openDemocracy (Veľká Británia), 29.07.2010
Dánski autori Jens-Martin Eriksen (viac tu) a Frederik Stjernfelt (viac tu) majú veľmi zaujímavú esej o otázke, prečo ľavica v Dánsku a v Európe prebrala hlboko konzervatívny model kulturalizmu, ktorý stavia kultúrnu identitu nad identitu jednotlivca. Autori pritom vystavali oblúk od marxistických hnutí cez antiimperializmus až po karikatúry Mohameda a identifikujú v multikulturalizme čosi ako antropologickú kontrarevolúciu. “Jedným z vysvetlení je pre nich solidarita s menšinou: Treba nadŕžať utláčaným, podľa jedného hesla zo sedemdesiatych rokov. ‘Utláčaný národ je vždy v práve.’ To sa bralo úplne doslova, s implikáciami, ktoré ďaleko prekračovali právo utláčaného národa na oslobodenie. Teraz už bolo v práve v každom smere, aj pri obhajobe svojich kultúrnych dogiem. Bez ohľadu na to, či sú tie dogmy spravodlivé a pravdivé. Platí to, že patria ku kultúre utláčaného národa. Tak bola robotnícka trieda jednoducho nahradená utláčanou kultúrou, aj keď to znamenalo, že emancipácia bola nahradená kulturalizmom, ktorý udržoval predmoderné a starožitné normy – čiže absolútne prevrátenie všetkého toho, čo ľavica hlásala ako svoje presvedčenie a svoje hodnoty.
Jelena Strečnikovová vysvetľuje ťažko skúšanú a pretrvávajúcu lásku Rusov k svojim daňám: “Na dani je vzduch čerstvý, vtáky veselo spievajú a víno je vychladené. A lety na pláže južnej Európy sú aj tak pridrahé.”