Privilégium bielych

“Ver mi, nikto Ti nezazlieva, že si biely. Naozaj nikto.” Včera ma kamarát zo strednej školy označil v statuse na Facebooku a verejne sa obrátil na mňa a zopár ďalších ľudí s priamou otázkou o privilégiu bielych a rasizme. Pokladám si za povinnosť zverejniť nielen jeho otázku, ale aj svoju odpoveď, lebo si myslím, že by mohla prispieť k debate nielen na Facebooku, ale i pre širší okruh ľudí. Toto je jeho status:  Pred všetkými mojimi čiernymi či rasovo zmiešanými priateľmi na Facebooku sa musím priznať, že netuším, čo má byť to “ privilégium bielych”, ktoré si údajne užívam. Navyše, z toho, čo tu počúvam […]

Prišiel čas zmeniť status quo

Toto sú bolestné dni pre toľkých z nás. Hnev, pobúrenie, strach, rasizmus, nespravodlivosť, smútok, vyčerpanie – a nie je to len niečo nové, siaha to hlboko, poznajú to celé generácie, odkedy naša krajina vznikla. Trhá to srdce. Je nutné, aby nám trhalo srdce, ako sa v tejto krajine zaobchádza s menšinami, osobitne s menšinou čiernej pleti. Musí a má nám trhať srdce ich strach z toho, ako prežijú, nespravodlivosť, ktorá ich stíha, to, ako ich vnímajú všetci ostatní, ako ich spoločnosť ťahá nadol, ako nimi plní väznice, ako po nich dupe, ako sa ich štíti, ako ich segreguje, vylučuje, opľúva, […]

Svojou cestou z hrdla do nosa

Nedpredvídanú časovú zhodu – všeobecnej karantény a pôstu – by mohli vítať všetci, od ktorých sa žiada len to, aby s ostatnými nerobili nič, a svoju solidaritu s ostatnými prejavili takto. Čiže, tí, čo stoja až hlbko za frontovou líniou. Táto povinná askéza, tento laický a občiansky ramadan môže byť dobrou príležitosťou na premýšľanie o tom, čo je dôležité a čo nepodstatné. Je to ako keby vírus pripravil generálku krízy, ktorá príde, tej, v ktorej budeme musieť presmerovať svoje životné podmienky. Všetci. Všetci budeme musieť starostlivo vytriediť detaily nášho každodenného  života. Mojou hypotézou – no nastoľujú ju mnohí – je, […]

Súkromné hodnoty

Elena Ferrante, Julia Kristeva či Annie Ernaux vyzývajú vlády a vládcov v Európe! Z domov, v ktorých sme uväznené, z domov, ktoré po tisícročia boli miestami našich životov a bezpečia, z domovov, do ktorých sa vraciame aj dnes, z práce, aby sme sa postarali o rodinu, z týchto domovov píšeme vládam a vládcom v Európe, a neprosíme, ale žiadame, aby v tejto tragédii, ktorá postihla nás všetkých, opadli národné egoizmy a aby sa Európa ukázala ako jednotná, solidárna a zodpovedná. Ženy vždy mali obrovskú silu v tom, ako reagovali, ako vedeli udržať rodinu, nakŕmiť ju a postarať sa o ňu. Dokázali to i v poslednej svetovej vojne a robia to aj teraz, v tejto pandémii spoločne s mužmi, zaneprázdnené množstvom práce, ktorá sa na ne […]

Veštenie doblízka

List z Talianska do Veľkej Británie. Píšem Vám z Talianska, čo znamená, že Vám píšem z Vašej budúcnosti. Sme tam, kde o niekoľko dní budete Vy. Grafy epidémie nám ukazujú piruety v paralelnom tanci. Sme o pár krokov pred Vami na dráhe času, presne ako bol Wu-chan o pár týždňov pred nami. Dívame sa na Vás, ako sa chováte presne, ako sme sa chovali my.  Máte tie isté hádky, ako sme mali ešte nedávno my, medzi tými, čo stále ešte hovorili “načo ten cirkus, veď je to len chrípka”, a tými, čo to už pochopili.  Ako sa na Vás pozeráme odtiaľto, […]

Tragická ozvena

Pán prezident, “Píšem Vám list/ Ktorý si možno prečítate/ Ak budete mať čas.” Vám, čo ste blázon do literatúrry, Vám tento prístup k téme určite niečo hovorí. To je začiatok piesne Borisa Viana Dezertér, ktorú napísal roku 1954, medzi vojnou v Indočíne a vojnou v Alžírsku. Dnes, akokoľvek to proklamujete, nie sme vo vojne, nepriateľ nie je ľudský, nie je nám podobný, nemá myseľ ani vôľu škodiť, sú mu ľahostajné hranice aj sociálne rozdiely, reprodukuje sa naslepo tým, že preskakuje z jedného jednotlivca na druhého. Zbraňami – ak už trváte na tomto bojovom slovníku – sú nemocničné lôžka, respirátory, rúška a […]

Odkiaľ sa teraz môžu vziať?

Týždne a týždne vyzerá Paríž takto: zatvorené kaviarne, reštaurácie, divadlá, verejné parky, žiadna aktivita, ktoré nie je vitálne dôležitá. Nič podobné v žijúcej pamäti neexistuje. Za nacistickej okupácie, ako vieme, kultúra a nočný život fungovali veľmi dobre. Teraz nám vládne Covid 19 a snáď všetky európske veľkomestá sa na čas premenili na jeden z tých dystopických filmových scenárov s prázdnymi ulicami, rúškami, chirurgickými rukavicami a samoizoláciou, ktorá je novou normalitou. Pohotovostné oddelenia nemocníc sa chystajú na to, čo ešte príde alebo sú beznádejne preťažené. Znie to ešte stále odťažito, zaoberať sa tým, čo táto chvíľa vypovedá o našom mieste vo […]

Kto prejde na červenú

Corona je skúška systému. Ázia zvláda epidémiu oveľa lepšie než Európa. V Hong-Kongu, na Taiwane a v Singapure je teraz už nakazených len málo. Taiwan hlási 108, Hongkong 193. V Nemecku je v oveľa kratšom čase už dvanásťtisíc potvrdených – 19. marca. Sme späť vo veku suverenity. Suverén je ten, kto rozhoduje o výnimočnom stave. Suverén je ten, kto zatvára hranice. Južná Kórea má už to najhoršie za sebou. Takisto Japonsko. Aj krajina pôvodu epidémie, Čína, už má do veľkej miery epidémiu pod kontrolou.   Taiwan ani Kórea nevyhlásili karanténu a nezatvorili obchody a reštaurácie. A medzitým sa začal exodus Ázijčanov z […]

Naša nedôvera nás zabíja

Yuval Noah Harari: V tomto momente krízy sa kľúčová bitka odohráva uprostred ľudstva samotného  Plno ľudí viní z epidémie globalizáciu a tvrdí, že jediná cesta, ako zabrániť tomu, aby neprepukli ďalšie a ďalšie, je deglobalizovať svet. Postaviť múry, uvaliť reštrikcie na cestovanie, zredukovať obchod. Je pravda, že pre to, aby sme epidémiu zastavili, je krátkodobá karanténa podstatná, lenže dlhodobý izolacionizmus bude mať za následok ekonomický kolaps bez toho, aby nás skutočne ochránil pred infekciami. Práve naopak. Skutočný protiliek nie je segregácia, ale skôr kooperácia. Epidémie zabili milióny ľudí dávno pred érou globalizácie. V 14. storočí neboli lietadlá ani zaoceánske lode, […]

Špecifická zraniteľnosť

Issac Chotiner z časopisu The New Yorker hovoril s historikom dejín medicíny o tom, ako epidémie formovali moderný svet.  Ako pandémie menia históriu? Akými spôsobmi? Ktoré z nich boli tie hlavné? Vo svojej novej knihe Epidémie a spoločnosť: Od Čiernej smrti po súčasnosť (Epidemcis and Society: From the Black Death to the Presnt) emeritný profesor dejín a dejín medicíny Frank M. Snowden z Univerzity Yale, skúma spôsoby, akými náhle nákazy formovali politiku, potláčili revolúcie a upevňvali rasovú a ekonomickú diskrimináciu. Epidémie zmenili aj spoločnosti – poznačili medziľudské vzťahy, diela a tvorbu umelcov a intelektuálov, a aj prostredie – tak prírodu, ako prostredie tvorené ľuďmi.  Snowdenov mimoriadne rozsiahly výklad […]