Niektorí muži striedajú manželky. Iní striedajú autá. Daktorí menia pohlavie. Kríza stredného veku spôsobuje, že muži cítia potrebu nejakým výstredne odlišným činom prejaviť kontinuitu s vlastnou mladosťou. „Odlišnosť“ je samozrejme relatívny pojem: muž, ktorým takáto kríza lomcuje sa obvykle chová rovnako ako všetci ostatní muži – veď preto sa vie, že ide o krízu stredného veku. U mňa to však prebiehalo trochu inak. Bol som v správnom veku, v správnom štádiu života (práve som sa rozvádzal sa s manželkou č. 2) a trápili ma obvyklé neistoty stredného veku: Aký to má celé zmysel? No riešil som to po svojom. Začal som sa učiť po česky. Začiatkom […]

Je leto a mne sa nechce zaoberať politikou. To by bolo v poriadku, myslím. Horšie je, že ani politike sa nechce zaoberať mnou. Občanom. Má dosť starostí sama so sebou. Rozmýšľam, či to zakaždým musí takto byť. Ideme voliť, veríme, dúfame, občas sa aj tešíme z toho, ako to dopadlo. Teda aspoň z toho, že to nedopadlo horšie. A potom tŕpneme. Bodaj by nie. Na polici Aspoň v lete by som uvažovanie o politike, spolu s novinami, rozhlasovými či televíznymi aktualitami a celoživotnými plánmi, odložil na policu, na ktorú mi voľakedy mama cez prázdniny odkladala školskú tašku. Aby sme o […]

Orhan Pamuk sa v Oknách do sveta pozerá na Istanbul. Väčšinu času trávim tým, že v duchu tvorím ďalšiu vetu. A kým mi myseľ zaneprázdňujú slová, oči sa mi samé od seba odpútajú od stránky a od špičky plniaceho pera. Posledných pätnásť rokov sa mi z okna môjho istanbulského bytu núka tento výhľad. Po ľavej strane je Ázia a uprostred Bosporus, ktorý sa otvára do Marmarského mora a ostrovy, kde päťdesiatosem rokov trávim každé leto. Napravo je vchod do Zlatého rohu a časť mesta, ktorej istanbulskí občania hovoria Staré mesto – po štyri storočia tu sídlila Osmanská dynastia a ostal po nej Palác Topkapi, chrám Hagia Sofia a Modrá […]

Tony Judt, autor monumentálnych dejín povojnovej Európy, Postwar, (Povojnová Európa)  a verejný intelektuál, známy ostrými polemickými esejami o americkej zahraničnej politike, štáte Izrael a o budúcnosti Európy, zomrel v piatok vo svojom byte na Manhattane. Mal šesťdesiatdva rokov. Správu oznámila New York University, kde Tony Judt mnoho rokov učil. Smrť spôsobili komplikácie amyotrofickej laterálnej sklerózy, (ALS) ochorenia známeho aj pod názvom Lou Gehrigova choroba, diagnózy, o ktorej sa dozvedel v septembri 2008. Choroba ho v priebehu niekoľkých mesiacov paralyzovala a znemožnila mu normálne dýchanie – dýchať mohol už len s mechanickou pomocou, no neprestal prednášať a písať. Ako napísal v januári tohto roku v eseji, ktorá vyšla v The New York Review of […]

List talianskemu mafiosovi Sandokánovi: sedíš vo väzení, tvoj život sa skladá z vraždenia, strachu a zrady. Prečo ešte mlčíš? Teraz, keď ti už zatkli najstaršieho syna, je načase spolupracovať s justíciou, Francesco Schiavone. V novinách sa ešte stále voláš Sandokán, ľudia z tvojho okolia ti hovoria Cicciò o’barbone, Cicciò Bradatý, a tvoji advokáti ťa prezentujú ako Schiavone Francesco di Nicola. Nazval si syna Nicola, po tvojom otcovi a nechal si ho stúpať v tvojich šľapajach. V šľapajach zabijaka. Je obvinený, že zabil troch mužov, ktorí chceli prebehnúť k rodinnému klanu Bidognettiovcov. V tvojej rodine sa už nikto necíti istý, tvoja skupina už neponúka ochranu. Nič iné ti nezostáva, ako vypovedať. Tým […]

Nikoho zvlášť neprekvapilo rozhodnutie Medzinárodného súdneho tribunálu, že vyhlásenie nezávislosti Kosova roku 2008 bolo legálne. Dalo sa tiež očakávať, že pre srbskú vládu, ktorá kosovské vyhlásenie súdne napadla a do poslednej chvíle verila, že vyhrá, toto rozhodnutie príde ako šok, zatiaľ čo Albánci v Kosove ho privítajú. Rozhodnutie súdu však jednoducho len potvrdilo neveľmi spochybňované tvrdenie, že v medzinárodnom práve nie je zakotvený žiaden „zákaz vyhlasovať nezávislosť“; takéto vyhlásenie môže vydať každý, komu sa zachce. Zaujímavé skôr je, že súd sa nevyjadril k otázke, čo bude ďalej – či už medzinárodné spoločenstvo nový štát uzná či nie – a opatrne sa vyhol […]

openDemocracy (Veľká Británia), 29.07.2010 Dánski autori Jens-Martin Eriksen (viac tu) a Frederik Stjernfelt (viac tu) majú veľmi zaujímavú esej o otázke, prečo ľavica v Dánsku a v Európe prebrala hlboko konzervatívny model kulturalizmu, ktorý stavia kultúrnu identitu nad identitu jednotlivca. Autori pritom vystavali oblúk od marxistických hnutí cez antiimperializmus až po karikatúry Mohameda a identifikujú v multikulturalizme čosi ako antropologickú kontrarevolúciu.  “Jedným z vysvetlení je pre nich solidarita s menšinou: Treba nadŕžať utláčaným, podľa jedného hesla zo sedemdesiatych rokov. ‘’Utláčaný národ je vždy v práve.’‘ To sa bralo úplne doslova, s implikáciami, ktoré ďaleko prekračovali právo utláčaného národa na oslobodenie. Teraz už bolo v práve v každom smere, aj pri […]