Nacionalizmus je v krajine, v ktorej žijú najrôznejšie národnosti, cestou k rozpadu krajiny. Tá sa ocitá v úplnej izolácii, stráca posledných spojencov. Ako tu rozlišovať rusofóbiu a rusofilstvo? S Ruskom sa v poslednom čase stalo čosi čudné. Prestalo rozlišovať dobro a zlo. Fascinované starou myšlienkou svojej národnej nadradenosti si nárokuje neomylnosť a žiada, aby túto neomylnosť  uznali iné krajiny od Spojených štátov až po Ukrajinu. No ak právo na pravdu Sovietskeho zväzu bránila na celom svete známa ideológia, zameraná na komunistický raj na Zemi, tak terajšou ideológiou sa stala ideológia sibírskej ropy a plynu, sila pravovernej ruskej duše, no a […]

Kto má na svedomí svetovú finančnú krízu? Toto je hlavná otázka, ktorá tajne trápi ruskú moc. Kremeľ je presvedčený o tom, že na svete niet náhod, zákonitosti ani ľudského svedomia. Zato však existujú sprisahania. Väčšinou namierené proti Rusku. Takýmto sprisahaním bola oranžová revolúcia v Kyjeve a ružová revolúcia v Tbilisi. A za každým sprisahaním stojí Amerika. A za Amerikou svetový sionizmus? A za svetovým sionizmom – že by sám diabol? Slovné fantázie Pre našu svätú Rus je finančná kríza smrteľne nebezpečná. A v tom zmysle skutočne niečím pripomína aids. Ale prečo práve v Rusku hraničí so smrťou? No predsa preto, […]

Škandál je bohom dnešného života. Bez škandálu neexistujete. Škandál je posledná záklopka slávy, posledný spúšťač spoločenského záujmu. Všetko ostatné je pokryté machom ľahostajnosti. Sporiadaný človek sa musí držať bokom od škandálov, ale koho už zaujíma taká šedá myška? Z Panamy som odletel s presvedčením, že som tam práve rozlúštil podstatu života v Rusku. Porušil som zmluvu s Prvým kanálom ruskej televízie, opustil projekt reality šou Posledný hrdina, a nakoniec som im všetkým ešte povedal, že ich projekt je fašistický. Tvrdé slovo ich nahnevalo, a mňa zasa nahnevalo, že ani nepochopili, o čom je reč. Posledný hrdina je jeden z hlavných […]

Zomrel Alexander Solženicyn (11. december 1918 – 3. august 2008). My všetci, či na Západe, alebo na Východe, sme už dávno prestali veriť na existenciu významných ľudí. Len diktátori nástoja na tomto označení, a vzbudzuje to v nás pohŕdanie. Ale dnes môžem povedať, že v Rusku skutočne zomrel veľký človek. Spájal sa v ňom spisovateľ a disident, hrdina a historik, bojovník a humanista. Dostal Nobelovu cenu za literatúru – čo pre riazanského učiteľa s rakovinou, ktorý pretrpel sedem rokov v lágri, neznamenalo len celosvetové uznanie, ale, ako by povedali v Rusku, aj Božiu vyvolenosť. Prechovávam k nemu veľmi živé city […]

Nie je to žiadny škandál, že Stalin sa môže stať hlavnou postavou našich národných dejín. Nikdy neurážajte človeka, čo miluje Stalina. Nekričte naňho, nedupte, nežiadajte od neho nemožné. Je to ťažko chorý človek s neľudskou chorobou: vykĺbením ducha. Netreba mu prejavovať súcit – súcit ho rozzúri. Nepresviedčajte ho – nikto ho nikdy nepresvedčí. Môžete len vypnúť všetky emócie, zhasnúť oči, pozerať sa naňho chladným ľahostajným pohľadom – jeho choroba je živená vašimi emóciami, jeho duša žízni po vašom hneve. Stalina mu s láskou pribite kladivkom na stenu. Pre víťazstvo Ako dobre, že polovica krajiny miluje Stalina! O čo by to […]

Rusi o jedle neradi žartujú, prízrak hladu im zatemňuje vedomie. Delím krajiny na chutné a nechutné. V chutných sa v jedle vyznajú, v nechutných všetko jedlé pokazia. Rusko je chutná krajina. Je to krajina úžasných zakúskov, solených húb, kulebiak a závinov. Krajina blinov s čiernymi ikrami, bábätkovskej bravčovinky, diviny s brusnicovou omáčkou. Ruskí kupci a statkári trpeli obžerstvom, jedli toľko a tak dobre, že vzniklo aj osobitné slovo “gortanobesie” “šialený hltan” či “hltanová besnota”. Tak pravoslávni popi, ktorí tiež trpeli obžerstvom, nazývali hriech mimoriadnej vášne k nemiernemu jedeniu. Ako sa mohlo stať, že v chutnom Rusku večne strašil prízrak hladu? […]

Za Vladimira Putina sa súkromný život premenil na štátny obrazec mlčania Čo dobrého urobil Vladimir Putin za osem rokov svojho vládnutia? Odpovedal by som bez rozmýšľania: zaňho dostalo Rusko jedinečnú možnosť žiť slobodným súkromným životom. Nemyslím tým, že by si Vladimir Putin vytýčil rozvoj súkromného života vedome za cieľ. Skôr je to tak, že súkromný život je ako sliepka, za ktorou uteká gazda s nožom v ruke, a ona sa mu z pichľavých palčiakov vytrhne a s vydeseným kotkodákaním schová kdesi v kroví. Aj keď povedať, že moc mávla nad súkromným životom rukou a len povedala, “žite si, ako chcete, […]

Prezident Dmitrij Medvedev je pre Rusko posledná nádej. Kto je pán Putin? Šľachetná hlava “diktatúry zákona”, ako sa jeho režim rád prezentuje Putinovým priaznivcom, alebo veliteľ “čekistickej junty”, ako tvrdia disidenti? Bojím sa, že história nikdy nad ním nevynesie jasný rozsudok. Dosiahol, že je z neho celý svet zmätený. Nešiel som voliť, lebo mi bolo zle. Ale keby som sa do uzavretia volebných miestností ako-tak vyliečil, určite by som šiel. Hoci v Rusku má človek výhodu, že sa predsa len nemusí liečiť až tak ozlomkrk: od môjho hlasu nič nezávisí. Raz som mal dojem, že napriek všetkému predsa len závisí. […]

Rozhodol sa ruský prezident pre Dimitrija Medvedeva vediac, že slušný človek ho nikdy nepredá? Hoci Vladimir Putin vôbec nevyzerá ako Dedo Mráz, nadelil Rusku nečakaný novoročný darček. Namiesto jastraba, ktorý by mu poľahky mohol vyletieť zo sviatočného vreca v podobe následníka v marcových prezidentských voľbách – jastraba, ktorého už viacerí tipovali, alebo dokonca namiesto seba samého, čo by bolo síce neústavné, ale predsa len o poznanie lepšie, stabilnejšie než ten zúrivý vták, navrhol náš Dedo Mráz obyvateľstvu síce nie bielu holubicu, ale aspoň celkom stráviteľného vtáka. Elita našej krajiny dala hlavy dokopy a zareagovala hlasným (do istej miery pokryteckým) potleskom. […]

Nech bola ruská politika za posledných dvadsať rokov akákoľvek, bol to čas, keď sa ruské umenie cítilo slobodné. V Rusku, kde štát tradične dozeral na umenie, upratoval ho, cenzuroval, vyzerala tá sloboda ako dar osudu. Ruské umenie nezostalo osudu nič dlžné. Tak ako na začiatku 20. storočia, keď sa ruská avantgarda stala lídrom svetového umenia, ruské umenie konca 20. storočia prežilo obdobie úžasného rozkvetu. Dalo svetu množstvo rozličných umeleckých prác: obrazov, koláží, inštalácií, fotografií. Tvorivou inovatívnosťou vzbudilo pozornosť: konali sa stovky, ak nie tisíce výstav, ktoré de facto pracovali na kladnom obraze Ruska vo svete. Teraz už o tom podľa […]