Toto sú bolestné dni pre toľkých z nás. Hnev, pobúrenie, strach, rasizmus, nespravodlivosť, smútok, vyčerpanie – a nie je to len niečo nové, siaha to hlboko, poznajú to celé generácie, odkedy naša krajina vznikla. Trhá to srdce.
Leo Babuta. Foto: Facebook
Je nutné, aby nám trhalo srdce, ako sa v tejto krajine zaobchádza s menšinami, osobitne s menšinou čiernej pleti. Musí a má nám trhať srdce ich strach z toho, ako prežijú, nespravodlivosť, ktorá ich stíha, to, ako ich vnímajú všetci ostatní, ako ich spoločnosť ťahá nadol, ako nimi plní väznice, ako po nich dupe, ako sa ich štíti, ako ich segreguje, vylučuje, opľúva, kriminalizuje, démonizuje, patronalizuje, marginalizuje, vyhadzuje a zatláča do chudoby… a potom za to všetko viní.
Musí a má nám trhať srdce, ako dlho to smelo pokračovať, akú únavu z toho všetkého musia cítiť. Začnime od toho pocitu roztrhnutého srdca, a ten potom premeňme konečne na činy.
Teraz to ukončime. Zmena je možná rýchlejšie než sa nám väčšinou zdá, ak existuje vôľa. Ukázali to napríklad manželstvá homosexuálov, dekriminalizácia marihuany, afroamerický prezident. Zmena je možná teraz, ak sa rozhodneme, že k nej musí dôjsť.
Musí k nej dôjsť.
Nechali sme to zájsť priďaleko. A nemýľme sa: môžeme za to všetci. Každý z nás. Pretože sme sa tvárili, že to tak vlastne nie je, pretože sme to ignorovali, pretože sme pripustili predsudky aj v sebe, pretože sme nebili na poplach proti rasizmu a útlaku v našich inštitúciách a spoločnosti, nehovorili sme o tom, nepochodovali za to, nežiadali okamžitú zmenu. Všetci nesieme svoj diel zodpovednosti.
Ale nechajme obviňovanie a ukazovanie prstom. Ukážme prstom sami na seba, na svoj vlastný podiel a potom to napravme. Využime dosah na svet, ktorý každý máme, a upracme to tu po sebe.
Poďme zmeniť status quo. Nedovoľme policajnú brutalitu – to prvé. Nedovoľme rasizmus či sexizmus v našich inštitúciách. Nedovoľme kriminalizovať, že niekto je Afroameričan, alebo imigrant. Nedovoľme, aby tu niekoho umlčiavali. Nedovoľme segregáciu a moria chudoby menšín. Nedovoľme našim politickým, ekonomickým, sociálnym, vzdelávacím systémom, aby z nich boli systémy útlaku. Musia sa z nich stať systémy pozitívnej zmeny.
Máme moc to urobiť. Chopme sa jej.
Text vyšiel na blogu zenhabis.
Minneapolis. Foto:
Peter van Agtmael / Magnum Photos