Celý svoj život som strávil v hraniciach európskeho kontinentu. Z okna svojho domu či pracovne som hľadel na Bosporus a na jeho druhej strane som videl Áziu. A tak zakaždým, keď som rozmýšľal o Európe a o moderne, som si pripadal trošku provinčne, tak ako zvyšok sveta. Tak isto, ako milióny ľudí, nútených žič mimo západného sveta som musel pochopiť vlastnú identitu, pozorujúc Európu len z diaľky. A v rámci tohto hľadania identity som si často kládol otázku, čo Európa asi tak znamená pre mňa a pre nás všetkých. Túto skúsenosť zdieľam s väčšinou obyvateľov sveta, ale keďže Istanbul, moje […]

Keď sa roku 1999 zavádzalo euro, mnohí ešte dúfali, že integračný proces bude pokračovať. Iní zasa verili ortodoxne liberálnej učebnici, ktorá oveľa viac dôvery vkladá do zákonitostí ekonómie než do demokracie. Mysleli si, že ak sa dodržia jednoduché pravidlá konsolidácie štátnych rozpočtov, bude to stačiť na to, aby sa národné ekonomiky navzájom vo svojom vývoji prispôsobovali. Falošná konštrukcia Obidve tieto predstavy stihlo dramatické sklamanie. Rýchle striedanie finančnej krízy dlhovou a dlhovej zasa krízou eura zviditeľnilo falošnú konštrukciu hospodárskeho a menového priestoru, ktorý je síce obrovský, no nemá nijaké nástroje spoločnej hospodárskej politiky. Euroskeptikov ako Angela Merkelová to týmito systémovými tlakmi pritislo k prointegračným krokom. […]

V najnovšej hre Toma Stopparda „Jumpers“ požiada profesor filozofie sir Archibald svojich študentov, aby mu vysvetlili, prečo si podľa nich ľudia dlho mysleli, že Slnko krúži okolo Zeme. Jeden odpovedá, že táto predstava zrejme pochádzala z toho, že zo Zeme to jednoducho vyzerá, ako keby Slnko krúžilo okolo Zeme. „Čo  by to znamenalo,“ opýtal sa na to sir Archibald, „keby to vyzeralo tak, ako keby Zem krúžila okolo Slnka?“ Nastalo všeobecné usmievanie, keď študenti postupne prišli na to, kam sir Archibald mieri. Obdive vysvetlenie dávajú zmysel, ba čo viac: obidve perspektívy sú v konečnom dôsledku možné a obidve opisujú to isté. Boli to úsmev […]

Vlak do Drážďan odchádza o 6.36 h z berlínskej hlavnej stanice. Som radikál, ľavičiar, keď tam napriek zákazu zhromažďovania putujem, postaviť sa spolu s ďalšími do cesty neonacistickému pochodu, v krajnom prípade postaviť sa proti nemu? Teraz by som mal rád niekoho, s kým by som sa porozprával. Rád by som niekomu vyrozprával zážitok, ktorý som mal 8. mája 2005, na šesťdesiate výročia konca vojny, a oslobodenia od nacizmu, keď chceli pravicoví radikáli prepochodovať Berlínom. Dlho sme nevedeli, čo urobíme. Keď polícia oznámila, že ak sa tam zhromaždí priveľa protidemonštrantov, tak ulicu Unter den Linden nevyprace, vyrazili sme tam, vtedy ešte aj s kočíkom. Chýbali obyčajní […]

Keď si predstavujem raj na zemi, je to malý opustený ostrov s píniami a štrkovými plážami uprostred tyrkysového mora. Presne taký, aký som videla nedávno, keď som sa neďaleko Puly, na Severnom Jadrane, plavila na malom motorovom člne k súostroviu Brijuni. Ten istý nápad musel mať Josip Broz, keď tieto ostrovy po prvý raz navštívil roku 1947. Rozdiel medzi ním a mnou však spočíval v tom, že preňho sa život v tomto pozemskom raji stal skutočnosťou. Netrvalo dlho, a prezident Juhoslovanskej republiky sa nasťahoval do novybudovaného sídla na Vange, jednom zo štrnástich ostrovov. Nikto po ňom už nemal možnosť uskutočniť […]

Naša budúcnosť vyzerá dobre. Na najlepšie veci ľudia prichádzajú v najväčšej núdzi. Doba mýtov sa neskončila, mýty len už dnes nemajú rozprávačov. Ako autor som bohužiaľ vyrástol v prirodzenom pohŕdaní všetkým ekonomickým, za dôstojnejšiu látku na texty sa považovala sféra duchovna. Pritom za každým výrobkom sa skrýva príbeh, rovnako zaujímavý ako mýtus o vzniku národa a pre milióny zákazníkov má následky tak vážne ako založenie nového náboženstva. text: Už to dráždivé zdvojovanie identických výrobkov, ku ktorému má Západ sklo malo čosi z princípu hrdinu a antihrdinu: Uhu a Pritt, Smarties a M&M, Tempo a Softies. V NDR som vždy vnímal výrobky ako od prírody dané, zaviedli ich dávno […]