Vytrhnutý tŕň

Alexej Navaľnyj, protikorupčný bloger a už roky jediný skutočne silný Putinov oponent, inými slovami, jeho jediný protivník, ktorý v Rusku aj zostal, neprestal byť aktívny, a neprestal byť významný napriek opakovaným útokom úradov – leží v kóme. Ako vieme zo správ, prišlo mu zle na palube lietadla, ktoré potom núdzovo pristálo. Kira Jarmyš, Navaľného asistentka a tlačová tajomníčka, vyslovila podozrenie, že Navaľného otrávili.   Dejiny ruských opozičníkov, ktorých otrávili, sú také dlhé, až sú nudné. Vo štvrtok ráno spoločne nastúpili na lietadlo z Tomska do Moskvy, let mal trvať asi štyri hodiny. Podľa toho, čo Kira Jarmyš povedala rádiu Echo […]

Tri otázniky pred múrom

Príspevok Donalda Trumpa na Twitteri o odložení volieb, zodpovedá všetkým 8 pravidlám fašistickej propagandy. Prezident v 40 slovách protirečí sám sebe, klame, označuje nepriateľov a vyrába krízu. Včera ráno tesne pred deviatou dal Trump na Twitter túto správu: “S univerzálnym poštovým hlasovaním (nie diaľková voľba, ktorá je dobrá) budú voľby roku 2020 tie NAJNEPRESNEJŠIE A NAJPODVODNEJŠIE v dejinách. Bude to veľká hanba pre USA. Neodložíme voľby dovtedy, kým ľudia budú môcť hlasovať riadne, bezpečne a isto???” Týmto príspevkom na Twitteri prezident oživuje fašistickú propagandu a súčasne využíva internetovú postpravdu dnešných čias: používa metódy fašistov, no so svojimi vlastnými charakteristickými prísadami. Fašistický návod na komentár k voľbám […]

Tie isté problémy ako predtým, len horšie

S Natalie Nougayrède o Lete solidarity, prázdnom Paríži, krehkosti Európy a nových časoch Toto je veľmi zvláštny spôsob leta. Mizne všeobecne rozšírený pocit, že pandémia z Európy už v podstate odišla. Ten pocit bol zrejme iluzórny, len sme ho všetci potrebovali. Toto je leto neistoty, zvláštne intermezzo.Čo si sľubujete od textov, ktoré vzniknú z projektu, ktorý práve rozbiehate – Leto solidarity? Tento projekt má dokumentovať toto unikátne leto – ktoré je unikátne pre všetkých Európanov, nech už je ich background, ich identita akákoľvek – uverejňovaním textov, videí, fotografií zacielených na ľudské príbehy. Chceme široký, inkluzívny pohľad: nie hľadaním problémov cez […]

Privilégium bielych

“Ver mi, nikto Ti nezazlieva, že si biely. Naozaj nikto.” Včera ma kamarát zo strednej školy označil v statuse na Facebooku a verejne sa obrátil na mňa a zopár ďalších ľudí s priamou otázkou o privilégiu bielych a rasizme. Pokladám si za povinnosť zverejniť nielen jeho otázku, ale aj svoju odpoveď, lebo si myslím, že by mohla prispieť k debate nielen na Facebooku, ale i pre širší okruh ľudí. Toto je jeho status:  Pred všetkými mojimi čiernymi či rasovo zmiešanými priateľmi na Facebooku sa musím priznať, že netuším, čo má byť to “ privilégium bielych”, ktoré si údajne užívam. Navyše, z toho, čo tu počúvam […]

Prišiel čas zmeniť status quo

Toto sú bolestné dni pre toľkých z nás. Hnev, pobúrenie, strach, rasizmus, nespravodlivosť, smútok, vyčerpanie – a nie je to len niečo nové, siaha to hlboko, poznajú to celé generácie, odkedy naša krajina vznikla. Trhá to srdce. Je nutné, aby nám trhalo srdce, ako sa v tejto krajine zaobchádza s menšinami, osobitne s menšinou čiernej pleti. Musí a má nám trhať srdce ich strach z toho, ako prežijú, nespravodlivosť, ktorá ich stíha, to, ako ich vnímajú všetci ostatní, ako ich spoločnosť ťahá nadol, ako nimi plní väznice, ako po nich dupe, ako sa ich štíti, ako ich segreguje, vylučuje, opľúva, […]

Svojou cestou z hrdla do nosa

Nedpredvídanú časovú zhodu – všeobecnej karantény a pôstu – by mohli vítať všetci, od ktorých sa žiada len to, aby s ostatnými nerobili nič, a svoju solidaritu s ostatnými prejavili takto. Čiže, tí, čo stoja až hlbko za frontovou líniou. Táto povinná askéza, tento laický a občiansky ramadan môže byť dobrou príležitosťou na premýšľanie o tom, čo je dôležité a čo nepodstatné. Je to ako keby vírus pripravil generálku krízy, ktorá príde, tej, v ktorej budeme musieť presmerovať svoje životné podmienky. Všetci. Všetci budeme musieť starostlivo vytriediť detaily nášho každodenného  života. Mojou hypotézou – no nastoľujú ju mnohí – je, […]

Súkromné hodnoty

Elena Ferrante, Julia Kristeva či Annie Ernaux vyzývajú vlády a vládcov v Európe! Z domov, v ktorých sme uväznené, z domov, ktoré po tisícročia boli miestami našich životov a bezpečia, z domovov, do ktorých sa vraciame aj dnes, z práce, aby sme sa postarali o rodinu, z týchto domovov píšeme vládam a vládcom v Európe, a neprosíme, ale žiadame, aby v tejto tragédii, ktorá postihla nás všetkých, opadli národné egoizmy a aby sa Európa ukázala ako jednotná, solidárna a zodpovedná. Ženy vždy mali obrovskú silu v tom, ako reagovali, ako vedeli udržať rodinu, nakŕmiť ju a postarať sa o ňu. Dokázali to i v poslednej svetovej vojne a robia to aj teraz, v tejto pandémii spoločne s mužmi, zaneprázdnené množstvom práce, ktorá sa na ne […]

Veštenie doblízka

List z Talianska do Veľkej Británie. Píšem Vám z Talianska, čo znamená, že Vám píšem z Vašej budúcnosti. Sme tam, kde o niekoľko dní budete Vy. Grafy epidémie nám ukazujú piruety v paralelnom tanci. Sme o pár krokov pred Vami na dráhe času, presne ako bol Wu-chan o pár týždňov pred nami. Dívame sa na Vás, ako sa chováte presne, ako sme sa chovali my.  Máte tie isté hádky, ako sme mali ešte nedávno my, medzi tými, čo stále ešte hovorili “načo ten cirkus, veď je to len chrípka”, a tými, čo to už pochopili.  Ako sa na Vás pozeráme odtiaľto, […]

Tragická ozvena

Pán prezident, “Píšem Vám list/ Ktorý si možno prečítate/ Ak budete mať čas.” Vám, čo ste blázon do literatúrry, Vám tento prístup k téme určite niečo hovorí. To je začiatok piesne Borisa Viana Dezertér, ktorú napísal roku 1954, medzi vojnou v Indočíne a vojnou v Alžírsku. Dnes, akokoľvek to proklamujete, nie sme vo vojne, nepriateľ nie je ľudský, nie je nám podobný, nemá myseľ ani vôľu škodiť, sú mu ľahostajné hranice aj sociálne rozdiely, reprodukuje sa naslepo tým, že preskakuje z jedného jednotlivca na druhého. Zbraňami – ak už trváte na tomto bojovom slovníku – sú nemocničné lôžka, respirátory, rúška a […]

Odkiaľ sa teraz môžu vziať?

Týždne a týždne vyzerá Paríž takto: zatvorené kaviarne, reštaurácie, divadlá, verejné parky, žiadna aktivita, ktoré nie je vitálne dôležitá. Nič podobné v žijúcej pamäti neexistuje. Za nacistickej okupácie, ako vieme, kultúra a nočný život fungovali veľmi dobre. Teraz nám vládne Covid 19 a snáď všetky európske veľkomestá sa na čas premenili na jeden z tých dystopických filmových scenárov s prázdnymi ulicami, rúškami, chirurgickými rukavicami a samoizoláciou, ktorá je novou normalitou. Pohotovostné oddelenia nemocníc sa chystajú na to, čo ešte príde alebo sú beznádejne preťažené. Znie to ešte stále odťažito, zaoberať sa tým, čo táto chvíľa vypovedá o našom mieste vo […]