Prezident Basescu po piatkovom prejave. Foto: Vadim Ghirda / Keystone /AP
V civilizovanej krajine, kde si ľudia jeden druhého ctia a nerozdávajú si na uliciach facky, má aj politika svoje pravidlá, tak ako napríklad šach. Sú to pravidlá právneho štátu a demokracie a nemožno ich porušovať ani meniť, inak sa celá hra zrúti.
Predstavme si dvoch ľudí, ako hrajú šach. Jeden z nich – keďže šachovnica patrí jemu – začne protihráčovi vnucovať nové a nové úpravy pravidiel. Kôň už neskáče do L, ale do W. Pešiaka môžete vymeniť za dámu – ak sa vám zachce. A vežou môžete ísť aj po diagonále.
Ľahko si vieme predstaviť, ako je súper v šoku, ako protestuje. Jeho protesty však majiteľa šachovnice len povzbudia k ďalším, ešte radikálnejším krokom. Už mu nestačí len meniť pravidlá, začne protihráčovi nadávať, dupať po ňom, fliaskať ho a kopať do kurieho oka. A nakoniec vezme do rúk šachovnicu a z celej sily mu ju otrieska o hlavu. Keď už súper leží na zemi a nehýbe sa, vyhlási sa za víťaza.
A majiteľ šachovnice naozaj vyhral, ibaže neporazil svojho súpera, ale samotnú hru. Zničil pravidlá, ktoré ju po stáročia definujú a ktoré z nej urobili vznešený symbol civlizácie. Podobne je na tom aj politická hra v demokratickej krajine.
Už nejaký čas v nemom úžase sledujeme dupanie po demokratických pravidlách hry, ktorých sa zatiaľ nikto v Rumunsku nedotkol, dokonca ani extrémistická strana Romania Mare (Veľkorumunská strana). Doterajší politickí lídri, čo ako skazení, skorumpovaní a antidemokratickí, si netrúfli napadnúť kvintesenciu rumunskej demokracie – inštitúcie právneho štátu. Dochádzalo síce k incidentom, ktoré boli “na hrane ústavnosti”, ku korupcii a obchádzaniu pravidiel. Ale takýto súvislý, kontinuálny útok proti rumunskému národu, útok za bieleho dňa, ako sa koná dnes, sme vo svojich dejinách od roku 1989 nemali.
To nie je politický mocenský boj, konflikt medzi palácmi, a je bezpredmetné, do akej miery je bývalá moc zodpovedná za stav krajiny. V rámci politickej hry už táto garnitúra za to zaplatila, pretože v posledných voľbách prepadla. Ale ani oni sa nedopustili toho dennodenného porušovania ústavy, nemajú na svedomí toto permanentné, do očí bijúce pohŕdanie pravidlami parlamentu a ústavného súdu, vládnutie pomocou diktátorských dekrétov.
Tu nejde len o mocenskú zmenu a s ňou súvisiace otriasanie stoličiek, ktoré by bolo legitímne v rámci demokratickej hry. Bolo len a len oprávnené, že sa po voľbách sociálno-demokraticko-národno-liberálna koalícia USL chopí moci po demokraticko-liberálnej PDL. Ako odporca tejto koalície som to očakával a nevyjadroval som sa k tomu, pretože som s tým bol zmierený.
Bol som nastavený žiť znovu úplne normálny život, písať si knihy, zalievať kvety. Lenže to, čo sa teraz deje, je desivé a pre normálny ľudský rozum nepochopiteľné. V postupe nových vládcov znovu spoznávam ony extrémne účinné prostriedky ovládnutia moci, ktoré sa učia v školách revolucionárov z povolania, či už boľševických alebo nacistických podľa slávneho Katechizmu revolucionára Sergeja Nečajeva.
Počnúc týmito júlovými dňami je rumunský národ rukojemníkom USL. Ako v každej tyranii, nádej už je len v “moci bezmocných”.