Nie som si istý, či ako sedemdesiatnik rozumiem svetu viac než zamladi, alebo či mám každým dňom menej šajnu, čo sa okolo mňa deje. Tuším, že pravda bude kdesi uprostred, no nepomáha mi to v noci lepšie spať. Rovnako ako všetci iní som sa nazdával, že keď zostarnem, v dôsledku všetkého, čo som prežil a naučil sa, dosiahnem stav olympského pokoja a k najnovším správam dňa budem pristupovať s pobavením, ako k úryvkom zo zlých starých filmov, ktoré som videl viackrát, než je zdravé. No zatiaľ k tomu nedošlo. Môj nebohý otec v poslednom roku života tvrdieval, že konečne našiel dlho hľadaný […]

S Georgeom Whitmanom (zomrel 14. decembra vo veku 98 rokov) ma zoznámil Samuel Beckett v Paríži 15. augusta 1983. Lepšie povedané, 15. augusta 1983 som pricestovala do Paríža po tom, ako som konečne doštudovala a môj otec, dramatik Israel Horovitz, mi kúpil jednosmernú letenku a dohovoril mi schôdzku so Samuelom Beckettom. Schôdzka so Samom sa odohrala hneď v to prvé pochmúrne ráno. Cigary značky café crème zapíjal skutočnou café crème. Keď sa ma Sam povypytoval, na ako dlho som prišla a koho v meste poznám, okamžite navrhol, že sa mám vybrať za Georgeom do kníhkupectva Shakespeare & Company pri chráme […]

Give me a place to stand on and I will move the Earth, Archimedes said. Václav Havel applied this belief in the physical essence of the world to the very essence of human existence and tested its strength on his own person. He himself had become the place to stand on in our human universe and ended up moving history. The huge global response to his death shows that the outside world has been more profoundly and fully aware of the strength of Havel’’s personality than many Czechs. For there are few people in the entire history of our civilization […]

S rukami víriacimi ako vrtule Václav Havel svojimi typickými náhlivými krátkymi krokmi prechádzal po zrkadlami obloženom foyer Laterny Magiky, hlavného štábu Sametovej revolúcie. Jeho mierne zhrbená, podsaditá postava v džínsoch a pulóvri sa pri mne na chvíľu pristavila; začal mi rozprávať čosi o „významných rokovaniach“, no  skôr než dopovedal tri vety, už ho to hnalo ďalej. Ponad plece sa na mňa ospravedlňujúco usmial, akoby vravel „čo s tým narobím?“ Václav Havel často znel ako ironický kritik, pozorujúci divadlo života, no tu v Laterne Magike roku 1989 sa stal predstaviteľom hlavnej úlohy a režisérom hry, ktorá zmenila dejiny. Václav Havel bol definujúcou postavou Európy na sklonku […]

Dejte mi pevný bod ve vesmíru a já pohnu celou Zemí, řekl Archimédes. Tuto víru ve fyzikální podstatu světa vztáhl Václav Havel na podstatu lidského bytí a její pevnost vyzkoušel přímo na sobě. Sám se stal tím pevným bodem v našem lidském vesmíru a pohnul dějinami. Byl tím, kdo dával světu smysl celým svým životem. Z mnoha reakcí ve světě je zřejmé, že sílu Havlovy osobnosti si svět uvědomoval lépe a hlouběji než mnozí Češi. Není totiž mnoho lidí v celých dějinách civilizace, kteří pouhým slovem, vyzbrojeni jen pronikavým myšlením a silným charakterem, dokázali porazit zdánlivě neporazitelnou moc, vyzbrojenou obrovským […]

 Christopher Hitchens (1949 – 2011) Bývalý britský premiér Tony Blair, ktorý pred rokom v Toronte s Christopherom Hitchensom skrížil meče vo verejnej diskusii o náboženstve (Blair debatu prehral – video s úryvkami z debaty tu), povedal v rozhovore pre BBC: Christopher Hitchens bol brilantný diskutér, neuveriteľne výrečný a vedel človeka vyviesť z miery, v tomto konkrétnom prípade diskutoval lepšie než ja. Bol nesmierne vtipný, ale v jeho ostrovtipe sa vždy skrývala hlboká myšlienka. Patril k ľuďom, s ktorým každý rozhovor  vo vás zanechal nejaké nové pochopenie, nový podnet na rozmýšľanie. (…) Christopher Hitchens bol unikát, neuveriteľná zmes spisovateľa, novinára, polemistu […]

Given that ever since the Renaissance Europe has been so definitively split into Catholicism and Protestantism and so entrenched in its habits, I wasn’’t in the least surprised to learn from a Swiss acquaintance that coffee was more Protestant while tea was more Catholic. In response, I ostentatiously sipped from my cup, proud of the fact that it happened to contain coffee. And even though no one on either side of the barricade really believes in God that much, the dichotomies of habit remain, allowing us to speculate endlessly and to keep dividing the world in two halves. Thus the […]

Katolicizmus a protestantizmus rozdelili Európu na počiatku renesancie tak dôkladne, tak hlboko sa nám vryli do obyčajov, že keď som počul od známeho Švajčiara, že “káva je viac protestantská a čaj katolícky”, vôbec som sa tomu nezačudoval. Len som si trochu ostentatívne srkol zo šálky s hrdosťou, že v nej práve pláva káva. A napriek tomu, že ani na jednej strane barikády už nikto obzvlášť v Boha neverí dichotómie v obyčajoch sa zachovali. A umožňujú nám snovať nekonečné úvahy a deliť celý svet na polovicu. Vaňa, zvádzajúca k leňošeniu je teda katolícka, zatiaľ čo rýchla sprcha o šiestej ráno – ako prejav […]

“Zítra tomu bude deset let, co byl pochován – v Bayreuthu, daleko od milované vlasti. Rozloučili se s ním jako s otcem wagnerovy choti, ale ne jako s vědří osobností století, a ještě méně jako s věrným synem své země.” Tato slova vložil do úst Lisztova obdivovatele můj starší přítel a učitel, básník a spisovatel István Baka. Jako by angažmá Ference Liszta, od jehož narození uplynulo 22. října 200 let, v maďarských barvách vyznělo nadarmo a jeho zápis v knize světové hudby měl být pořízen prostřednictvím dcery Cosimy a slavného německého zetě. Ale není přece nic nepřirozeného na tom, že […]

Smrť má jednu veľkú výhodu: Netreba pre ňu vstávať z postele. Nech si kde chceš, Prinesú vám ju – zadarmo. – Kingsley Amis Ostrý výhružky, s opovržením blafujou, sebevražedný poznámky roztrhaný jsou. Ze zlatýho náustku blázna na dutým rohu hrajou slova marný, varovat dovedou, že bejt narozenej, tím zaměstnanej neni… …má dost práce s umíráním. – Bob Dylan: To je v pořádku, mami / Pouze krvácím (It’’s Alright, Ma (I’’m Only Bleeding) Keď prišlo na lámanie chleba, starý Kingsley po demoralizujúcom a dezorientujúcom páde zaľahol do postele a nakoniec sa obrátil tvárou k stene. Potom už nebolo ani reči o […]