] nenájde iné východisko, ako vražda reportéra bulvárneho plátku s najvyšším […]

Líbya. V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch v Poľsku toto slovo znelo ako zaklínadlo. Znelo ako „Sezam, otvor sa”. Muammar Kaddáfí potreboval inžinierov, technikov, robotníkov na modernizáciu krajiny. Komunistické Poľsko s ním malo dlhoročný románik, ľúbostný vzťah a posielalo tam ľudí za prácou. Revolučná a protizápadná rétorika z plukovníka robila čosi ako politického spojenca. Ale obyčajní ľudia to videli ekonomicky. Priemerný plat u nás v tom čase dosahoval ekvivalent dvadsať dolárov, zatiaľ čo plukovník platil (po odrátaní vazalskej dane pre komunistickú administráciu) aspoň pätnásťkrát viac. Na vtedajšie poľské pomery to bolo Eldorádo, úplná Kolchida. O tom, že dostanú „zmluvu v Líbyi”, […]