Keby situácia vo Veľkej Británii nebola taká vážna, bol by to celkom dobrý vtip. Krajine vládne hovoriaci robot zvaný Maybot, ktorému sa pri návšteve požiarom spustošenej výškovej budovy v západnej časti Londýna podarilo nerozprávať s preživšími ani s dobrovoľníkmi, čo im prišli na pomoc. V pondelok sa začínajú rokovania o vystúpení z EÚ bez toho, aby existoval čo len náznak plánu. Vláda závisí od maličkej strany, ktorá pritúlila popieračov klimatických zmien a stúpencov kreacionizmu. Ministrom zahraničia je Boris Johnson. Čo sa len s touto krajinou porobilo?
Foto: Newsha Tavakolian / Magnum Photos
Pred dvomi rokmi David Cameron vyšiel z parlamentných volieb ako neodškriepiteľný víťaz. Získal absolútnu väčšinu a zdalo sa, že kariéra tohto usmiateho politika slabšieho kalibru sa blíži k zenitu. Ekonomika rástla rýchlejšie ako vo všetkých ostatných priemyselných krajinách sveta. Hrozba škótskej nezávislosti a rozpadu Spojeného kráľovstva bola zažehnaná. Po prvý raz od roku 1992 mali konzervatívci znova väčšinu v Dolnej snemovni. Veľká Británia bola všeobecne rešpektovaným hráčom na medzinárodnej scéne. Toto bol východiskový bod.
Na to, aby sa krajina z tohto komfortného postavenia dostala do stavu súčasného absurdného chaosu boli v podstate potrebné dve veci: na jednej strane obsedantná nenávisť konzervatívnej pravice voči EÚ a na druhej strane nezodpovednosť Camerona, ktorý dal budúcnosť krajiny do stávky, keď vypísal referendum, len aby upokojil zopár fanatikov vo vlastnej strane. Je čoraz jasnejšie, aké mimoriadne zlé rozhodnutie to bolo. To, že sa Veľká Británia stala terčom posmechu celej Európy, bezprostredne súvisí s hlasovaním za brexit. Do smiechu však nie je britským občanom, ktorých počas kampane pred referendom klamali zástancovia brexitu a časť britskej tlače ich zradila a spravila z nich blbcov. Nehanebnosť bulvárnej tlače dodnes nepozná hraníc: denník Daily Express sa s vážnou tvárou opýtal, či požiar výškovej budovy náhodou nesúvisí s tým, že izolačné obloženie budovy bolo v súlade s predpismi EÚ. Nie je ťažké zistiť, že odpoveď na túto otázku znie nie, ale jej nepodloženým vyslovením sa vynára podozrenie, že to možno zavinila Európska únia.
Mimochodom: krajina s tlačou, ktorej časť tak demonštratívne prejavuje nezáujem o pravdu a využíva katastrofu, akou je požiar vežiaka Grenfell Tower na nevkusné propagandistické účely, má vážny problém.
Už teraz ceny v obchodoch rastú, už teraz stúpa inflácia. Investori váhajú. Ekonomický rast sa spomalil. A pritom sa rokovania o brexite len začínajú. Zbytočným vyhlásením volieb premiérka Theresa May už premrhala osminu času, ktorý mala k dispozícii na vyjednávanie. Je záhadou, ako sa v zvyšnom čase môže vyjednať natoľko komplexný problém ako je brexit.
Dôsledkom je skutočná kríza identity, z ktorej sa Veľká Británia ešte dlho nespamätá.
Veľká Británia z toho nakoniec vyjde oslabená po každej stránke. Z ekonomického hľadiska by bolo bývalo rozumné neopustiť vnútorný trh a colnú úniu, lenže to zástancovia brexitu odmietali ako podriadenie sa predpisom, na ktoré by nemali vplyv. To by už vraj rovno mohli ostať v EÚ. Vláda by teraz mala vypracovať plán, ktorý je politicky uskutočniteľný a prinesie čo najmenej hospodárskych nevýhod. Ide vlastne len o zmiernenie škôd, ale po Westminstri naďalej pobehujú politici, samoľúbo vytrubujúci, že ak sa im EÚ neprispôsobí, má sa na čo tešiť.
Európska únia stojí zoči voči vláde, ktorá nevie, aký brexit chce a vedie ju naivná politička, ktorej dni sú spočítané. Ona zas stojí zoči-voči strane, v ktorej sa znovu otvárajú staré rozpory: umiernenejší konzervatívci začínajú dúfať, že sa predsa len podarí vyjednať mäkší odchod. Zástancovia tvrdej líniej, medzi nimi dosť veľa ideologicky zadubených betónových hláv, už hrozia vzburou. Vyzerá to na epický spor, ktorý ochromí vládu.
Michel Barnier, hlavný výjednávač zo strany EÚ, povedal, že očakáva, že Briti teraz konečne predložia jasnejšiu koncepciu, sám so sebou koniec koncov vyjednávať nemôže. Pointa jeho vyhlásenia je v tom, že pre Britov by skutočne bolo najlepšie, keby to Barnier spravil. Mohli by si potom byť istí, že ich záujmy predstavuje niekto, kto má prehľad o rozsahu úlohy a kto je schopný navrhnúť dohodu, ktorá bude férová pre obe strany. Vyjednávača takéhoto formátu vo svojich radoch nemajú. Odhliadnuc od podmienok vystúpenia sa ukázalo, že diskusia a hlasovanie o brexite sú jedom, ktorého následky sa už začínajú prejavovať.
Rozkol v spoločnosti je najhlbší od čias anglickej občianskej vojny v 17. storočí. Znovu sa to prejavilo v parlamentných voľbách, v ktorých takmer 80 percent hlasov pripadlo veľkým stranám. Ani jedna z týchto strán neponúkla centristický program, rozhodovalo sa medzi tvrdou pravicou a tvrdou ľavicou. Politický stred osirel, čo nikdy nie je dobrým znamením. V prípade krajiny ako Veľká Británia, ktorá tradične platila za pragmatickú a rozumnú, je to dôvod pre znepokojenie. Čosi sa tu vážne vymklo z rúk.
Po strate imperiálnej ríše si Spojené kráľovstvo začalo hľadať nové miesto vo svete. Nakoniec ho našlo ako silná, nepohodlná a vplyvná časť väčšieho spoločenstva: ako súčasť Európskej únie. Tohto postavenia sa celkom zbytočne vzdalo. Ako sa teraz jasne ukazuje, dôsledkom je skutočná kríza identity, z ktorej sa krajina ešte dlho nespamätá.