Hovor o zločinoch / Esej

List talianskemu mafiosovi Sandokánovi: sedíš vo väzení, tvoj život sa skladá z vraždenia, strachu a zrady. Prečo ešte mlčíš?

Teraz, keď ti už zatkli najstaršieho syna, je načase spolupracovať s justíciou, Francesco Schiavone. V novinách sa ešte stále voláš Sandokán, ľudia z tvojho okolia ti hovoria Cicciò o’barbone, Cicciò Bradatý, a tvoji advokáti ťa prezentujú ako Schiavone Francesco di Nicola. Nazval si syna Nicola, po tvojom otcovi a nechal si ho stúpať v tvojich šľapajach. V šľapajach zabijaka. Je obvinený, že zabil troch mužov, ktorí chceli prebehnúť k rodinnému klanu Bidognettiovcov. V tvojej rodine sa už nikto necíti istý, tvoja skupina už neponúka ochranu. Nič iné ti nezostáva, ako vypovedať. Tým začínam svoj list, nemôžem ho začať inak, nemôžem začať „Milý…“. Si mi všetko, len nie milý.
Vyše desať rokov sedíš v base. Dovtedy si sídlili v Casal di Principe v čomsi ako podzemný bunker, kde ťa nakoniec vystopovali a zatkli. Teraz tvoj syn sedí v podobnom, aj keď menšom: to isté miesto, tá istá ustanovizeň, tie isté vyprázdnené statusové symboly – LCD-éčko – ktoré sa rokmi stali ešte obyčajnejšími.

Ešte aj tá istá vášeň pre maľovanie. Čo si si pomyslel, keď ho dostali, keď sa k tebe dostalo, že muž, čo tú bleskovú operáciu viedol, je ten istý, čo tým istým spôsobom kedysi dostal teba, totiž Guido Longo, niekdajší šéf neapolského Protimafiánskeho úradu DIA, dnes policajný šéf Caserty? Čo si si pomyslel, keď si uvidel, ako neapolská  DIA ďalej pokračuje vo svojom boji, navzdory toľkým porážkam?

Aký je to pocit, vedieť, že Nicolovu ženu teraz čakajú tie isté muky, akými prešla tvoja žena? Tvoji vnukovia tak ako tvoje deti budú rásť bez otca, z mesačných platieb od tvojho zástupcu a stanú sa z nich camorristi, pretože to tak všetci chcú, pretože to tak chceš ty. To kvôli tomu vyplatilo dostať sa na vrchol, udeľovať všetky tie povely na vraždenie, vlastnoručne vraždiť všetkých tvojich bývalých spojencov?

Každý priateľ sa ti stal nepriateľom. Zrádzate sa navzájom a od začiatku viete, že vás čaká to isté. Pretože to je tvoj život: zabíjať najbližších priateľov, ničiť tých, s ktorými ste vyrastali, aby nezničili oni vás. A jedného dňa vás zničia tí, čo sú vám blízko a menedžujú vaše obchody.  Ako si sa cítil, Francesco Schiavone Sandokán, keď si v liste pre svojich advokátov napísal, že vidíš duchov, ktorí ťa navštevujú v tvojej cele? Ako sa cítiš, keď plačeš, keď si na pokraji vyšinutia, keď dokonca aj hráš vyšinutého, aby si unikol väzeniu? Vypovedať je  jediná šanca, čo ti ešte zostala. Načo nosiť masku nebezpečného tigra, keď už medzičasom nie si nič viac ako vykastrovaný a vypĺznutý kocúr?
Vykastrovaný ako Francesco Bidognetti, tvoj spojenec a zároveň rival, ktorý sa už už zlomí a neostáva mu nič iné, ako udobriť sa s mužmi, čo pozabíjali jeho verných a jeho rodinných príslušníkov. Ktorý sa musí prizerať, ako jeho ženy jedna za druhou podvádzajú. Dnes už svoj klan sotva uživí, konfiškácie a zatykače ho zožerú.

A aj tak sa tvoji ľudia, ktorých mal zabiť tvoj syn, chystali prebehnúť k nemu, len aby nemuseli žiť pod vládou tvojho dediča. Vždy si vedel, čo za osud ťa čaká. Máte ročný obrat bohviekoľko miliárd euro, majetok tvojho klanu sa rovná sume programu štátnych úspor, a aj tak nekončíte ako ľudia, ale ako zločinci.

Ešte stále máš v ruke kopu politikov a poťahuješ za nitky v množstve veľkých zákaziek po celom Taliansku. Práve preto, že sedíš za mrežami a môžeš pocítiť váhu svojej moci, si myslíš, že si lepší ako podnikatelia a poslanci, s ktorými máte spoločný biznis. Ale čo z tej prevahy máš? Oni sú vonku, ty trčíš v base. Prečo ich ešte stále chrániš svojím mlčaním? Môže niekedy niečo vyvážiť tvoj doživotný rozsudok a pokračujúce ničenie tvojej rodiny?

Myslím, že viem, čo si myslíš. Myslíš si, že vonku bežia obchody celkom dobre. Ekonomická kríza hrá do rúk tvojmu klanu a pomáha zatlačiť do úzadia fakt, že si v base. Myslíš si, že aj nedávno prijaté zákony vám vychádzajú v ústrety. Nový zákon o odpočúvaní bude odteraz váš ochranný štít: keby prišiel skôr, tvojho syna by nikdy nemohli zatvoriť, a zákon o skracovaní súdneho procesu sa vám takisto zíde. Máte spojencov na kľúčových pozíciách, a keby sa potvrdilo obvinenie neapolskej DIA, tak štátny tajomník na ministerstve hospodárstva Nicola Cosentino je priamo prepojený s tvojou rodinou. A nie preto, že je to tvoj príbuzný, ale preto, že máte spoločný biznis.

Skôr či neskôr, myslíš si, ti niektorý spriatelený politik zmierni trest a väznica sa znovu zmení na príjemný hotel, ako kedysi, zamladi. A ak si ho už neužiješ ty, tak možno tvoj syn Nicola. Dovolili ti stretávať sa s bossom Cosa Nostra, Giuseppem Gravianom, objednávateľom vraždy Dona Puglisiho a zodpovedného za smrť Falconeho a Borsellina, a tiež za krvavé kúpele vo Florencii, Miláne a Ríme roku 1993. Iste ste si mali čo povedať v chodbe dvora vo väznici Opera, kde bručíte za článok 41b. Uzatvárali ste koalície. Vymýšľali ste nové spôsoby, ako sa pomstiť tým, čo vás potrestali? Snívali o tom, ako z dvora väznice s najvyšším zabezpečením držíte v rukách osud Talianska? Myslíte si, že vaše mlčanie alebo nejaká hláska z vašich úst by odňala legitimitu politickej špičke tejto krajiny? Vyľakala ich? Nevšimol si si, že namiesto držania nitiek sa už z vás samých stali bábky?

Vyrástol som v krajine Camorry a viem, že pre teba je každý, kto sa bojí smrti alebo väzenia, handra.

Pravidelne podporujete politikov, ktorí vám dávajú sľuby, využívajú vás, aby dosiahli svoje ciele, a potom vás podrazia, keď im už nemôžete poslúžiť, a pracujú na iných alternatívach. Pretože jediní, ktorých v tejto krajine vedenej hŕstkou stále rovnakých skôr či neskôr nahradia a pošlú dočerta, ste vy.

Camorra je silná, ale jej moc stojí na permanentnej výmene jej členov. Sú nahraditeľní. Cintoríny sú plné nenahraditeľných camorristov. Nevidíš, že tvoj klan práve rozmetávajú? A Bidognettiho klan? A jeho satrapovia Iovine a Zagaria, obidvaja na úteku? Ešte behajú na slobode. Slobodne robia biznis a rozkazujú. Tvoji regenti, z ktorých sa stali úplne samostatní vládcovia: korunovácie sa nekonajú, ale zvrhávania z trónov áno, a skôr či neskôr  sú spečatené krvou, tak ako to bolo s posledným z tvojich verných. Presne to ťa čaká a ty to vieš. Zradia ťa (ak to neurobili už dávno), tak ako ty si zradil iných.
Pred štyrmi rokmi som vyzval ľudí, aby prišli na námestie Casal di Principe. Moja výzva sa obracala hlavne na mladých. Vyzýval som ich, aby vás vyhnali z našich dedín, aby vám upreli občianske práva, aby vaše rodiny odmietali pozdraviť. »Michele Zagaria, Antonio Iovine, Francesco Schiavone, ste mizerná čvarga!“, reval som na dôkaz, že vaše mená sa na tomto námestí môžu vysloviť nahlas. Že sa nič nestane, keď ich človek vysloví. Že nie sú nevysloviteľné, ani keď človek vyzve – nie jedného, dvoch či piatich, ale množstvá ľudí, aby vás žalovali a primäli zmiznúť z Casal di Principe, zo San Cipriana d’Aversa, z Casapesenny. Nechať túto krajinu tak.

Tvoj otec ma nazval úbohým pinďúrom, a nebol sám. Ty si mi prostredníctvom svojich advokátov písomne odkázal, že rozprávam lži. Na domových múroch Casal di Principe sa nikdy neobjavili nejaké protesty proti tebe. Zato sú tam tucty nadávok adresovaných mne, a len čo zaznie moje meno, mládež z môjho rodiska si ma ide podať. A čo spraví, keď zazrie tvoje deti? Čo stelesňujú, bez matky, bez otca, zato stále v hľadáčiku polície? Si hrdý, že si im poskytol takýto život? Tvoja žena vo väzení, deti odvezené k príbuzným. Môžu takémuto človeku vzdávať česť a úctu?

Kto nechá svoju rodinu takto žiť, nie je človek. A ty to v podstate vieš. Existuje starý, dosť výstižný neapolský zvrat na moc, postavenú na blafovaní: guappo di cartone, camorrista z papiera. Používate ho na ľudí, čo majú silné reči a potom pustia do gatí. Ja ho používam na vyjadrenie toho, aká zbabelá je vaša smrtiaca moc, aké prehnité sú vaše obchody a že vaše mlčanie chráni všetkých tých úradníkov, podnikateľov, nakladateľov, daňových poradcov, poslancov a inžinierov, ktorí pre vás pracujú a nahovárajú si, že pracujú pre akúsi firmu, o ktorej nechcú vedieť nič bližšie. Ty si camorrista z papiera, pretože dávaš popravovať bezbranných a strieľaš nevinných do chrbta.

Pretože ty sa bojíš každého kroku, ktorý by mohol ublížiť tvojim financiám, a za pár eur si ochotný stratiť česť aj tvár. Pretože svojich krajanov, ktorí chcú pracovať v tvojich firmách, nútiš zo strachu mlčať. Pretože nenecháš vyrásť podnik, ktorý by nerobil obchody s tebou či tvojimi ľuďmi. Pretože si zamoril pôdu, na ktorej tvoji predkovia vysadili broskyne a jablone a ktorá dnes plodí len rakovinu.

Možno ti to znie absurdne, ale keďže ťa k tomu nikto iný nevyzýva, urobím to znovu: spolupracuj s justíciou. Než všetci tvoji synovia skončia za mrežami alebo zavraždení. Než tvoje dcéry odsúdia na nútené sobáše, ktoré ti majú pomáhať, než sa tvoji vnuci budú musieť priženiť k miestnej ekonomike, aby ju mohli mať bez prestania a všade pod kontrolou. Tvoj brat Walter by mal urobiť to isté. Mimo väzenia sa považoval za postavu zo Scarfaceho. Žiadny referent, starosta, stranícky tajomník či podnikateľ by neváhal dať sa s ním dokopy.

A teraz? Teraz sedí zožratý chorobou za mrežami, prišiel o syna a je z neho chodiaca kostra, modlikajúca u sudcov o milosť, ten, čo k svojim nepriateľom žiadne zľutovanie nepoznal. Prečo ešte mlčíš? Myslíš si, že tí, ktorých svojím mlčaním chrániš, ťa rešpektujú?  Pôjdu za tým, kto bude mať slovo. Včera ste to boli vy, dnes sú to iní a zajtra zasa iní. Budú sa kamarátiť s tými, čo sú podstatní. Zato vy umriete vo väzení.

Vyrástol som v krajine Camorry a viem, že pre teba je každý, kto sa bojí smrti alebo väzenia, handra. Vieš, že absolútna moc nad životom iných má svoju cenu. Ty a tvoji priatelia sú víťazi, pretože na rozdiel od politikov a podnikateľov tejto krajiny ste pripravení obetovať samých seba. Koľkokrát som to od svojich krajanov počul. Ale nesúhlasím s tým.

Skôr či neskôr bude po vás. Skôr či neskôr sa skončia vaše obchody, váš cement, vaše hlasy vo voľbách, vaše jedovaté odpady, to všetko sa raz skončí. Vôľa nemôže zmeniť beh osudu a ty si len jeden drobný článok nekonečnej reťaze. No možno by si sa mohol prepracovať ku gestu, ku kroku, ktorý aspoň čiastočne zodpovedal tvojim skutkom. Nechaj nohavice dolu. Osloboď sa od svojej moci, od vplyvu svojich obchodov, od štátnych tajomníkov, starostov, predsedov provincií, osloboď sa od jedov, od mŕtvych, od prekliatych rodín, ktoré si myslia, že môžu disponovať vecami, ľuďmi a zvieratami ako vládcovia. Spolupracuj s justíciou, Schiavone. Vyzvi Antonia Iovineho a Michele Zagariu, aby sa prihlásili. Týmto gestom by si sebe a svojim vrátil ľudskú dôstojnosť.

Text vyšiel v nemeckom preklade v týždenníku Die Zeit.