Veštenie doblízka

List z Talianska do Veľkej Británie. Píšem Vám z Talianska, čo znamená, že Vám píšem z Vašej budúcnosti. Sme tam, kde o niekoľko dní budete Vy. Grafy epidémie nám ukazujú piruety v paralelnom tanci. Sme o pár krokov pred Vami na dráhe času, presne ako bol Wu-chan o pár týždňov pred nami. Dívame sa na Vás, ako sa chováte presne, ako sme sa chovali my.  Máte tie isté hádky, ako sme mali ešte nedávno my, medzi tými, čo stále ešte hovorili “načo ten cirkus, veď je to len chrípka”, a tými, čo to už pochopili.  Ako sa na Vás pozeráme odtiaľto, […]

Tragická ozvena

Pán prezident, “Píšem Vám list/ Ktorý si možno prečítate/ Ak budete mať čas.” Vám, čo ste blázon do literatúrry, Vám tento prístup k téme určite niečo hovorí. To je začiatok piesne Borisa Viana Dezertér, ktorú napísal roku 1954, medzi vojnou v Indočíne a vojnou v Alžírsku. Dnes, akokoľvek to proklamujete, nie sme vo vojne, nepriateľ nie je ľudský, nie je nám podobný, nemá myseľ ani vôľu škodiť, sú mu ľahostajné hranice aj sociálne rozdiely, reprodukuje sa naslepo tým, že preskakuje z jedného jednotlivca na druhého. Zbraňami – ak už trváte na tomto bojovom slovníku – sú nemocničné lôžka, respirátory, rúška a […]

Kto prejde na červenú

Corona je skúška systému. Ázia zvláda epidémiu oveľa lepšie než Európa. V Hong-Kongu, na Taiwane a v Singapure je teraz už nakazených len málo. Taiwan hlási 108, Hongkong 193. V Nemecku je v oveľa kratšom čase už dvanásťtisíc potvrdených – 19. marca. Sme späť vo veku suverenity. Suverén je ten, kto rozhoduje o výnimočnom stave. Suverén je ten, kto zatvára hranice. Južná Kórea má už to najhoršie za sebou. Takisto Japonsko. Aj krajina pôvodu epidémie, Čína, už má do veľkej miery epidémiu pod kontrolou.   Taiwan ani Kórea nevyhlásili karanténu a nezatvorili obchody a reštaurácie. A medzitým sa začal exodus Ázijčanov z […]

Naša nedôvera nás zabíja

Yuval Noah Harari: V tomto momente krízy sa kľúčová bitka odohráva uprostred ľudstva samotného  Plno ľudí viní z epidémie globalizáciu a tvrdí, že jediná cesta, ako zabrániť tomu, aby neprepukli ďalšie a ďalšie, je deglobalizovať svet. Postaviť múry, uvaliť reštrikcie na cestovanie, zredukovať obchod. Je pravda, že pre to, aby sme epidémiu zastavili, je krátkodobá karanténa podstatná, lenže dlhodobý izolacionizmus bude mať za následok ekonomický kolaps bez toho, aby nás skutočne ochránil pred infekciami. Práve naopak. Skutočný protiliek nie je segregácia, ale skôr kooperácia. Epidémie zabili milióny ľudí dávno pred érou globalizácie. V 14. storočí neboli lietadlá ani zaoceánske lode, […]

Špecifická zraniteľnosť

Issac Chotiner z časopisu The New Yorker hovoril s historikom dejín medicíny o tom, ako epidémie formovali moderný svet.  Ako pandémie menia históriu? Akými spôsobmi? Ktoré z nich boli tie hlavné? Vo svojej novej knihe Epidémie a spoločnosť: Od Čiernej smrti po súčasnosť (Epidemcis and Society: From the Black Death to the Presnt) emeritný profesor dejín a dejín medicíny Frank M. Snowden z Univerzity Yale, skúma spôsoby, akými náhle nákazy formovali politiku, potláčili revolúcie a upevňvali rasovú a ekonomickú diskrimináciu. Epidémie zmenili aj spoločnosti – poznačili medziľudské vzťahy, diela a tvorbu umelcov a intelektuálov, a aj prostredie – tak prírodu, ako prostredie tvorené ľuďmi.  Snowdenov mimoriadne rozsiahly výklad […]

To chcete žiť večne?

Môj starý otec v Prvej svetovej vojne bojoval na fronte v dvanástich bitkách na rieke Isonzo. Prišlo mu to úplne normálne, jednoducho, muselo sa. Ja som už nejaký čas vládou odsúdený ostať doma, vo svojom byte v Turíne, v istom zmysle som teda tiež na fronte, len obklopený kopami kníh a cédečiek. To mi pripadá ako privilegovaná situácia, nielen v porovnaní s nasadením môjho starého otca, ale aj so situáciou veľkej časti ľudstva, ktorá doposiaľ žila. Tento svoj (a váš) uvoľnený čas získavam na zaznamenávanie toho, čo mi v týchto dňoch chodí hlavou.  Niektorí si to všimli: odrazu sa v […]

Aké zvláštne dni to žijeme

Kríza Covid-19 dramaticky preformátuje odpoveď Európskej únie na všetky ostatné krízy, ktorým v poslednom desaťročí čelila. “Aké zvláštne dni to žijeme,” napísal mi včera jeden španielsky priateľ – a naozaj sú zvláštne. Nevieme, kedy pandémia Covid-19 skončí, nevieme, ako skončí, môžeme len špekulovať o dlhodobých politických a ekonomických dôsledkoch. V čase krízy sme nakazení neistotou. Ale prinajmenšom nasledujúcich sedem vecí odlišuje túto krízu od tých predošlých.  Prvou lekciou je, že na rozdiel od finančnej krízy 2008 – 2009 si corona vírus vynúti návrat silných vlád. Po kolapse Lehman Brothers pozorovatelia predpokladali, že nedôvera voči trhom, ktorú kríza spôsobila, bude mať za […]

Nový duch jednoty

Lístky na koncert aj na futbal sú vám nanič. Vaše deti nemôžu ísť do školy. Dokonca aj omše zrušili.  Pred spaním ešte posledný pohľad na titulky správ v sobotu večer. Dozviete sa, že vaše mesto uzavreli. Alebo čoskoro uzavrú. To nie je jasné. Zdá sa, že nariadenie ešte nie je podpísané. Na sociálnych sieťach vidíte ľudí, ako sa náhlia na stanicu, väčšinou na posledné vlaky na juh. Toto je Miláno, jediné mesto v krajine, ktoré silnelo a bohatlo aj v rokoch stagnácie po finančnej kríze 2008. Obrovské množstvo ľudí, čo tu pracujú, sú z juhu. Keď má byť pre coronu […]

Svet možno zmeniť

Mesiace trvajúce neobyčajne kruté požiare v Austrálii zasiahli oblasť väčšiu ako Švajčiarsko a dodnes zabili 24 ľudí a takmer miliardu zvierat. V posledných dňoch Austrália zmobilizovala armádu a 6. januára Nový Zéland prisľúbil vyslať posilu na pomoc vo vojne s besnejúcim živlom. Je to najväčšia vojenská mobilizácia v tejto časti sveta od konca druhej svetovej vojny. Zahynula takmer miliarda zvierat, vrátane jednej tretiny všetkých koál. Tieto údaje však zahŕňajú len cicavce, vtáky a hady. Netušíme, koľko netopierov, plazov či hmyzu zahynulo, o mikrofaune ani nehovoriac. Nevieme, koľko druhov zvierat a rastlín zmizlo navždy, ani akú úlohu zohrávali v miestnych a globálnych systémoch udržiavajúcich život na zemi, pretože napriek zaužívaným predstavám […]

Pošmyknutie na schodoch

Tieto týždne boli v znamení rómskej osady. Naprv zbitý muž skupinou Rómov v osade, potom žena v Richnave a potom havarovaný autobus pri Spišskom Štvrtku – ale to sa až tak nerozoberá – kde obyvatelia osady bez váhania bežali na pomoc. Ako keby dva zlé body, jeden dobrý. Žiadna sláva. Myslím na to, že šesťdesiatročná žena v Richnave, ktorú rómski tínedžeri zbili a zhodili z mostíka, to by som mohla byť aj ja. Šesťdesiat už skoro mám. A tiež mávam cestu okolo rómskej kolónie. Neviem si síce predstaviť, že by sa tam mohlo stať niečo také, ale aj tak ma […]