“Žiadny národ na svete,” napísal historik Jules Michelet v 19. storočí v Dejinách Francúzskej revolúcie, “nemiluje svojich kráľov tak ako Francúzi. Ale najvášnivejšie Francúzi na svojich kráľoch milujú ich vášne.” To najhoršie, čo sa dá o francúzskom kráľovi povedať, bolo povedané o Ľudovítovi XVI.: “Jediné pozoruhodné na tomto kráľovi bolo,” napísal Léon Bloy tiež v 19. storočí, “že nemal maitressy.” Časť kráľovského lesku dopadla aj na francúzskych prezidentov – a tak ako to kedysi Ernst Kantorowicz vysvetľoval o kráľoch – aj francúzski prezidenti majú dve telá: jedno úradné a jedno súkromné. A napriek tomu, že súkromné telo bolo v médiách […]

Keď Hannah Arendt hovorila o banálnosti zla, mala pravdu. Ale platí to aj dnes? V jednej zo svojich prvých esejí po vojne, roku 1945, Hannah Arendt napísala: “Problém zla bude v Európe po vojne fundamentálnou otázkou duchovného života –  tak ako ňou po Prvej svetovej vojne bola smrť.” V istom zmysle mala pravdu. Po prvej svetovej vojne boli Európania traumatizovaní spomienkami na smrť. Poézia, literatúra a film v medzivojnovej Európe krúžili okolo obrazov násilia a vojny ako posadnuté – väčšinou v kritickom tenore, ale niekedy aj s nostalgiou, napríklad v textoch Ernsta Jüngera či Pierra Drieua la Rochelle.
Po Druhej svetovej vojne […]

Predstavte si, že po voľbách v nejakej európskej krajine sa zíde nový parlament. Ďalej si predstavte, že jeden z poslancov stojí pred súdom – obžalovaný z vojnových zločinov na civilnom obyvateľstve. Nie je to možno taká významná postava ako Goebbels či Adolf Eichmann, nie je to ani len Oddilo Globočnik. Ale vychádzajme prinajmenšom z toho, že bol za vojny jedným z “ochotných pomáhačov”, jedným z tých, čo snáď až priúslužne “plnili rozkazy”. Vyfarbujme si tú scénu ďalej: hlasovanie v sneme vymôže, že čerstvo zvoleného poslanca uprostred súdneho pokračovania prepustia z väzby. Môže sa teraz obhajovať na slobode, pokiaľ je tu […]

Knut a následky: zoologické záhrady nechránia rôznosť druhov, škodia jej. Ilúzia Noemovej archy má konjunktúru vždy, keď máme pocit ekologickej krízy. Momentálne je na mimoriadnom vzostupe predstava, že by sme mohli zachrániť živočíchy, ktoré sú v prírode ohrozené, tým, že ich budeme chovať v zoologických záhradách a rezerváciách. Odkedy sa začali množiť správy o topiacej sa ľadovej hmote na póloch, názorne doložené satelitnými fotografiami, ľahko sme v ľadovom medveďovi objavili zviera, na ktorom sú zrejmé dôsledky miznúceho ľadu. Ľadové medvede spolu s ľadovcami sa nám spoločne scvrkli na symbol nebezpečenstiev otepľovania Zeme, pretože ich životný priestor sa zmenšil natoľko, ako […]

Slovenská inflace je pozoruhodně nízká, ale v jedné oblasti letí ceny nahoru raketovou rychlostí: svoboda projevu začíná být na Slovensku pořádně drahá. Vláda v posledních týdnech ukázala, že své tažení proti nezávislým médiím myslí vážně. Schválila cynický návrh zákona, který – pokud projde parlamentem – spustí likvidační lavinu pokut proti novinám, anebo z nich udělá cáry papíru pro potřeby politiků. Smutným důkazem česko-slovenské vzájemnosti politiků a jejich společné averze vůči médiím je klíčový paragraf návrhu tiskového zákona. Je totiž téměř doslovně opsán z neúspěšného pokusu české vlády z roku 1999. Jde o právo na odpověď kohokoli, kdo se cítí dotčen – byť pravdivým – údajem […]

V bedně před dveřmi antikvariátu mezi knihami, co se kolemjdoucím nabízejí zadarmo, jsem zahlédl povědomý titul – Heinrich Böll Chléb mladých let. Nemohl jsem tam tu knihu vydanou u nás v letech šedesátých a cenzory vyřazovanou z knihoven v letech sedmdesátých nechat. Povídky, které jsme si kdysi půjčovali jako vzácnost, tu leží jako něco, co už má snad jen cenu papíru, na kterém je to vytištěno, a tahle bedna je poslední šancí před stoupou. S knihou v kapse jsem zamířil do pusté a tiché hospody, kam chodí jen popeláři, sběrači šrotu a nešťastné existence, a několik hodin jsem si četl povídky autora, kterého naši komunisté napřed vydávali, protože podle nich kritizoval západní […]

Unie je ekonomický gigant, který se zatím chová jako politický trpaslík. Obyvatelé jiných velmocí jen stěží skrývají své pohrdání. Každý ví, čím bude Amerika žít tento rok: volbou prezidenta. Ale řím bude žít Evropa? Ratifikací nečitelné reformní smlouvy EU? Máme i jiné možnosti. Zatímco Amerika bude volit, Evropa by se měla v roce 2008 soustředit na tři výzvy: zaměstnanost, muslimové, sousedé. Více a lépe pracovat Začněme zaměstnaností. Potřebujeme více pracovních míst, ale hrozí nám, že jich bude naopak méně, neboť asijští dělníci se na globálním pracovním trhu prosazují efektivněji. Potřebujeme tato pracovní místa, abychom potlačili sociální zlo nezaměstnanosti, abychom zvedli životní úroveň […]

Kosovo: od exotiky k dráme. Belehrad bol koncom tridsiatych rokov 20. storočia plný rôznych národností. Židia mali svoje obchody a fabriky, Česi opravovali hodinky a ladili klavíry, Maďari sa starali o vodovodné potrubie. Poriadkumilovní Nemci sa starali o elektrický prúd a elektrárne, Rusi pracovali v tlačiarňach a geodetických kanceláriách. Boli tu Rumuni, Gréci, Slovinci – títo poslední zvykli jazdiť na bicykli a po nedeliach sa štverať na blízky kopec. S nimi sa žilo normálne, len s kosovskými Albáncami to nejako nešlo. Vymýšľali sa na nich nadávky, postupne sa medzi nimi a srbskou väčšinou tvoril múr. Boli užitočným “zlom” na stavbách […]

PF 2008. Návod na použitie: v konečnom dôsledku nemusíme mať všetkoAko na Nový rok, tak po celý rok. Ľahko povedať, ťažko urobiť. Ale aj tá najdlhšia cesta sa začína prvým vykročením. A tak som si povedal, že odteraz už žiadne experimentovanie s vlastným životom, žiadne novátorské pokusníctvo na vlastný účet, pohľadajme, oprášme a užívajme, čo máme. A hneď sa dostavili výsledky, lebo keď som na Nový rok vstal z postele, zistil som, že už nie je vonku tma až do obeda, lebo veď na Nový rok o slepačí krok a tak som veselo vykročil do nového roka, lebo ranné vtáča […]

Rok 2007. Litánia na konci roku na jeden nádych a v jednej vete. Pravdepodobne ako väčšina ľudí som čosi ako číselná mystička, automaticky si kombinujem číslice v telefónnych číslach, značkách áut a smerovacích číslach, aby som prišla na čosi o povahe či budúcom osude majiteľa toho telefónneho čísla, značky či smerovacieho čísla, a princíp je pomerne jednoduchý, podstatné je len to, že čísla deliteľné trojkou sú dobré, a tie, ktoré sa dokonca dajú deliť deviatkou (ktorá šťastné číslo tri obsahuje až trikrát), sú prísľubom rozprávkového šťastia (ostatné čísla sú zlé, koniec, hotovo) – a ak to platí pre telefónne čísla, […]